Prívrženci Republikánskej ľudovej strany (CHP), ktorá je najsilnejším opozičným zoskupením v krajine, sa zhromaždili večer pred straníckou centrálou v Ankare, kde pokrikovali heslo “Bok po boku proti fašizmu”. Demonštranti navyše vyjadrovali nevôľu s reakciou predsedu CHP Kemala Kiličdarogla. CHP už v nedeľu oznámila, že bude požadovať prepočítanie 37 % hlasov odovzdaných v referende. HDP chce dať prepočítať pre podozrenie z manipulácií až dve tretiny hlasov.

Hoci Kiličdaroglu vyhlásil, že nebude akceptovať víťazstvo zástancov zmien v ústave, podľa protestujúcich musí dať odpor najavo jasnejšie a vyzvať na opozičné demonštrácie.

Server sendika.org, ktorý je kritický voči tureckej vláde, informoval aj o zhromaždení prívržencov opozície pred sídlom ústrednej volebnej komisie v Ankare. Demonštranti, ktorých neskôr rozohnala polícia, protestovali predovšetkým proti rozhodnutiu komisie uznať platnosť hlasovacích lístkov, aj keď nie sú označené úradnou pečiatkou.

Ďalšie protesty po nedeľňajšom referende boli hlásené z istanbulskej štvrte Kadiköy. Podobne ako v iných častiach Istanbulu alebo v meste Izmir tu obyvatelia vyjadrovali nespokojnosť aj udieraním na hrnce a panvice.

Na námestí v centre Ankary sa medzitým zišli napriek dažďu tisíce podporovateľov prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, aby oslávili schválenie ústavných zmien, aj keď výsledky referenda zďaleka nedosiahli ich očakávania.

Ústredná volebná komisia, ktorá už potvrdila schválenie ústavných zmien, by mala oznámiť konečné výsledky hlasovania v priebehu 11-12 dní.

Za ústavné zmeny hlasovalo 59 % všetkých oprávnených voličov v zahraničí, priamo v Turecku to bolo iba 51,2 %. Na referende sa mohlo zúčastniť približne 58,2 milióna oprávnených voličov, z toho 2,9 milióna v zahraničí. Zatiaľ čo prezident Erdogan hovorí o víťazstve pre “celú krajinu”, opozičné strany chcú zverejnené čísla napadnúť pre údajné manipulácie.

Opozičná Republikánska ľudová strana (CHP) žiada vzhľadom na množiace sa sťažnosti na priebeh referenda o ústavných zmenách anulovanie jeho výsledkov.

“Existuje len jedno rozhodnutie v súlade so zákonom, ktoré môže zmierniť napätie – Najvyššia volebná rada (YSK) musí anulovať toto hlasovanie,” povedal dnes na tlačovej konferencii podpredseda CHP Bülent Tezcan, ktorého citovala agentúra Dogan.

Podľa neho je to jediný spôsob, ako sa vyhnúť diskusii o legitímnosti referenda. Tezcan avizoval, že CHP využije “všetky zákonné cesty”, ktorými je možné napadnúť výsledky hlasovania, vrátane podania žaloby na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu.

Tezcan kritizoval aj skutočnosť, že volebná rada v rozpore s jej vlastnými pravidlami umožnila použiť hlasovacie lístky a obálky, na ktorých nebola jej pečiatka. Predseda YSK Sadi Güven túto výhradu odmietol s tým, že aj bez úradnej pečiatky boli hlasovacie lístky a obálky platné.

Predbežné výsledky referenda nemieni uznať ani prokurdská opozičná Ľudovodemokratická strana (HDP). Považuje ich za “nelegitímne”, pretože ich ovplyvnila samotná volebná komisia. Predvolebná kampaň prebiehala podľa HDP za “nerovnakých podmienok”.

Pozorovatelia: Referendum v Turecku nebolo v súlade s medzinárodnými štandardmi

Referendum o ústavných zmenách v Turecku neprebehlo v súlade s medzinárodnými štandardmi. Vo svojej predbežnej správe to dnes konštatovala pozorovateľská misia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

“Ústavné referendum zo 16. apríla prebehlo za nerovnakých podmienok,” píše sa podľa agentúry DPA v správe volebných pozorovateľov OBSE, ktorú dnes zverejnili v Ankare.

Organizácia združujúca 57 štátov nielen z Európy ďalej konštatuje, že “obe strany kampane nemali rovnaké príležitosti” a “voliči nemali nezávislé informácie o kľúčových aspektoch reformy”. Z dôvodu platného výnimočného stavu boli navyše obmedzené základné slobody, ktoré sú nevyhnutné pre demokratický proces.

Pozorovatelia OBSE vytýkajú Ankare aj zastrašovanie odporcov zmien, zmenu pravidiel hlasovania krátko pred termínom a fakt, že referendová otázka nebola uvedená na hlasovacom lístku.

V predbežnej správe ďalej upozorňujú na “zneužívanie štátnych prostriedkov” táborom prívržencov prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. K nevyváženosti volebnej kampane prispela aj “aktívna účasť prezidenta” v nej.

Právny rámec podľa pozorovateľov OBSE nebol dostatočný na “usporiadanie skutočne demokratického referenda”. Provinční guvernéri napríklad využili výnimočný stav na obmedzenie zhromažďovania a slobody prejavu. Práca volebných komisií nebola vždy dostatočne transparentná. Stosedemdesiat zástupcov nominovaných opozičnými stranami nebolo pripustených sledovať dianie vo volebných miestnostiach. OBSE tiež poznamenala, že ľudia, ktorí utiekli z kurdských oblastí, kde dochádza k ozbrojeným zrážkam, nemohli hlasovať.

Vedúca misie OBSE Tana de Zuluetová však pri predstavovaní správa v Ankare zdôraznila, že úlohou jej organizácie nie je rozhodnúť o zákonnosti referenda.

OBSE a Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZRE) vyslali do Turecka 63 pozorovateľov z 26 krajín, ktorí však nemohli na hlasovanie dozerať útržkovito.

Za pozorovateľov PZ RE sa k hlasovaniu vyjadril Cezar-Florin Preda, podľa ktorého je “všeobecne možné povedať, že referendum nedosahovalo štandardy Rady Európy” a právny rámec nezaručil “skutočne demokratický proces”.