Bratislava 17. júna 2021 (HSP/Foto:TASR/AP-Andreea Alexandru)

Príbeh dietylstilbestrol („DES story“) je jeden z najtragickejších prípadov ľudského  pochybenia v modernej medicíne. Tento syntetický estrogén sa používal na profylaxiu potratu, predčasného pôrodu a vnútromaternicového odumretia plodu,[1] ale aj ako núdzová antikoncepcia.[2]

Predpokladá sa, že celosvetovo bolo v období rokov 1940-1971 približne 6 miliónov matiek a ich plodov vystavených vplyvu dietylstilbestrolu (ďalej DES).[3] Ako sa ukázalo neskôr, DES, ktorý sa považoval za zázračný liek (miraculous drug),[4] pôsobil ako tzv. trans-placentárny karcinogén, prechádzal cez placentu matiek a spôsoboval ich dospievajúcim dcéram (približne vo veku 7-19 rokov) rakovinu reprodukčných orgánov, najmä adenokarcinóm pošvy alebo krčka maternice.[5] [6] [7] [8] Boli zaznamenané aj iné typy rakoviny u dcér týchto matiek, napríklad smrteľný teratóm vaječníka u 12 ročného dievčatka,[9] alebo adenóm hypofýzy u adolescentky vo veku 18 rokov.[10]

Okrem už spomínaných onkologických ochorení, dcéry, ktorých matkám bol podávaný DES počas tehotenstva, mali významne narušené reprodukčné zdravie prejavujúce sa výrazne vyšším výskytom zmien na krčku maternice a pošve,[11] neplodnosťou, spontánnymi potratmi, predčasnými pôrodmi, mimomaternicovými tehotenstvami, pôrodmi mŕtveho dieťaťa, predčasnou menopauzou, ale aj rakovinou prsníka.[12] [13] [14] [15] [16] Synovia matiek, ktorým bol počas tehotenstva podávaný DES, mali taktiež narušené reprodukčné funkcie prejavujúce sa napríklad poruchami tvorby spermií a neplodnosťou,[17] ale aj rakovinou semenníkov.[18] [19]

Uvedenými onkologickým a reprodukčnými ochoreniami detí, sa žiaľ tragicky príbeh „zázračného lieku“, ktorý sa mal odporúčať všetkým tehotným ženám,[20] neskončil. Ukázalo sa, že používanie DES počas tehotenstva vážne poškodilo zdravie nielen dcér a synov týchto matiek, ale ich vnučiek/vnukov a pravnučiek/pravnukov. V druhej a tretej generácii potomkov bolo zistené zvýšené riziko rakoviny,[21] [22]  vrodených chýb [23] [24] [25]  porúch nervového vývinu (porucha pozornosti s hyperaktivitou, ADHD),[26] porúch menštruačného cyklu a predčasných pôrodov.[27]

Uvedené zistenia potvrdili, že DES pôsobí negatívne na zdravie potomkov nielen prostredníctvom genotoxických účinkov,[28] ale najmä prostredníctvom epigenetických účinkov, ktoré sa prenášajú na ďalšie generácie, teda aj na tie, ktoré neboli priamo vystavené jeho účinkom (tzv. transgeneračné účinky).[29] [30] Epigenetické mechanizmy, ktoré sú veľmi citlivé voči externým intervenciám, nemenia sekvenciu DNA, ale regulujú génovú expresie na transkripčnej a posttranskripčnej úrovni. Klasické epigenetické mechanizmy zahŕňajú metyláciu DNA, modifikácie histónov a reguláciu mikroRNA (miRNA).[31]

V čom sú podobnosti medzi „DES STORY“ a očkovaním  tehotných žien a detí injekciami proti SARS-CoV-2?

