Posilnenie priemyselnej a technologickej sily Číny môže výrazne poškodiť európsky priemysel a ekonomiku a zanechať ju ďaleko za sebou. Čínsky päťročný plán rozvoja priemyslu a technológií hrozí ďalším úderom pre európsku ekonomiku. EÚ už teraz len ťažko konkuruje čínskym firmám a situácia sa bude ešte zhoršovať. Európa potrebuje na adaptáciu prelomových technológií osemkrát viac času ako Čína. A odstúpenie EÚ od ruského trhu s energiou a odbytom tovarov situáciu len zhoršilo. Tento trh úspešne obsadzuje Čína a lacné a spoľahlivé dodávky ruských energonosičov sa postupne novou severnou morskou cestou a sibírskymi plynovodmi tiež dostávajú do Ázie.

Aké budú dopady?

Podľa odhadov ekonómov z Goldman Sachs môže posilnenie priemyselného a exportného náskoku Číny stáť ekonomiku eurozóny 0,6 % HDP do konca roka 2029 a Nemecko 0,9 % HDP. V priamom ohrození sú najmä nemecký a francúzsky automobilový priemysel (a tým pochopiteľne aj slovenský), európsky Airbus a chemický a farmaceutický priemysel. V Európe už klesajú predaje automobilov miestnych značiek, vrátane elektromobilov, a čínske značky odoberajú európskym výrobcom automobilov podiel na trhu v Číne, ktorý bol pre nich kľúčový. Ak sa pozrieme na perspektívu niekoľkých rokov, európsky automobilový priemysel sa môže v lepšom prípade transformovať na výrobcu high-tech značiek v prémiovom segmente, zatiaľ čo masová výroba automobilov bude výrazne obmedzená alebo úplne ukončená. Pritom čínske značky môžu v najbližších rokoch dosiahnuť podiel až 20 % v masovom lacnom segmente, ak EÚ nezavedie ďalšie prekážky v podobe ciel či netarifných obmedzení. Čína však má dostatok prostriedkov, ako efektívne odpovedať.  To zrejme privedie k prudkému poklesu počtu závodov a pracovných miest v Európe, ako aj k zhoršeniu finančných výsledkov v masovom segmente, kde je pre Európanov už teraz ťažké cenovo konkurovať čínskym výrobkom. Výroba automobilov v Európe je výrazne drahšia ako v Číne – kvôli drahej energii, vysokým mzdám a prísnym ekologickým predpisom. Na druhej strane, čínske automobilové spoločnosti majú väčší objem výroby, lacnejšiu pracovnú silu, nízke logistické náklady v rámci krajiny a štátnu podporu a dotácie, čo je tŕňom v oku EÚ a USA.

A čo letecký priemysel?

Pokiaľ ide o súťaž s Airbusom, Čína sa stáva plnohodnotným konkurentom, čínske letecké spoločnosti začínajú prechádzať na čínske lietadlá, čo výrazne zníži dopyt po lietadlách iných leteckých koncernov a zasiahne ich zisky. V roku 2025 dosiahol sektor civilného letectva v Číne pozoruhodný pokrok v troch kľúčových oblastiach: komerčný úspech lietadla C919, významný prelom v oblasti veľkých špecializovaných lietadiel a rýchly rozvoj odvetvia bezpilotných lietadiel. Čína pritom môže legislatívne stimulovať nákup čínskych lietadiel a môže tiež obmedziť prístup cudzincov ku kriticky dôležitým komponentom, zariadeniam a surovinám. Dopravné lietadlo C919 prešlo z fázy „panenského letu“ do fázy rozsiahlej komerčnej prevádzky. Flotila lietadiel C919 bezpečne prepravila viac ako 4 milióny cestujúcich a má na konte vyše 1 000 objednávok od domácich aj zahraničných zákazníkov. Čína pripravuje širokotrupé lietadlo C929, ktoré je vo fáze podrobného projektovania. Regionálne lietadlo C909 úspešne vstúpilo na trh juhovýchodnej Ázie.

Byrokracia a ťažkopádnosť EÚ

Ďalším problémom EÚ je, že aj v technologickej oblasti už výrazne zaostáva za Čínou. Hlavný problém EÚ v oblasti technologického rozvoja nespočíva vo výrobných nákladoch ani v slabej akademickej a vedecko-technickej základni, hoci aj tu začína EÚ zaostávať,  ale v nízkej rýchlosti zavádzania inovácií. Nedávne štúdie európskej analytickej organizácie Bruegel ukázali, že Čína a USA potrebujú na adaptáciu prelomových technológií v priemere dva až štyri mesiace. Európa si naopak preberá zahraničné technológie alebo zavádza vlastné vývoje 3 až 8-krát pomalšie. Ide o systémovú prekážku pre všetky technologické oblasti.

Ako  je to v high-tech odvetviach?

