Pokusy o vytvorenie unipolárneho sveta zlyhali

Brazília/Fortaleza  24. júla 2014 (HSP/KP/Foto:TASR)

Západní experti: Putin v rozhovore s médiami naznačil globálne zmeny

Úvodné inteview ruského prezidenta Vladimíra Putina, ktoré poskytol médiám v predvečer brazílskeho summitu BRICS, vzbudilo veľký záujem ruských, ale čo je ešte dôležitejšie, zahraničných médii. Osobitný význam mu dávajú opatrenia urobené krajinami BRICS, ktoré budú znamenať revolúciu vo vzťahu k doláru ako rezervnej mene a úspešné formovanie zárodku nového medzinárodného menového fondu, ku ktorému došlo na poslednom summite.

Stretnutie lídrov krajín BRICS v Brazílii sa môže považovať za jeden z medzníkov svetových dejín, pretože položil základy historickej alternatíve anglo-americkému monetárnemu a finančnému systému, napísal pre Rossijskuju gazetu známy americký ekonóm, člen medzinárodnej iniciatívy Post-globalizácia William Engdahl.

“Bezpochyby, najdôležitejšou dohodou dosiahnutou na stretnutí je dohoda o založení takzvanej Novej banky rozvoja s počiatočným kapitálom 50 miliárd, ktorý môže byť následne navýšený na 100 miliárd,” píše Engdahl. “Okrem toho krajiny BRICS odsúhlasili založenie nového menového fondu (protiváhu MMF) v objeme 100 miliárd dolárov.”

Podľa názoru experta, založením Novej banky rozvoja, úplne nezávislej od diktátu Medzinárodného menového fondu, krajiny BRICS prvýkrát za celé povojnové obdobie uskutočnili revolúciu vo vzťahu k dolárovému systému rezervnej meny, ktorý doteraz udržiaval kontrolu nad ekonomickým rozvojom sveta a smeroval ho tak, ako to bolo výhodné pre takzvané bohaté krajiny.

V svetle rastúcej medzinárodnej roly BRICS vo svete, je obzvlášť dôležité dosiahnutie jeho finančnej nezávislosti. Vo svojom úvodnom inteview prezident Putin povedal, že prišiel čas, aby bol vplyv BRICS posunutý na novú úroveň, urobiac BRICS neoddeliteľnou súčasťou systému globálneho riadenia v medziach udržateľného rozvoja.

“V svojich hodnoteniach a predstavách Putin, ktorý je nepochybne hlavnou hnacou silou, ktorá stojí za rastúcou medzinárodnou rolou BRICS, poznamenal i takýto fakt: Všetkých päť krajín, medzi ktorými sú aj dvaja členovia Bezpečnostnej rady OSN s právom veta, a ktorých počet obyvateľov predstavuje dokopy takmer 3 miliardy ľudí, sú jednotní vo svojich vyhláseniach týkajúcich sa medzinárodných vzťahov a Charty OSN, dokumentu, na existenciu ktorého už, ako sa zdá, vo Washingtone a Bruseli zabudli,” konštatuje americký expert.

S takýmto hodnotením situácie súhlasia aj ruskí kolegovia Engdahla. “Perspektívy BRICS, ako alternatívneho pólu svetovej politiky, vyzerajú pôsobivo. Čo sa týka počtu obyvateľov, tak aj z hľadiska celkového ekonomického potenciálu a aj svojimi politickými možnosťami tieto štáty, ak sú pripravené postupovať koordinovane, predstavujú veľkú silu schopnú nie len presadiť svoje záujmy, ale i radikálne zmeniť súčasný svetový poriadok,” napísal pre týždenník Top Secret riaditeľ Ústavu globalizácie a sociálnych vied, expert iniciatívy Post-globalizácia Boris Kagarlickij.

Ruský analytik tiež zdôraznil, že neoliberálny model ekonomiky, zvezujúci väčšinu krajín elitami západu, sa dnes očividne nachádza v kríze a preto vo všetkých štátoch rastie požiadavka na sociálnu zmenu, prevedenú podľa potrieb väčšiny. Jednou z politických pák, schopnou zmeniť globálnu sociálno-ekonomickú situáciu sa javí na novú úroveň postavená spolupráca krajín BRICS, verí Kagarlickij.

Na druhej strane, jeho americký kolega vysoko ocenil perspektívy otvárajúce sa pred päticou krajín BRICS. Krajiny G7 nazval “klubom zlyhajúcich ekonomík”, povedal, že Rusko spolu s Brazíliou, Indiou, Čínou a Juhoafrickou republikou v súčasnosti tvoria novú “rodinu”, pre ktorú je charakteristická opatrnosť a tiež trochu sympatie a empatie k ťažkému postaveniu druhých štátov.

“Vladimír Putin a jeho kolegovia z BRICS teraz môžu prejsť k vytvoreniu alternatívy, ktorá bude zohľadňovať záujmy celého svetového spoločenstva. V to sa nádejam a o tom snívam už celé desaťročia,” zhrnul William Engdahl.

ad