Súdny proces vo veci extrémizmu so siedmimi obžalovanými z Dunajskej Stredy

Obžaloba považuje pamätník za extrémistický materiál, nakoľko je zhodný s pamätníkom odhaleným v centre Dunajskej Stredy pri prvom výročí vstupu maďarskej armády do mesta 12. novembra 1939. Architektonickým stvárnením stavba pamätníka s vlajkovou žrďou odkazuje na maďarské potrianonské hnutie, ktorého ideou je revízia Trianonu a obnovenie veľkého Maďarska. Pamätník zároveň sprítomňuje obdobie maďarskej okupácie slovenského územia v rokoch 1938-1945, kedy po Viedenskej arbitráži 2. novembra 1938 z iniciatívy Maďarska ministri zahraničia Nemeckej ríše a Talianska rozhodli, že južné Slovensko, ako aj južná časť Podkarpatskej Rusi budú pripojené k Maďarsku.

V rámci súdneho procesu sa uskutočnili už štyri pojednávania, ďalšie sú stanovené na 19. a 21. mája 2026 – kedy bude pravdepodobne vyrieknutý záverečný verdikt súdu.

Historický kontext

Pamätník pripomína mimoriadne citlivé obdobie historickej pamäte slovenského národa, ktoré patrí medzi naše najbolestnejšie, keďže obdobie rokov 1938-1945 po Viedenskej arbitráži bolo späté s krutým prenasledovaním slovenského obyvateľstva a s mnohými zločinmi proti ľudskosti zo strany maďarskej štátnej moci a armády.

Vojaci maďarskej armády sa v období 1938-1945 podieľali na páchaní množstva zločinov proti ľudskosti na slovenskom obyvateľstve, na  lúpení, bití, trýznení, znásilňovaní a vyháňaní Slovákov z ich domovov, na rabovaní a ničení slovenských a židovských obchodov. Vojaci často aj navádzali maďarské obyvateľstvo na drancovanie, alebo sa len mlčky prizerali násilnostiam, neraz s následkom smrti obetí. Slováci boli zatváraní do maďarských koncentračných táborov, napr. v Štúrove, Tomášikove, Veľkej Kaniži, Čanádpalote  a i., hromadne prepúšťaní zo zamestnania v štátnej správe a školstve. Rušili sa slovenské základné a stredné školy, s cieľom pomaďarčovania, dochádzalo k páleniu slovenských kníh a celých knižníc, slovenskí rehoľníci a rehoľníčky aj kňazi boli vyháňaní z etnických dôvodov, slovenské omše boli  nahrádzané maďarskými atď…

Množstvo svedeckých výpovedí je zaznamenaných aj v publikácii Krvácajúca hranica od Jozefa Kirschbauma, ktorú vydala Matica slovenská v roku 2003. K pamätníku sa vyjadril  aj Ústav pamäti národa, ktorý ho označil za prejav veľkomaďarského šovinizmu a pokus o rehabilitáciu režimu Miklósa Horthyho.

Absurdnosti vo výpovediach obžalovaných

Podľa medializovaných správ o súdnom pojednávaní, všetci siedmi obžalovaní vyhlásili, že sa cítia nevinní, traja predniesli vyhlásenie, ale na otázky prokurátora neodpovedali. Štyria odmietli pred súdom vypovedať.

Tvrdia že ide o „pamätník spolupatričnosti“, a pojem „spolupatričnosť“ vysvetľujú ako spolupatričnosť národov tzv. Karpatskej kotliny, ktorú nevzťahujú len na Maďarov, ale na všetky národy žijúce v Karpatskej kotline.

Väčšiu absurdnosť si ťažko možno predstaviť, vzhľadom na  historický kontext ako aj na iredentistické symboly a posolstvá,  ktoré boli počas viac ako piatich rokov prezentované pred pamätníkom. Veď ako môže niekto nazvať pamätník symbolizujúci násilie, bezprávie a prenasledovanie iných národov ako spolupatričnosť? Nad tým ostáva rozum stáť …

Viceprimátor Dunajskej Stredy Attila Karaffa ako svedok na súde uviedol, že realizácia pamätníka prešla riadnym procesom a k zámeru vybudovania pamätníka neboli žiadne výhrady zo strany poslancov ani členov kultúrnej a stavebnej komisie. Na otázku prokurátora, či vie o historickom kontexte pôvodného pamätníka, ktorý tomu súčasnému slúžil ako predloha, odpovedal, že o ňom nevie, čo vysvetlil slovami: „Vtedy som ešte nežil“.

Na otázku, čo vie o spoločenskom a historickom význame Trianonskej mierovej dohody, odpovedal: „To, čo sme sa učili z učebníc dejepisu, vtedy bolo rozdelenie Maďarska…”, uviedlo médium aktuality.sk.

Na pojednávanie prišiel aj veľvyslanec Maďarska Csaba Balogh, ktorý súdne konanie nechcel komentovať a pre maďarskú verziu denníkaN povedal, že ministerstvo zahraničných vecí Maďarska sa o prípad zaujíma.

Šokujúci moment

Šokujúcim momentom v procese je konanie obžalovaných, ktorí napriek prebiehajúcemu súdnemu konaniu 15. marca 2026 znova vztýčili maďarskú vlajku na predmetnom horthyovskom pamätníku v Dunajskej Strede. V tento deň bol v Maďarsku štátny sviatok – vypuknutie „revolúcie a boja za slobodu“ v rokoch 1848-1849.

Obžalovaní tým dávajú najavo, že nerešpektujú vážnosť a autoritu súdu – štátnej inštitúcie Slovenskej republiky.

V tento deň primátor Zoltán Hájos na verejnom podujatí v centre mesta pri príležitosti štátneho sviatku Maďarska vo svojom prejave znevážil prebiehajúci súdny proces a štátne orgány SR činné v trestnom konaní označil za  „komplicov“ Združenia slovenskej inteligencie, ktoré podalo trestné oznámenie.

Zároveň sa verejne zastal siedmych obžalovaných „..ktorí na území mesta Dunajská Streda postavili podstavec pre (maďarskú) štátnu vlajku v podobe, aká kedysi stála na mieste dnešného pamätníka druhej svetovej vojny…“. Ďalej primátor o obžalovaných povedal, že znovupostavením podstavca štátnej vlajky, „neporušili zákon, nanajvýš prekročili prah citlivosti členov Združenia slovenskej inteligencie…“.

Informácie o podujatí priniesol mestský portál v článku s názvom: „Buďme aj my odvážni, tak ako boli mladíci v marci roku 1848“.

Z publikovaných prejavov rečníkov je zrejmé, že pre nich sa revolúcia 1848 neskončila, nešlo o kultúrne spomienkové podujatie, ale o politické podnecovanie v pokračovaní maďarskej – v ich ponímaní protislovenskej – revolúcie aj v súčasnosti na zvrchovanom území SR.

Veríme, že súd v tomto procese proti extrémizmu zadosťučiní spravodlivosti a povedie k odstráneniu tohto hanebného pamätníka a k potrestaniu vinníkov tohto provokatívneho a slovenský národ urážajúceho konania.