1. Podobne ako dietylstilbestrol aj mRNA injekcia proti SARS-CoV-2  sa vehementne odporúča najzraniteľnejším populáciám ako sú tehotné ženy[32] a dospievajúce deti.[33] Obdobie embryonálneho vývinu ako aj obdobie dospievania (adolescencia) je charakteristické prudkým rastom a množením buniek, a preto si vyžaduje mimoriadnu pozornosť. Puberta štartuje fázu rýchleho rastu a dozrievania najmä reprodukčného, svalovo-kostrového, nervového, endokrinného, metabolického, imunitného a kardio-vaskulárneho systému. Z tohto dôvodu je dospievanie zvlášť citlivou fázou ľudského života počas ktorej môžu negatívne vplyvy významne ovplyvniť nielen vývin a zdravie jedinca ale aj zdravie nasledujúcej generácie.[34]

V súvislosti s očkovaním dospievajúcich detí injekciami proti SARS-CoV-2 je dôležité upozorniť na tzv. hypotalamickú kontrolu puberty. Je známe, že približne 10% hypotalamických génov (známych pod názvom Gény Súvisiace s Nádorom −Tumor Related Genes, TRG) zvyšujúcich svoju aktivitu počas puberty zároveň kontroluje tvorbu alebo potláčanie nádorov. Roth a kol. identifikovali 11 génov súvisiacich s TRG sieťou z ktorých 6 bolo identifikovaných ako gény potláčajúce nádory (napr. p53, SASH1, CUTL1) a 5 ako gény spôsobujúce nádory (napr. CCND1 a AF1Q, ktorých narušená expresia bola pozorovaná napr. pri rakovine prsníka[35] [36]).[37]  Pokiaľ mi je známe, nie sú k dispozícii  štúdie, ktoré by skúmali vplyv injekcií proti SARS-CoV-2 na TRG hypotalamickú sieť, ktorá v spolupráci s ďalšími génmi hrá významnú úlohu nielen v štarte puberty a regulácii reprodukčného vývinu, ale aj v tvorbe alebo potláčaní nádorov.[38] [39] Veľmi dôležitú úlohu v tomto období zohrávajú epigenetické mechanizmy, ktoré aktivujú alebo deaktivujú časti genómu v konkrétnom čase a na konkrétnom mieste.[40] Pokiaľ mi je známe, neexistujú epidemiologické údaje o interakcii injekcií proti SARS-CoV-2 s epigenetickými mechanizmami.

2. Podobne ako DES aj vakcína proti SARS-CoV-2 sa považuje za zázračný liek, ktorý by sa mal podávať všetkým, vrátane tehotných žien[41] a detí.[42] Myšlienka predpisovať DES pre všetky tehotné ženy dlho pretrvávala najmä vďaka úsiliu farmaceutických spoločnosti a zaslepenosti kompetentných orgánov, ktoré dávali prednosť pozitívnym správam od propagátorov tohto „zázračného lieku“ pred správami, ktoré vyjadrovali pochybnosti.[43] Týmto úsilím sa naivne, ale predsa len úspešne spochybnila prítomnosť dostatočného množstva prirodzených estrogénov v tele väčšiny tehotných žien, tak ako sa teraz v súvislosti SARS-CoV-2 očkovaním naivne, ale predsa len úspešne spochybňuje prirodzená imunita v tele väčšiny ľudí.

Nedávne kvalitne prevedené štúdie jasne preukázali, že infekcia SARS-CoV-2 indukuje u ľudí silnú antigén-špecifickú, dlhodobú humorálnu imunitnú reakciu.[44] [45] Na druhej strane posmrtná štúdia (Hansen a kol., apríl 2021) na pacientovi očkovanom proti SARS-CoV-2 ukázala, že vakcinácia proti SARS-CoV-2 môže síce vyvolať humorálnu a /alebo bunkovú imunitu, ale tzv. sterilná imunita (schopnosť imunitného systém úplne zabrániť množeniu vírusu v tele) nie je dostatočne vyvinutá.[46] Potom aký je vlastne dôvod ohrozovať zdravie plodov počas vnútromaternicového vývinu a dospievajúcej  mládeže vakcínami, ktoré obsahujú genetický materiál (fragmenty mRNA) a lipidové nanočastice?

