Bratislava 5. februára (TASR) – Napriek poklesu príjmom a nižším objemom investícií do plánovaných projektov Bratislavský samosprávny kraj(BSK) plní kľúčové programy v oblasti sociálneho, zdravotného i školského zabezpečenia a cestného hospodárstva. Nevýhodou pre neho zostáva, že kraj kvôli vysoko nastavenej latke pri tvorbe hrubého domáceho produktu(HDP) nemôže už roky čerpať financie z kohéznych fondov Európskej únie, ku ktorým majú všetky ostatné kraje na Slovensku prístup. Exkluzívny rozhovor o aktuálnej situácii v kraji pre TASR poskytol predseda Bratislavského samosprávneho kraja a predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo. Hodnotí v ňom doterajšie obdobie vo vyššom územnom celku a hovorí o víziách na nasledujúce obdobie v bratislavskej oblasti.

-Máte za sebou tretí rok vo funkcii predsedu Bratislavského samosprávneho kraja. Ako by ste zhodnotili uplynulý rok či už z pohľadu hospodárenia alebo investícií kraja?-

Rok 2012 považujem za úspešný. Hoci bol rozpočet nastavený konzervatívne, podarilo sa nám zrealizovať viaceré kľúčové projekty, či už v oblasti dopravy, školstva, športu alebo zdravotníctva. Najviac peňazí išlo na školstvo a sociálnu oblasť, dokončili sme projekty, na ktoré sme čerpali peniaze z Európskej únie a tiež sme investovali do opravy a rekonštrukcií ciest.

-Priblížte zopár najvýznamnejších projektov z minulého roka?-

Spomedzi všetkých by som vyzdvihol vybudovanie cyklomostu cez rieku Morava, ktorý je postavený v historickej trase a po desiatkach rokoch opäť spojil slovenský breh s rakúskym. Je to jeden z projektov, na ktorý sme čerpali eurofondy. Cyklomost slobody medzi Devínskou Novou Vsou s rakúskym Schlosshofom môže verejnosť využívať od polovice augusta a teší sa veľkému záujmu. Za kľúčovú však považujem aj modernizáciu Nemocnice v Malackách, ktorá prinesie do regiónu Záhoria kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť. V rámci rekonštrukcie sa prerobili operačné sály, nové je Centrum diagnostiky a Centrum jednodňovej chirurgie a tiež oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny a centrálneho príjmu. Náklady dosiahli 4,5 milióna eura a financovali sme to v spolupráci so súkromnou spoločnosťou Nemocničná a. s., ktorej nemocnicu prenajímame. Je to len zopár projektov, ktoré zlepšia život obyvateľov v regióne.

-Medzi priority kraja patrí aj doprava. BSK mal naplánované viaceré investície, no v dôsledku letných povodní v roku 2011 ich musel odložiť. V roku 2012 ste pokračovali v opravách po povodniach. Koľko vás všetky rekonštrukcie stáli a čo všetko bolo potrebné opraviť?-

Následky povodne na cestách v našej správe sa nám podarilo odstrániť za menej ako rok. Vlani sme v sanáciách pokračovali, dokončili sa práce na novom moste v Doľanoch, dokončili sa práce na konštrukcii vozovky, moste, priepuste a oporných múroch v Píle a tiež sa vybudoval nový most v Budmericiach. Celkové náklady na povodne si vyžiadali osem miliónov eur. Vlani sme zrekonštruovali aj cesty v Zohore a Vinosadoch. Spolu sme do rekonštrukcií investovali viac ako 6,3 milióna eur, pričom najnákladnejšou bola rekonštrukcia cesty vo Vinosadoch. Pôvodne plánované náklady vo výške 5,1 milióna eur sa nám podarilo znížiť na 3,7 milióna eur.

-V prípade opravy cesty vo Vinosadoch ide o nákladnú rekonštrukciu, bolo to nutné?-

Určite áno. Stav vozovky bol vysoko rizikový, vytvárali sa rozsiahle trhliny a zosúvala sa časť vozovky. Bola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky, ale aj život a majetok obyvateľov. Cesta bola postavená na násype, ktorý sa v dôsledku jazdenia ťažkej nákladnej dopravy, tiež aj v dôsledku počasia a nevyhovujúceho stavu podložia začal zosúvať. Zrekonštruoval sa takmer 500 metrov dlhý úsek cesty.

