Slováci doplatili aj na zlý vstup do kvalifikácie. “Začiatok sme mali veľmi zlý. Prehrali sme doma s Anglickom a v Slovinsku. Angličania boli favoritom na prvú priečku, Slovinci patrili medzi tie tímy, s ktorými sme mali podľa predpokladov bojovať o druhé, barážové, miesto. Keď sa na tie dve prehry pozerám spätne, boli ovplyvnené rôznymi kauzami, ktoré v tom čase vznikli. Chyby som urobil ja, hráči, ale aj médiá, a v konečnom dôsledku sa negatívne podpísali na psychike mužstva. Chlapci síce na ihrisku bojovali, ale nemali čisté hlavy a to sa prejavilo napríklad v dueli s Anglickom, v ktorom Martin Škrtel dostal červenú kartu a inkasovali sme gól úplne v závere. Bola to nešťastná prehra. Duel v Slovinsku bol hlavne o taktickom boji. Nastúpili sme v zostave, v akej sme predtým a ani potom už nikdy nehrali. Musel som urobiť až päť vynútených zmien – Nemec nemal vtedy mužstvo, Duda a Pekarík sa borili so zraneniami, Škrtel nemohol hrať pre červenú kartu a Weiss pre situáciu so šoférovaním. Bolo mi jasné, že to bude stretnutie o jednom góle, tak bola aj postavená taktika. Viem, že to nebol pre ľudí pekný zápas,” uviedol tréner SR pre futbalsfz.sk.

Po dvoch úvodných prehrách prišiel obrat, Kozák zariskoval a “sokoli” vyhrali päť kvalifikačných duelov za sebou. “Naša situácia nebola dobrá a ja som musel rozmýšľať, ako ďalej. Rozhodol som sa ísť do rizika. Dovtedy v celej histórii slovenského futbalu sme to boli my, kto riešil hru súpera, jeho silné a slabé stránky a z toho potom vyplývala naša taktika. Teraz sme to urobili inak, šli sme svojou cestou, bez ohľadu na hru protivníka. Hrali sme svoju hru, ktorá nám priniesla päť víťazstiev za sebou a opäť sme boli v hre o postup.”

Na jeseň však v ďalších dôležitých dueloch prišli prehry v Anglicku (1:2), resp. Škótsku (0:1). “Túto etapu sme začali dobre, potrebovali sme vyhrať nad Slovinskom doma a túto náročnú úlohu sme zvládli. Potom prišiel zápas v Anglicku a hoci sme podali dobrý výkon, nevyťažili sme ani bod. Ešte sa mi nestalo, aby som prehral tak, že súper dá dva góly prakticky bez vyloženej šance – a to sa vo Wembley udialo, jeden gól sme dostali po rohu a druhý z veľkej diaľky. Nasledoval dvojzápas v Škótsku a doma s Maltou, ešte stále sme mali všetko vo svojich rukách. Do Škótska sme cestovali s jasným cieľom vyhrať, nechceli sme hrať na remízu. Mali sme svoju kvalitu, no nikto nepočítal s tým, že budeme hrať 70 minút oslabení. Snaha hráčov pobiť sa aj v takomto stave o výsledok bola enormná, siahli na dno svojich síl, no nakoniec sme inkasovali v poslednej minúte a prišli sme o baráž. Škoda, som presvedčený, že mužstvo by baráž zvládlo a myslím si, že ani na šampionáte by sme nehrali podradnú úlohu. Je to obrovské sklamanie.”

Kozák tiež odpovedal na otázky, čo mu v kvalifikácii urobilo radosť, resp. čo ho sklamalo: “Potešilo ma, že sme si dokázali v tíme vyriešiť problémy, že sme si vytvorili dobrú atmosféru a s ňou prišli aj dobré výsledky. Veľkú radosť som mal z toho, že na to zareagovali aj diváci, že si všimli, že hráme poctivý futbal a začali nám fandiť nielen v domácom prostredí, ale cestovali za nami vo veľkom počte aj na ihriská súperov, čo doteraz nebolo. Potešilo ma, že sa nám podarilo do mužstva zabudovať mladých hráčov, Škriniar i Lobotka podávali dobré výkony. Sklamali ma rôzne kauzy. Nepredpokladal som, že po úspešnom vystúpení na ME k nim môže prísť. Prial by som si, aby sme boli ako národ jednotnejší, súdržnejší, pretože iba to je cesta k úspechu. Skrátka som nečakal také reakcie, aké zrazu pred začiatkom novej kvalifikácie prišli a stálo nás dosť síl dať všetko opäť do poriadku. Až traja hráči boli počas kvalifikácie vylúčení, čo je dosť a tiež to malo vplyv na výsledky. Futbal je o detailoch. Malý detail rozhoduje o veľkých veciach, veď na baráž nám stačil jediný bod. V štyroch zápasoch, v ktorých sme neboli horším tímom, sme ho nezískali. Veľmi ma mrzí, že sme nedostali šancu hrať baráž a pobiť sa o MS. Som z toho smutný kvôli hráčom, pre mnohých mala byť účasť na šampionáte vyvrcholením ich bohatej kariéry. Pre slovenský futbal urobili veľa a mohli ju ukončiť práve v Rusku, na vrcholnom podujatí.”