3. V roku 1943 začali Smith a kol., klinické hodnotenie DES, v roku 1946 obhajovali jeho používanie na prevenciu spontánnych potratov, predčasných pôrodov, vnútromaternicových úmrtí a preeklampsie. Už v roku 1947 americký úrad „Food and drug administration“ (FDA) povolil používanie DES pri hroziacich alebo opakovaných potratoch.[47] Kongres v Montreale v roku 1954 sa dokonca zaoberal podávaním DES všetkým tehotným ženám.[48] Aká zvláštna podobnosť s genetickými  injekciami proti SARS-CoV-2, ktoré sa taktiež odporúčajú všetkým, vrátane tehotných žien a detí. Výsledkom tohto rýchleho a nedôsledného postupu pri schvaľovaní DES, riadeného skôr ideológiou „zázračného  lieku“ ako vedeckými faktami, bolo tragické poškodenie zdravia miliónov matiek, ich detí, vnúčat a pravnúčat. Podobne ako v prípade DES, aj v súčasností je celý proces vývoja, testovania, a schvaľovanie vakcín proti SARS-CoV-2 veľmi rýchly; v prípade očkovania detí trval približne desať mesiacov.[49] Za normálnych okolností proces vývoja vakcíny trvá 12-15 rokov.[50]

V Súhrne charakteristických vlastností vakcíny Comirnaty sa uvádza „Štúdie genotoxicity ani karcinogenity sa neuskutočnili. Neočakáva sa, že zložky vakcíny (lipidy a mRNA) majú genotoxický potenciál.“[51] Vzhľadom na fakt, že ide o očkovanie miliónov tehotných žien a detí s rizikom narušenia ich epigenetických mechanizmov (čo môže ovplyvniť zdravie až tretej generácie potomkov), argumentácia „neočakáva sa“ je veľmi slabou zárukou bezpečnosti mRNA vakcíny obsahujúcej jednak genetický materiál (fragmenty mRNA) a jednak lipidové nanočastice.

Je známe, že viaceré typy nanočastíc prenikajú do jadra bunky (vrátane lipidových[52]) a ich akumulácia v tele už dávnejšie vyvoláva obavy o ich bezpečnosť pre ľudské zdravie najmä v súvislosti s epigenetickou toxicitou.[53] [54] [55] [56] Podľa dostupných údajov, nanočastice nesúce mRNA pre SARS-CoV-2 majú veľkosť 75-89 nm,[57] a teda by nemali prenikať do jadra bunky (do jadra môžu vstúpiť nanočastice menšie ako 40 nm). Avšak aj keby nanočastice nesúce mRNA neprenikli do jadra bunky, stále môžu vstúpiť do interakcie s  významným epigenetickým mechanizmom, ktorý sa nachádza v cytoplazme – mikroRNA (mikroRNA sú krátke nekódujúce RNA, ktoré potláčajú génovú expresiu prostredníctvom translačnej represie a/alebo degradácie cieľových mRNA[58]).  Celogenómové štúdie totiž ukázali, že mikroRNA sú prítomné v jadre aj v cytoplazme.[59] [60] V súvislosti s rizikom, že mRNA z vakcín môže vstúpiť do interakcie s mikroRNA v ľudských bunkách je potrebné poznamenať, že interakcie mikroRNA-mRNA predstavujú významnú kontrolnú dráhu regulujúcu viaceré dôležité procesy vrátane rakoviny a embryonálneho vývinu.[61] [62] [63]

Údaje o vplyve injekcií proti SARS-CoV-2  na epigenetické mechanizmy tehotných žien a dospievajúcich detí chýbajú a v podstate sa o nich ani nediskutuje. Ľudia zodpovední za DES tragédiu epigenetické mechanizmy nepoznali, ale my už o ich veľkom význame vieme, a preto je naša zodpovednosť za zdravie nových generácií detí podstatne väčšia. Podobne ako v prípade DES, kedy veda ešte nepoznala epigenetické mechanizmy, ani súčasná veda ešte nepozná, aké ďalšie citlivé a precízne kontrolné systémy fungujú popri epigenetike v telách vyvíjajúcich sa plodov a dospievajúcich detí, čo je ďalší dôvod na to, aby sme experimenty s  tehotnými ženami a dospievajúcim deťmi odmietli.

PharmDr. Jozef Laurinec, PhD.

[1] Briggs, GG., Freeman, RK., Yaffe SJ. Drugs in Pregnancy and Lactation, 9th ed.  Philadelphia: Wolters Kluwer / Lippincott Williams & Wilkins, 2011, p. 415.

[2] Taubert, HD, Kuhl H. Kontrazeption mit Hormonen. Stuttgart: Georg Thieme Verlag, 1995.