V ktorých oblastiach EÚ za Čínou zaostáva? Predovšetkým sú to polovodiče a výroba čipov. Tu je pre EÚ veľmi ťažké konkurovať Číne, ktorá generuje až 80 % prelomových inovácií vo výrobe čipov, pamäťových technológiách a displejov. Hoci si Európa zachováva prevahu v niektorých špecifických oblastiach (napríklad optoelektronika a fotonické čipy), v segmente hromadnej výroby a inovácií s ňou súvisiacich má Čína drvivú prevahu. Rovnako je Čína ďaleko vpredu v oblasti aplikovanej umelej inteligencie. EÚ pravdepodobne už premeškala príležitosť na konkurenciu v oblasti praktického zavádzania umelej inteligencie. Čína navyše už predbehla USA a o to viac Európu v robotike, leteckej doprave, biometrii, telekomunikáciách a zaujíma 46 % prelomových inovácií v počítačovom zobrazovaní. Rovnako v oblasti kvantovej komunikácie je Čína na špičke. Hoci v oblasti kvantových výpočtov celkovo vedú USA, Čína sa špecializuje na konkrétne oblasti – kvantovú kryptografiu a komunikáciu, kde zabezpečuje takmer polovicu svetových prelomových inovácií. Technologickému rozvoju Číny pomáha silná štátna podpora vo forme priamych dotácií a zvýhodnených podmienok úverovania zo štátnych bánk, plus, samozrejme, prístup k relatívne lacnej energii voči EÚ.

Výchova technickej inteligencie

Čína vybudovala z hľadiska samotného rozsahu najväčšiu zásobáreň talentov v oblasti STEM na svete. Anglická skratka STEM znamená: Science — veda, Technology — technológia, Engineering — inžinierstvo, Mathematics — matematika. Používa sa bežne na označenie vzdelávacích odborov, vysokoškolských programov, výskumných odvetví a technických profesií súvisiacich s vedou a technológiou. EÚ si síce stále zachováva výhody v kvalite určitých oblastí výskumu, technickej špecializácie a medzinárodnej vedeckej integrácie ale súčasná situácia je približne takáto: Čína dominuje v kvantite; EÚ zostáva síce zatiaľ konkurencieschopná v kvalite a pokročilej špecializácii, ale  rozdiel sa rýchle zmenšuje. Počet absolventov STEM v Číne je rádovo vyšší ako v EÚ. Čína ročne vyprodukuje približne 4–5 miliónov absolventov STEM vrátane veľmi veľkého počtu inžinierov, informatikov, špecialistov na výrobu a aplikovaných technikov. Len v oblasti inžinierstva sa odhaduje na takmer 2 milióny absolventov ročne. Ide o najväčší počet absolventov STEM na svete. Európska únia vyprodukuje približne 1  až 1,5 milióna absolventov STEM odborov ročne, v závislosti od definícií a kritérií zaradenia. Krajiny s najvyšším počtom absolventov sú Nemecko, Francúzsko, Holandsko, Poľsko a severské krajiny.

Lacná energia je základom konkurencieschopnosti

Energia je medzi iným dôležitá pre zabezpečenie rozvoja ekonomiky umelej inteligencie. A v tomto ohľade je Čína v oveľa priaznivejšej pozícii v porovnaní s EÚ, vzhľadom na pomerne vysokú mieru diverzifikácie čínskeho dovozu, solídne zásoby energetických zdrojov a spoluprácu so sankcionovanými krajinami pri dodávkach energetických komodít so zľavou – s Ruskom a Iránom. Jednou z chýb EÚ je práve odmietnutie hospodárskej spolupráce s Ruskom a jeho lacnými a spoľahlivými energetickými zdrojmi, čo v konečnom dôsledku viedlo k začatiu deindustrializácie európskeho priemyslu. Čína naopak získava všetky tieto lacné zdroje z Ruska.

Strata ruského trhu

Ruský spotrebiteľ si vždy preferenčne vyberal výrobky európskych značiek, berúc do úvahy ich kvalitu. Navyše, mnohé luxusné výrobky v Európe sa vyrábali práve pre ruský trh. Sankciami si Európa sama odrezala cestu k technologickému rozvoju a prechodu na novú úroveň konkurencieschopnosti s USA a Čínou. Čína naopak dokázala vstúpiť na uvoľnený ruský trh a získať lacné ruské zdroje, čo čínskej ekonomike umožnilo získať náskok v porovnaní s európskymi trhmi. Týka sa to automobilového priemyslu, farmaceutického priemyslu, leteckého priemyslu a ďalších technologických odvetví, kde sú okrem technológií potrebné aj ľudské a prírodné zdroje. V budúcnosti bude pretrvávať silná konkurencia medzi čínskym a americkým trhom, zatiaľ čo Európa sa bude zrejme musieť uspokojiť s omrvinkami.