Senát Najvyššieho súdu ešte pod vedením Štefana Harabina spolu so Šimonovou a Dohňanským spochybnil zákonnosť policajnej inšpekcie v máji 2015.

Iný senát na Najvyššom súde pod vedením Juraja Klimenta mal však opačný názor a inšpekcia má podľa neho oporu v zákone.

V septembri 2015 bolo preto zvolané Trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu, ktoré väčšinovo podporilo právny názor sudcu Klimenta a prijalo zjednocujúce stanovisko. Vo svojom rozhodnutí tiež uviedlo, že postavením inšpekcie by bolo potrebné sa zaoberať.

Zjednocujúce stanovisko Trestnoprávneho kolégia ale záväzné nie je. Sudcovia by ho mali akceptovať. Harabin sa po jeho prijatí vyjadril, že on sa bude riadiť vedomím, presvedčením, ústavou a medzinárodnými dohovormi, ktoré sú súčasťou nášho právneho poriadku.

Ústavný právnik Peter Kresák sa vyjadril, že  samotné rozhodnutie nepozná, očakával by však, že senáty budú rozhodovať so stanoviskom kolégia. Ak k tomu nedošlo, musia tam byť podľa neho veľmi vážne dôvody, ak sa od tohto právneho názoru odchýlili. Dodal tiež, že policajnú inšpekciu treba oddeliť od ministerstva vnútra a podriadiť ju nezávislému orgánu.

Podľa ústavného právnika Jána Drgonca bola česká inšpekcia ministerstva vnútra predtým organizovaná rovnako, ako to je dnes u nás. Európsky súd pre ľudské práva však rozhodol, že svojou štruktúrou porušuje európsky dohovor. „O Slovensku sa dosiať nerozhodovalo, ale pravidlá by mali platiť rovnaké, čo naznačuje možnosť, že ani slovenská inšpekcia nie je v súlade s týmto dohovorom,“ domnieva sa Drgonec. Myslí si, že nie je podstatné, ako sa rozhodla akákoľvek štruktúra Najvyššieho súdu, ale to, čo je pre nás medzinárodne záväzné.

Žitňanská ešte vlani v októbri spomenula, že ak sa táto vec neposunie a policajná inšpekcia sa nedostane z výlučnej podriadenosti ministra vnútra, Most-Híd je pripravený si zmenu vynútiť poslaneckým návrhom aj bez podpory koaličných partnerov.

K predmetnej veci sa vyjadril aj Štefan Harabin vo svojom videu, kde hovorí:

“Pán Fico oprávnene kritizoval pána Kisku, že úmyselne nerešpektuje rozhodnutia ústavného súdu a tým pádom porušuje ústavu a rozkladá právny štát. To isté však platí aj naňho a na pána Kaliňáka. Už pred dvoma rokmi sme rozhodli kauzy, ktoré sú spojené s nezákonnou inšpekciou, ktorú si  minister vnútra vyňal z policajného zboru a nariadením si ju inštitucionalizoval na ministerstve vnútra v rozpore s trestným poriadkom, zákonom o policajnom zbore a kompetenčným zákonom ako orgán činný v trestnom konaní, čo je hrubá nezákonnosť a zneužívanie právomoci verejného činiteľa zo strany pána Kaliňáka.

Keď sme prvýkrát rozhodli, že inšpekcia je nezákonná, Kaliňák povedal, že som nečítal zákon a pán Fico nielen že ho neodvolal, ale tvrdil, že rozhodnutie Harabinovho senátu treba zvrátiť.

My sme už vtedy poukazovali na to, že táto nezákonnosť sa premietne do právnej nestability. Uplynulo dva a pol roka a politici už viackrát prejavili snahu zlikvidovať inšpekciu. Teraz sme opätovne rozhodli v päťčlennom senáte nezvratným, nezmeniteľným a právoplatným spôsobom, keď sme ukončili kauzu, kde dvaja policajti za stoeurové úplatky sú prezentovaní ako enormný boj proti korupcii. Toto však nebola podstata problému, podstatou bolo, že išlo o nezákonnú inšpekciu. Zrušili sme rozhodnutie prvo- a druhostupňového súdu v dovolacom konaní a obidvoch policajtov sme museli oslobodiť, pretože nezákonne sedeli vo výkone trestu už skoro štyri roky. Ja sa pýtam, kto to bude platiť? Či pán Fico, či pán Kaliňák, pretože títo policajti automaticky budú žiadať náhradu za výkon trestu, čo budú nemalé peniaze. Ďalej budú žiadať plat, ako keby vykonávali funkciu, pretože nezákonne boli z policajného zboru odvolaní a zároveň budú žiadať nemajetkovú ujmu. A keďže nemáme zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú štátnym funkcionárom, zase to zaplatia daňoví poplatníci.

To, že policajná inšpekcia je pod Kaliňákom, znamená aj to, že žiadne veľké kauzy sa nevyšetria, lebo minister vnútra cez policajnú inšpekciu riadi, čo sa bude vyšetrovať a čo nie.”

Harabin vo videu tiež spomenul, že miesto veľkej kriminality je základom činnosti policajného zboru pokutovanie a šikanovanie drobnej delikvencie účastníkov cestnej premávky, pričom najlepšie hodnotený je ten policajt, ktorý vyberie najviac pokút a tí ktorí to odmietajú, sú preraďovaní na nižšie pozície.