[3] Briggs, GG., Freeman, RK., Yaffe SJ. Drugs in Pregnancy and Lactation. p. 415.

[4] Diethylstilbestrol story]. Tournaire M, Epelboin S, Devouche E. Histoire du diéthylstilbestrol [Diethylstilbestrol story]. Therapie. 2014 Jan-Feb;69(1):101-14.

[5] Herbst AL, Ulfelder H, Poskanzer DC. Adenocarcinoma of the vagina. Association of maternal stilbestrol therapy with tumor appearance in young women. The New England Journal of Medicine. 1971 Apr 15;284(15):878-81.

[6] Herbst AL, Scully RE. Adenocarcinoma of the vagina in adolescence. A report of 7 cases including 6 clear-cell carcinomas (so-called mesonephromas). Cancer. 1970 Apr;25(4):745-57.

[7] Noller KL, Decker DG, Lanier AP, Kurland LT. Clear-cell adenocarcinoma of the cervix after maternal treatment with synthetic estrogens. Mayo Clinic Proceedings. 1972 Sep;47(9):629-30.

[8] Linden G, Henderson BE. Genital-tract cancers in adolescents and young adults. The New England Journal of Medicine. 1972 Apr 6;286(14):760-1.

[9] Lazarus KH. Maternal diethylstilboestrol and ovarian malignancy in offspring. Lancet. 1984 Jan 7;1(8367):53.

[10] Cunningham JR, Gidwani GP, Gupta MS, et al. Prolactin-secreting pituitary adenoma: occurrence following prenatal exposure to diethylstilbestrol.  Cleveland Clinic Quarterly. 1982 Winter;49(4):249-54.

[11] Briggs, GG., Freeman, RK., Yaffe SJ. Drugs in Pregnancy and Lactation. p. 415.

[12] Tournaire M, Devouche E, Espié M, et al. Cancer Risk in Women Exposed to Diethylstilbestrol in Utero. Therapie. 2015 Sep-Oct;70(5):433-41.

[13] Hilakivi-Clarke L. Maternal exposure to diethylstilbestrol during pregnancy and increased breast cancer risk in daughters. Breast Cancer Research. 2014;16(2):208.

[14] Hoover RN, Hyer M, Pfeiffer RM, et al. Adverse health outcomes in women exposed in utero to diethylstilbestrol. The New England Journal of Medicine. 2011 Oct 6;365(14):1304-14.

[15] Troisi, R., Hatch EE, Titus-Ernstoff  E. et al. Cancer risk in women prenatally exposed to diethylstilbestrol. International Journal of Cancer. 2007 Jul 15;121(2):356-60.

[16] Palmer JR, Wise LA, Hatch EE, et al. Prenatal diethylstilbestrol exposure and risk of breast cancer. Cancer Epidemiol Biomarkers Prev. 2006 Aug;15(8):1509-14.

[17] Briggs, GG., Freeman, RK., Yaffe SJ. Drugs in Pregnancy and Lactation. 415.

[18] Schottenfeld, D. et al. The epidemiology of testicular cancer in young adults. American Journal of Epidemiology. 1980 Aug;112(2):232-46;

[19] Depue RH., Pike MC, Henderson BE. Estrogen exposure during gestation and risk of testicular cancer. Journal of the National Cancer Institute. 1983 Dec;71(6):1151-5.

[20] Diethylstilbestrol story]. Tournaire M, Epelboin S, Devouche E. Histoire du diéthylstilbestrol [Diethylstilbestrol story]. Therapie. 2014 Jan-Feb;69(1):101-14.

[21] Hilakivi-Clarke L. Maternal exposure to diethylstilbestrol during pregnancy and increased breast cancer risk in daughters. Breast Cancer Research. 2014;16(2):208.

[22] Titus-Ernstoff L, Troisi R, Hatch EE, et al. Offspring of women exposed in utero to diethylstilbestrol (DES): a preliminary report of benign and malignant pathology in the third generation. Epidemiology. 2008 Mar;19(2):251-7.

[23] Tournaire M, Epelboin S, Devouche E, et al. Adverse health effects in children of women exposed in utero to diethylstilbestrol (DES). Therapie. 2016 Sep;71(4):395-404.

