Trump označil iránsku odpoveď na americký návrh prímeria za „úplne neprijateľnú“.

Americký prezident Donald Trump v nedeľu odmietol podmienky Iránu na ukončenie vojny na Blízkom východe, potom ako Islamská republika skôr v ten deň reagovala na najnovší návrh Washingtonu.

Iránska štátna televízia informovala, že Teherán odmietol návrh USA ako kapituláciu a namiesto toho trval na „vojnových reparáciách zo strany USA, plnej iránskej suverenite nad Hormuzským prielivom, ukončení sankcií a uvoľnení zadržaných iránskych aktív“.

Trump sám neposkytol žiadne podrobnosti o protinávrhu Teheránu, ale v krátkom príspevku na svojej platforme Truth Social dal jasne najavo, že ho odmieta. „Práve som si prečítal odpoveď od takzvaných ‚zástupcov‘ Iránu. Nepáči sa mi to – je to absolútne neprijateľné!“ povedal Trump.

„Nikdy sa nepriznáme porážke pred nepriateľom a ak sa hovorí o dialógu alebo rokovaniach, neznamená to kapituláciu ani ústup,“ vyhlásil v nedeľu na X iránsky prezident Masúd Pezeškian.

Podľa iránskej štátnej televízie IRIB sa odpoveď Teheránu na americký plán, ktorý bol odovzdaný pakistanským sprostredkovateľom, zameriava na ukončenie vojny „na všetkých frontoch, najmä v Libanone“, ako aj na „zaistenie bezpečnosti námornej dopravy“.

Neuvádzala veľa podrobností, hoci návrh USA sa údajne zameriaval na predĺženie prímeria v Perzskom zálive, aby bolo možné viesť rokovania o konečnom urovnaní konfliktu a o spornom iránskom jadrovom programe. Odpoveď Iránu prichádza po tom, čo sa v médiách objavili správy, že americký osobitný vyslanec Steve Witkoff a minister zahraničných vecí Marco Rubio sa v sobotu stretli s katarským premiérom, aby diskutovali o vojne.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v nedeľnom rozhovore pre CBS povedal, že vojna neskončila, pretože obohatený urán musí byť z Iránu odstránený. „Trump mi povedal: ‚Chcem tam ísť‘, a myslím si, že to je fyzicky možné,“ uviedol.

Útoky dronov na lode v Perzskom zálive

Medzitým boli v nedeľu vypálené drony na viaceré ciele v Perzskom zálive, pričom jeden zasiahol nákladnú loď smerujúcu do Kataru.

„Akýkoľvek útok na iránske tankery a obchodné lode bude mať za následok masívny útok na jedno z amerických centier v regióne a na nepriateľské lode.“ Uviedli to iránske médiá s odvolaním sa na Islamskú revolučnú gardu.

Podľa katarského ministerstva obrany na obchodnej lodi vypukol malý požiar, ale nedošlo k žiadnym obetiam, zatiaľ čo v Kuvajte armáda uviedla, že odrazila útok dronov za úsvitu.

Južná Kórea skôr uviedla, že jedno z jej nákladných plavidiel, ktoré bolo pred niekoľkými dňami poškodené v Hormuzskom prielive, zasiahli „dve neidentifikované lietadlá“ a že sa vykonáva analýza trosky a úlomkov motora s cieľom určiť pôvod útoku. Irán popiera zodpovednosť za útok z 4. mája.

V tom čase však americký prezident uviedol, že Irán „vystrelil niekoľko rán“ na nákladnú loď.

Podľa informácií katarského ministerstva zahraničných vecí katarský premiér Mohammed bin Abdulrahman Al Thani v sobotnom telefonickom rozhovore povedal iránskemu šéfovi diplomacie Abbasovi Araghchimu, že využívanie Hormuzského prielivu ako „tlakového prostriedku“ krízu na Blízkom východe len prehĺbi.

Irán uvalil blokádu na Hormuzský prieliv na začiatku vojny, čo spôsobilo prudký nárast svetových cien ropy a otriaslo finančnými trhmi.

Odvtedy zaviedol platobný mechanizmus na vyberanie mýta od lodí prechádzajúcich prielivom, ale americkí predstavitelia zdôraznili, že by bolo „neprijateľné“, keby Teherán kontroloval medzinárodnú vodnú cestu a trasu, ktorou prechádza pätina svetovej ropy a iných dôležitých surovín.

Americké námorníctvo medzitým blokuje iránske prístavy a občas zastavuje alebo odkláňa lode smerujúce do nich alebo z nich. Veľká Británia a Francúzsko vedú snahy o vytvorenie medzinárodnej koalície na zabezpečenie prielivu po dosiahnutí mierovej dohody, pričom obe krajiny vopred vysielajú do regiónu svoje plavidlá.