Bratislava 8. apríla 2020 (SITA/HSP/Foto:Pixabay)
Od začiatku koronakrízy použili slovenské verejné inštitúcie na boj proti pandémii priame rokovacie konanie, čiže zrýchlený, ale málo transparentný postup verejného obstarávania, pri zadávaní 56 zákaziek za 72 mil. eur vrátane dane z pridanej hodnoty (DPH). Ako informovala mimovládna organizácia Transparency International Slovensko (TIS), drvivú väčšinu týchto zákaziek (48) zadali verejní obstarávatelia v marci a zvyšné v prvom aprílovom týždni, ide pritom spravidla o zákazky v objeme aspoň 84 tis. eur
Hoci priame nákupy sú podľa TIS v aktuálnej situácii pochopiteľné, odporúča prijať aj opatrenia, ktoré by boli protiváhou ich vyšších rizík. Organizácia navrhuje centralizovať nákupy, nenechať rôzne štátne a samosprávne úrady “biť sa” o rúška v malých a drahých objemoch. “Prioritou musí byť menovať dôveryhodné vedenie do štátnych rezerv,” uviedla TIS. Vláda poverila dočasným riadením Správy štátnych hmotných rezerv SR jej podpredsedníčku Luciu Gocníkovú namiesto odvolaného predsedu Kajetána Kičuru.
Zrušenie povinnosti zverejniť majiteľov koronadodávateľov pred podpisom zmluvy, ako to schválil pred týždňom parlament, podľa mimovládnej organizácie dáva zmysel vzhľadom na časovú tieseň. “Ale nech ostane firmám táto povinnosť povedzme mesiac, dva po uzavretí zmluvy. A možno nielen od objemu zákazky za stotisíc, ako to teraz vyžaduje zákon, ale trebárs s minimom 50 tisíc eur. Veď priame nákupy sú tie najrizikovejšie spôsoby na ulievanie peňazí kamarátom,” upozornila TIS. Všetky priame nákupy nad istý objem by mal podľa organizácie “naživo” začať kontrolovať Najvyšší kontrolný úrad SR, keďže väčšinu času sa totiž bežne venuje dlhodobo plánovaným kontrolám.
Priame zadania zákaziek sa používajú v mimoriadnych situáciách, no podľa TIS prinášajú so sebou aj veľké riziká. Kým pri štandardných zákazkách majú potenciálni dodávatelia mesiac na prípravu ponúk, v aktuálnej situácii sú to hodiny, prinajlepšom niekoľko dní. Organizácia poznamenala, že prevažuje priame oslovovanie vybraných firiem, nie centrálne ohlasovanie výziev, čo zužuje konkurenciu a zvyšuje korupčné riziká. Nezriedka sa medzi dodávateľmi objavia firmy mimo odboru, prípadne také, pre ktoré sú to rekordne veľké zákazky.
Pre celkový počet 56 doterajších koronazákaziek zazmluvnili štátne i samosprávne inštitúcie celkovo 42 dodávateľov. Je medzi nimi desať firiem, ktoré dostali v krátkom čase väčšiu zákazku ako boli ich minuloročné tržby. Celkovo 51 mil. eur zo zazmluvnených 72 mil. eur podľa TIS má ísť firmám, pre ktoré to budú najväčšie zákazky v ich histórii. “To samozrejme nie je automaticky problém, pandémia vedie aj k novým podnikateľským možnostiam. Štát by si však mal obzvlášť dať pozor na dodávateľov, ktorí nemajú s tovarom či takými finančnými objemami skúsenosti, lebo pri ich zlyhaní strácame drahocenný čas aj peniaze,” dodala mimovládna organizácia.