[24] Titus-Ernstoff L, Troisi R, Hatch EE, et al. Birth defects in the sons and daughters of women who were exposed in utero to diethylstilbestrol (DES).  International Journal of Andrology. 2010 Apr;33(2):377-84.

[25] Kalfa N, Paris F, Soyer-Gobillard MO, et al. Prevalence of hypospadias in grandsons of women exposed to diethylstilbestrol during pregnancy: a multigenerational national cohort study. Fertility and Sterility. 2011 Jun 30;95(8):2574-7.

[26] Kioumourtzoglou MA, Coull BA, O’Reilly ÉJ, et al. Association of Exposure to Diethylstilbestrol During Pregnancy With Multigenerational Neurodevelopmental Deficits. JAMA Pediatrics. 2018;172(7):670-677.

[27] Titus L, Hatch EE, Drake KM, et al. Reproductive and hormone-related outcomes in women whose mothers were exposed in utero to diethylstilbestrol (DES): A report from the US National Cancer Institute DES Third Generation Study. Reproductive Toxicology. 2019 Mar;84:32-38.

[28] International Agency for Research on Cancer, Diethylstilbestrol, June 2018, https://monographs.iarc.who.int/wp-content/uploads/2018/06/mono100A-16.pdf. Accessed 16 June 2021.

[29] Shahidehnia M. Epigenetic Effects of Endocrine Disrupting Chemicals. Journal of Environmental & Analytical Toxicology. 2016; 6:4.

[30] International Agency for Research on Cancer, Diethylstilbestrol, June 2018, https://monographs.iarc.who.int/wp-content/uploads/2018/06/mono100A-16.pdf. Accessed 16 June 2021.

[31] Cacabelos R, Tellado I, Cacabelos P. The Epigenetic Machinery in the Life Cycle and Pharmacoepigenetics.  Pharmacoepigenetics . 2019; 10:1-100.

[32] Jaffe EF, Lyerly AD, Goldfarb IT. Advancing research in pregnancy during COVID-19: Missed opportunities and momentum in the US. Med (New York, N.Y.) 2021;2(5):460-464.

[33] Goldschmidt K. COVID-19 Vaccines for Children: The Essential Role of the Pediatric Nurse. Journal of Pediatric Nursing. 2021;57:96-98.

[34] Patton GC, Olsson CA, Skirbekk V, et al. Adolescence and the next generation. Nature. 2018 Feb 21;554(7693):458-466

[35] Colaprico A, Olsen C, Bailey MH, et al. Interpreting pathways to discover cancer driver genes with Moonlight. Nature Communications. 2020;11(1):69.

[36] Mohammadizadeh F, Hani M, Ranaee M, Bagheri M. Role of cyclin D1 in breast carcinoma. Journal of Research in Medical Sciences : the Official Journal of Isfahan University of Medical Sciences.  2013;18(12):1021-1025.

[37] Roth ChL and Mastronardi C. Early Puberty Onset and Female Cancers–Is There a Link? In: Moorland MT(ed.). Cancer in Female Adolescents. New York: Nova Science Publishers; 2008:174-175.

[38] Toro CA, Aylwin CF, Lomniczi A. Hypothalamic epigenetics driving female puberty. Journal of Neuroendocrinology.2018;30(7):e12589.

[39] Lomniczi A, Wright H, Ojeda SR, et al. Epigenetic regulation of female puberty. Frontiers in Neuroendocrinology. 2015 Jan;36:90-107.

[40] Shahidehnia M. Epigenetic Effects of Endocrine Disrupting Chemicals. Journal of Environmental & Analytical Toxicology. 2016; 6:4.

[41] Jaffe EF, Lyerly AD, Goldfarb IT. Advancing research in pregnancy during COVID-19: Missed opportunities and momentum in the US. Med (New York, N.Y.) 2021;2(5):460-464.

[42] Goldschmidt K. COVID-19 Vaccines for Children: The Essential Role of the Pediatric Nurse. Journal of Pediatric Nursing. 2021;57:96-98.

[43] Diethylstilbestrol story]. Tournaire M, Epelboin S, Devouche E. Histoire du diéthylstilbestrol [Diethylstilbestrol story]. Therapie. 2014 Jan-Feb;69(1):101-14.