-Aké má kraj plány v oblasti dopravy v tomto roku?-

V tomto roku bude najväčšou investíciou rekonštrukcia cesty cez horský prechod na Pezinskej babe, ktorá je v havarijnom stave. Už vlani sme začali pripravovať všetky sanačné práce podľa schválenej projektovej dokumentácie na všetky tri havarijné lokality, ktoré sa budú robiť naraz v rámci jednej stavby. Okrem toho začneme aj s prípravami na opravu cesty medzi Malackami a Rohožníkom. Opravovať plánujeme aj most cez Malý Dunaj v Zálesí a cesty v obciach Závod, Hrubá Borša, Dunajská Lužná a Modra, ktoré boli kvôli nedostatku financií, respektíve sanáciám ciest a objektov po povodniach, presunuté do tohtoročného plánu z roku 2011.

-Už dlhé roky sa hovorí o zlom stave Pezinskej Baby. Prijali ste aj určité bezpečnostné opatrenia.-

Na Pezinskej Babe je porušená stabilita cestného telesa, vytvárajú sa pozdĺžne trhliny a zosúvajú sa časti vozovky. V júni 2011 sme preto v záujme bezpečnosti cestnej premávky v troch kritických úsekoch usmernili dopravu do jedného jazdného pruhu, ktorá je riadená semaformi. Okrem toho je zakázaný prejazd nákladných vozidiel nad sedem ton.

-Kedy začnete s rekonštrukciou a čo všetko sa bude rekonštruovať? Koľko to bude stáť?-

V súčasnosti je už zhotoviteľ vysúťažený, takže s rekonštrukciou začneme hneď, ako nám to umožní počasie. Bude treba sčasti rozobrať teleso, vybudovať kotvenie násypu, urobiť odvodňovacie vrty a oporné múry. Predpokladané náklady sú viac ako 2,5 milióna eur.

-Na decembrovom rokovaní zastupiteľstva bol schválený rozpočet na rok 2013.-

Rozpočet na tento rok bude vyrovnaný, príjmy aj výdavky sú viac ako 122 miliónov eur. Schválený rozpočet znižuje zadlžovanie kraja zhruba o jedno percento, zároveň však musím povedať, že Bratislavský kraj patrí k najmenej zadlženým krajom na Slovensku.

-Koncom roka podpísali všetky kraje s Vládou SR Memorandum o spolupráci pri konsolidácii verejných peňazí. Ako to ovplyvní rozpočet Bratislavského kraja?-

Rozpočet rešpektuje Memorandum, čo znamená ďalšie šetrenie. Zaväzuje nás ušetriť 4,38 milióna eur. Hoci sme výrazne limitovaný predmetným Memorandom, podarilo sa nám v kľúčových programoch ako je školstvo, kultúra a sociálne služby zachovať rozpočet v oblasti miezd, odvodov a energií na približne rovnakej úrovni ako minulý rok.

-Kraj má schválený vyrovnaný rozpočet, kde sa zaväzuje šetriť. Môže sa však zmeniť situácia a bude potrebné vyčleniť ďalšie peniaze?-

Samozrejme, rozpočet môžu negatívne ovplyvniť aj neočakávané udalosti, ako boli povodne v júni 2011. Ovplyvniť ho môžu aj mimoriadne havárie na našich školách či zariadeniach, prípadná novelizácia legislatívnych noriem alebo výraznejší pokles žiakov na školách, čo by malo za následok pokles príjmov z normatívu na žiaka.

-Keď hovoríme o šetrení, šetríte aj priamo na Úrade BSK?-

Vždy treba začať od seba. Šetrenie sa priamo dotklo aj Úradu BSK. Upravila sa kolektívna zmluva zamestnancov, znížili sa viaceré benefity s dopadom na úsporu v čerpaní mzdových prostriedkov. Novou kolektívnou zmluvou ušetrí župa približne 30.000 eur.

-Na ktoré oblasti je v tomto roku vyčlenených najviac peňazí?-

Aj v tomto roku pôjdu najväčšie výdavky – viac ako 44 miliónov eur na školstvo a vyše 24 miliónov eur na sociálne veci. Sústredíme sa aj na infraštruktúru ciest.