Ako rozhodujúce sa ukázalo, že Slovensko v skupine prehralo až štyrikrát so “silnými”: “Po tých úvodných prehrách sme museli nájsť spôsob ako vyhrávať. Začali sme my určovať štýl hry v zápasoch, vtedy však je väčšie riziko, že dôjde ku chybe. Doteraz Slovensko nemalo také mužstvo, ktoré chcelo byť dominantné a musím priznať, že tie rozhodujúce zápasy sme nezvládli. Zo štyroch prehier by nám stačila jedna remíza a dnes by sme sa pripravovali na baráž. Mrzí ma to, že v prehratých dueloch sme na remízu mali, veď iba v Anglicku bol súper lepší, inak sme o bod prišli v posledných chvíľach, či už doma s Anglickom alebo v Slovinsku a napokon aj v Škótsku. Na druhej strane si musíme povedať, že my nie sme taká veľká a futbalovo silná krajina, ktorá bude pravidelne hrávať na vrcholných podujatiach.”

Podľa trénera SR odohral jeho tím najhorší zápas v Slovinsku, najviac ho sklamala prehra v Škótsku: “Z pohľadu fanúšika nebol určite pekný duel v Slovinsku, tam sme nehrali atraktívny futbal. Podpísal sa však pod to fakt, že pod vplyvom zranení, vylúčenia či káuz sme nehrali v optimálnom zložení a nastúpili sme až s piatimi hráčmi, ktorí neboli pravidelnými členmi zostavy, teda s Pauschekom, Šventom, Hrošovským, Gregušom a striedajúcim Sabom. Pre mňa však bol najhorším a najväčším sklamaním duel v Škótsku. Som presvedčený, že keby boli sily na ihrisku vyrovnané, boli by sme úspešní. Nie som tu na to, aby som hodnotil výkon rozhodcu, ale jeho nomináciu na zápas v Glasgowe považujem za nešťastné rozhodnutie. Srb Mažič nám viedol zápas s Anglickom doma, v ktorom dal červenú kartu Škrtelovi, inkasovali sme gól v závere a navyše následky tohto duelu riešila aj disciplinárna komisia FIFA. Skrátka, pohľad hráčov na neho nebol dobrý a aj po čase vyvolával emócie. Prešiel som si všetkých 270 zápasov kvalifikácie a iba nám a Turkom sa stalo, že im jeden rozhodca viedol dva súboje. Nuž, museli sme sa vyrovnať v takomto veľmi dôležitom zápase aj s týmto faktom. Nič to ale nemení na tom, že sme meranie síl so Škótmi nezvládli, no nemáme sa za čo hanbiť.”

V národnom tíme sa črtá výmena generácií, ktorá sa do určitej miery začala už po EURO 2016 vo Francúzsku, kde Kozákovci hrali osemfinále. “Niečo som starším hráčom predostrel, s niektorým som sa rozprával, ale nebol na to vhodný čas, pretože až do poslednej chvíle sme sa potrebovali koncentrovať na zápasy. Ani v dobe, keď sme sa rozchádzali, nebolo definitívne jasné, či predsa len nebudeme hrať baráž. Nechal som im tak priestor, aby sa o tejto dôležitej veci pobavili doma s rodinami, aby si svoj krok poriadne premysleli a v novembri, keď je asociačný termín a my budeme hrať prípravné zápasy, si k tomu sadneme. Veď pre tých, ktorí pravidelne nastupujú aj v národnom tíme, je to enormná záťaž, nemajú toľko priestoru na regeneráciu ako keby hrávali iba v klube. V reprezentácii majú byť tí najlepší a proces obmeny má ísť prirodzenou cestou, teda keď príde lepší, pomaly ho treba zabudovať do mužstva tak, ako to bolo v prípade Škriniara a Lobotku. Do tímu sa tlačia ďalší – Rusnák, Duda – na príležitosť čakajú Gyömbér, Hrošovský, Sabo. Sám som zvedavý, ako to dopadne po našich rozhovoroch. Musím si urobiť poriadnu analýzu aj s mojím realizačným tímom, aby sme na najbližšom zraze reprezentácie vedeli urobiť správne rozhodnutia ako ďalej. Na prípravu budeme mať dosť času, keďže najbližšiu kvalifikáciu hráme až v roku 2019. Ak chceme postupovať na vrcholné podujatia, musíme sa výsledkami priblížiť k tým najlepším tímom, čo sa nám naposledy nepodarilo. V kvalifikácii ME 2016 sme zdolali top favorita Španielsko, teraz sme s Anglickom nezískali ani bod a bez dobrých výsledkov s najlepšími sa jednoducho postúpiť nedá. To bude jedna z našich úloh: pripraviť mužstvo bodovať s tými najlepšími. Čaká nás totiž iný model kvalifikácie a na ME sa bude už postupovať nielen z nej, ale aj z novej súťaže Ligy národov, ktorá sa začne hrať už na jeseň 2018,” uzavrel Kozák.