[44] Turner JS, Kim W, Kalaidina E,  et al. SARS-CoV-2 infection induces long-lived bone marrow plasma cells in humans. Nature. 2021 May 24. doi: 10.1038/s41586-021-03647-4

[45] Nguyen-Contant P, Embong AK, Kanagaiah P, et al. Protein-Reactive IgG and Memory B Cell Production after Human SARS-CoV-2 Infection Includes Broad Reactivity to the S2 Subunit. mBio. 2020 Sep 25;11(5):e01991-20.

[46] Hansen T, Titze U, Kulamadayil-Heidenreich NSA, et al. First case of postmortem study in a patient vaccinated against SARS-CoV-2. Int J Infect Dis. 2021 Apr 16;107:172-175.

[47] [Diethylstilbestrol story]. Tournaire M, Epelboin S, Devouche E. Histoire du diéthylstilbestrol [Diethylstilbestrol story]. Therapie. 2014 Jan-Feb;69(1):101-14.

[48] Smith GV, Smith OW. Prophylactic hormone therapy; relation to complications of pregnancy. Obstet Gynecol. 1954 Aug;4(2):129-41.

[49] Goldschmidt K. COVID-19 Vaccines for Children: The Essential Role of the Pediatric Nurse. Journal of Pediatric Nursing. 2021;57:96-98.

[50] Han S. Clinical vaccine development. Clinical and experimental vaccine research. 2015;4(1):46-53. doi:10.7774/cevr.2015.4.1.46

[51] Comirnaty: EPAR-Product Information. Last updated:02/06/2021 https://www.ema.europa.eu/en

documents/product-information/comirnaty-epar-product-information_en.pdf. Accesed 15 June 2021. „Neither genotoxicity nor carcinogenicity studies were performed. The components of the vaccine (lipids and mRNA) are not expected to have genotoxic potential.“

[52] Behzadi S, Serpooshan V, Tao W, et al. Cellular uptake of nanoparticles: journey inside the cell. Chemical Society reviews. 2017;46(14):4218-4244

[53] Gedda MR, Babele PK, Zahra K, Madhukar P. Epigenetic Aspects of Engineered Nanomaterials: Is the Collateral Damage Inevitable?. Frontiers in bioengineering and biotechnology. 2019;7:228.

[54] Andreu V, Arruebo M. Current progress and challenges of nanoparticle-based therapeutics in pain management. Journal of controlled release : official journal of the Controlled Release Society. 2018 Jan 10;269:189-213.

[55] Dusinska M, Tulinska J, El Yamani N, et al. Immunotoxicity, genotoxicity and epigenetic toxicity of nanomaterials: New strategies for toxicity testing? Food and chemical toxicology : an international journal published for the British Industrial Biological Research Association. 2017 Nov;109(Pt 1):797-811.

[56] Sierra MI, Valdés A, Fernández AF, et al. The effect of exposure to nanoparticles and nanomaterials on the mammalian epigenome. International journal of nanomedicine. 2016 Nov 25;11:6297-6306.

[57] Schoenmaker L, Witzigmann D, Kulkarni JA, et al. mRNA-lipid nanoparticle COVID-19 vaccines: Structure and stability. International Journal of Pharmaceutics. 2021 May 15;601:120586.

[58] Leung AKL. The Whereabouts of microRNA Actions: Cytoplasm and Beyond. Trends in Cell Biology. 2015 Oct;25(10):601-610.

[59] Roberts TC. The MicroRNA Biology of the Mammalian Nucleus. Molecular therapy. Nucleic acids. 2014 Aug 19;3(8):e188.

[60] Jeffries CD, Fried HM, Perkins DO. Nuclear and cytoplasmic localization of neural stem cell microRNAs. RNA. 2011 Apr;17(4):675-86.

[61] Yousef M, Goy G, Mitra R, et al. miRcorrNet: machine learning-based integration of miRNA and mRNA expression profiles, combined with feature grouping and ranking. PeerJ. 2021;9:e11458.

[62] Yao Y, Jiang C, Wang F, et al. Integrative Analysis of miRNA and mRNA Expression Profiles Associated With Human Atrial Aging. Frontiers in Physiology. 2019;10:1226.

[63] Gross N, Kropp J, Khatib H. MicroRNA Signaling in Embryo Development. Biology (Basel). 2017;6(3):34.