-Čo sa podarilo zrealizovať v oblasti školstva a na čo sa ešte chcete zamerať?-

V roku 2012 sme spustili projekt učiteľských bytov, od začiatku roka sme riaditeľom škôl zvýšili platy v priemere o 14 percent s cieľom motivovať ich, investovali sme do opráv škôl a vznikli dve centrá odborného vzdelávania. V nastavených projektoch chceme pokračovať aj v tomto roku.

-Čo je cieľom centier odborného vzdelávania a pre koho sú primárne určené?-

Centrá odborného vzdelávania sú primárne určené študentom. Chceme, aby absolventi našich stredných škôl boli vzdelaní nielen teoreticky, ale aby z nich vychádzali kvalifikovaní odborníci. Práve preto sme v spolupráci so stavovskými organizáciami, zamestnávateľskými zväzmi a zamestnávateľmi rozhodli pre vytvorenie centier odborného vzdelávania. V súčasnosti fungujú dve – Centrum odborného vzdelávania a prípravy pre oblasť poľnohospodárstva a rozvoja vidieka v Ivanke pri Dunaji a Centrum odborného vzdelávania a prípravy pre oblasť elektrotechniky a informačných technológií na Hliníckej v Bratislave. Zároveň pripravujeme vytvorenie centier pre automobilový priemysel a potravinárstvo.

-Uvažuje sa aj o revitalizácii športových areálov. Ktoré to budú?-

Revitalizáciou športových areálov sa skvalitnia podmienky pre šport a voľno-časové aktivity. Chceme pritiahnuť najmä deti a mládež, aby sa odpútali od počítačov a začali viac športovať. Je to aj spôsob, ako sa socializujú, stretávajú s priateľmi a nadväzujú nové kamarátske známosti. V tomto roku plánujeme zrevitalizovať tri areály, a to multifunkčné ihrisko s atletickou dráhou na Gymnáziu A. Einsteina, ihrisko pre pozemný hokej a florbal aj s novým povrchom v telocvični na Gymnáziu L. Novomeského a zrevitalizovať športový areál na SPŠE K. Adlera v Bratislave.

-Kraj realizoval aj projekt Rešpekt pre zdravie. Čo je jeho cieľom?-

Projekt prebieha už vyše roka a je doňho zapojených zatiaľ 56 stredných škôl v našej pôsobnosti. Cieľom je mapovanie stavu kardio-metabolického zdravia stredoškolákov. Doteraz bolo vyšetrených vyše 3000 žiakov a výsledky sú alarmujúce. Až tretina chlapcov má nadváhu, s rovnakým problémom bojuje takmer 20 percent dievčat.

-Ako chcete tento stav zmeniť? Pripravujete nejaké opatrenia?-

Dôležité je mať zdravý životný štýl. Preto organizujeme športové aktivity, podporujeme školské krúžky a prostredníctvom súťaží motivuje žiakov k športu. Okrem toho na základe výsledkov projektu pripravujeme zmenu a skvalitnenie stravovania v školských jedálňach.

-Jednou z prioritných oblastí BSK sú aj sociálne veci.-

V tomto roku sme na oblasť sociálnych vecí vyčlenili 24 miliónov eur, čo je viac ako vlani. Zaviedli sme nové typy služieb, ktoré sa veľmi osvedčili a pomohli už stovkám rodín. Občania môžu vyhľadať pomoc pri riešení svojej sociálnej situácie v Kancelária prvého kontaktu, ktorá je otvorená od júna 2012, ale aj v Centre pre rodiny v kríze, ktoré funguje už štyri roky. Okrem toho sme otvorili päť zariadení podporovaného bývania, ktoré umožňujú žiť ľuďom so zdravotným postihnutím čo najsamostatnejšie. Významným krokom k zvýšeniu kvality sociálnych služieb je aj materiál „Podmienky kvality sociálnych služieb v kompetencií BSK“, ktoré schválili krajskí poslanci. Spomedzi VÚC na Slovensku ide o prvý a zatiaľ jediný materiál tohto druhu.

-Koľko má BSK sociálnych zariadení vo svojej pôsobností?-

BSK má vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti 15 zariadení sociálnych služieb pre rôzne cieľové skupiny a rôzne zdravotné postihnutia. V zariadeniach je umiestených približne 1700 klientov. Kraj však spolupracuje aj s neverejnými poskytovateľmi, podporuje viaceré organizácie a projekty, ktoré sa sústredia na sociálne služby a pomoc obyvateľom. Okrem toho organizujeme vlastné podujatia, napríklad Župnú olympiádu pre seniorov zo zariadení v pôsobnosti kraja a hlavného mesta. Vlani sa uskutočnil už 2. ročník a cieľom je poskytnúť seniorom hravou formou príležitosť na šport, pohyb aj zábavu.

-Medzi priority kraja patrí aj rozvoj cyklotrás. Plánujete aj v tomto roku budovať nové cyklotrasy?-

V oblasti cykloturistiky, ktorá je aj dobrým nástrojom pre rozvoj cestovného ruchu, plánujeme obnoviť 280 km cyklotrás v Malých Karpatoch od Bratislavy až po Pezinskú babu. V rámci tohto sa vyznačí 25 km nových cyklotrás, ktoré vhodne doplnia už jestvujúcu sieť cyklotrás. Nové cyklotrasy pribudnú na Devínskej Kobyle. Cyklisti sa môžu tešiť, pretože vďaka ním sa prepoja mestské časti Dúbravka, Karlova Ves, Dlhé Diely, Devín, Devínska Nová Ves s medzinárodnou cyklotrasou EuroVelo 13, s Cyklomostom v Devínskej Novej Vsi a dolnorakúskymi cyklotrasami. Okrem toho plánujeme vybudovať štyri cyklocentrá – Biely kríž, Malé Leváre, Devínska Nová Ves a Vysoká pri Morave.

-Vráťme sa ešte k tej doprave v regionálnom rozmere. Od marca by sa mala začať fungovať integrovaná doprava, ktorá zefektívni cestovanie v kraji. Čo všetko prinesie, respektíve čo všetko môže cestujúci očakávať?-

Bratislavská integrovaná doprava je spoločným projektom župy a mesta. Od marca spúšťame prvú etapu integrovanej dopravy pre Bratislavu a Záhorie, vďaka ktorej sa bude cestovať výhodnejšie. Zavedú sa predplatné cestovné lístky, ktoré bude možné kúpiť u všetkých dopravcov – Slovak Lines, Dopravný podnik Bratislava, Železničná spoločnosť Slovensko a RegioJet. Pre lepšiu orientáciu sa zavedie číselné označenie prímestských autobusových liniek a vlakov. Keďže prvá etapa integrovanej dopravy sa vzťahuje na hlavné mesto a Záhorie, posilnili sme najmä na Záhorí autobusové spoje, ktoré zvážajú obyvateľov k dopravným prestupným miestam.

-Čo to prinesie obyvateľom Bratislavy?-

Bratislavčania si budú môcť kupovať predplatné cestovné lístky s časovou platnosťou, tak ako doteraz. Doteraz však mohli na predplatný cestovný lístok cestovať len spojmi Dopravného podniku. Od marca budú môcť s takýmto predplatným cestovným lístkom využívať na území mesta aj vlaky Železničnej spoločnosti Slovensko, RegioJet a autobusy Slovak Lines, čiže je to pre nich výhodnejšie. V rámci časovej platnosti a územia môžu zrealizovať neobmedzený počet jázd.

-Ako sa to prejaví na Záhorí?-

Predstavme si to na príklade, že cestujúci dochádza z Malaciek do Bratislavy vlakmi Železničnej spoločnosti, no v rámci Malaciek precestuje ešte 2,5 kilometra. Malacky sú veľkým okresným mestom a funguje tam mestská hromadná doprava. Cestujúci si môže kúpiť kombinovaný lístok s platnosťou pre hlavné mesto a príslušnú zónu na Záhorí – Malacky. S takýmto lístkom môže cestovať aj mestskou hromadnou dopravou, čo možno doteraz z úsporných dôvodov nerobil.

-Kedy sa integruje celé územie kraja?-

Ešte treba pre železnice obstarať elektronické označovače a samoobslužné predajné automaty, tiež dispečerský riadiaci systém. Až následne sa môže integrovať celé územie bratislavskej župy, to znamená aj so všetkými typmi cestovných lístkov, teda predplatné aj jednorazové.