Europoslanci zdôrazňujú, že dodržiavanie zásad právneho štátu a Charty základných práv EÚ musí byť základnou podmienkou čerpania eurofondov. Podľa uznesenia musia všetky programy a investície z fondov EÚ slúžiť verejnému záujmu, pričom systémové nedostatky v oblasti nezávislosti súdnictva a kontrolných mechanizmov môžu ohroziť ochranu finančných záujmov Únie.

Europoslanci vyjadrujú obavy z fungovania kontrolných mechanizmov pri využívaní európskych fondov vrátane poľnohospodárskych platieb a projektov rozvoja vidieka. Slovensko vyzývajú na posilnenie kontrolných systémov, lepšie odhaľovanie konfliktov záujmov a efektívnejšie vymáhanie neoprávnených platieb.

Europarlament zároveň vyzýva Európsku komisiu, aby využila všetky dostupné nástroje vrátane infringementov, auditov, pozastavenia platieb či mechanizmu podmienenosti právnym štátom. Deklaruje aj pripravenosť spolupracovať so slovenskými orgánmi pri ochrane právneho štátu a finančných záujmov EÚ.

Uznesenie tiež kritizuje viaceré legislatívne zmeny na Slovensku vrátane úprav Trestného zákona a Trestného poriadku, ktoré podľa europoslancov viedli k zníženiu trestov za korupciu a hospodársku kriminalitu, skráteniu premlčacích lehôt a zrušeniu špecializovaných protikorupčných orgánov. Parlament zároveň vyjadruje obavy z rozsiahlych právomocí generálneho prokurátora, ktoré môžu podľa textu umožniť zastavenie alebo spomalenie trestných konaní bez dostatočných záruk.

Europoslanci sa venujú aj pripravovaným zmenám ústavy, ktoré podľa nich vyvolávajú otázky o nadradenosti práva EÚ. Zdôrazňujú, že žiadne ústavné ustanovenie nemôže ospravedlniť nerešpektovanie rozhodnutí Súdneho dvora EÚ ani Európskeho súdu pre ľudské práva. Slovensko vyzývajú na zosúladenie ústavy s právom EÚ a medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv.

Uznesenie sa zaoberá aj ochranou oznamovateľov, občianskej spoločnosti a médií. Europarlament kritizuje snahy oslabiť ochranu whistleblowerov a upozorňuje na tlak na mimovládne organizácie či zásahy, ktoré môžu obmedzovať občiansky priestor.

Osobitnú časť venuje fungovaniu médií. Upozorňuje na politické zásahy do verejnoprávnych médií, tlak na novinárov a riziko koncentrácie vlastníctva médií. Zároveň pripomína potrebu dodržiavania európskeho aktu o slobode médií a ochrany redakčnej nezávislosti.

Názory slovenských europoslancov na uznesenie EP o stave právneho štátu sa líšia

Spomedzi slovenských europoslancov hlasovali všetci proti s výnimkou poslancov z Progresívneho Slovenska (PS), ktorí sa na hlasovaní nezúčastnili.

„Európske inštitúcie prakticky od nástupu vlády Roberta Fica (Smer-SD) upozorňujú na jeho protislovenské kroky – od zmien v trestných kódexoch, cez zrušenie NAKA a Úradu špeciálnej prokuratúry, útoky na slobodné médiá až po slayády, ktorými okráda vlastnú krajinu. A čo on? Nič. Roberta Fica môžeme korunovať za protislovenského premiéra a ekonomického vlastizradcu,” uviedol europoslanec Martin Hojsík (PS).

Europoslankyňa Veronika Cifrová Ostrihoňová (PS) prirovnala situáciu k začiatku zmrazenia eurofondov v Maďarsku. „Vláda robí kroky, ktoré by – keby ich cieľom bolo rozkrádať verejné zdroje – nevyzerali inak. Ignorujú a zľahčujú upozornenia aj odporúčania EÚ a jej inštitúcií v duchu ich známeho: Neotravujte, tu sme pri žatve. My v PS nechceme, aby Slovensko prišlo o eurofondy. Chceme, aby za ne mali ľudia lepší život. Ak by vláda mala rovnaký cieľ, ani rezolúcia, ani hrozba zmrazenia miliárd eur by dnes neboli témou,” konštatovala.

Podľa europoslankyne Lucie Yar (PS) Slovensko a jeho obyvatelia už dnes trpia vinou nepodarených konsolidácií ministra financií Ladislava Kamenického, prorastové opatrenia vlády sú v nedohľadne a zmrazenie eurofondov by predstavovalo posledný klinec do rakvy slovenskej ekonomiky. „Odmietame kryť Ficove zlodejiny. No nechceme, aby kvôli nim trpeli nevinní Slováci a Slovenky. Eurofondy sú peniaze, za ktoré môžeme rekonštruovať nemocnice, rozširovať kapacity škôl a škôlok, stavať cesty, kanalizácie, mosty. Majú zlepšovať život našich občanov, nie Ficových oligarchov. Vyzývame preto premiéra a vládu, aby zmenili zákony a prestali ohrozovať vlastnú krajinu,“ doplnila.

Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) ešte pred hlasovaním v utorok uviedla, že „za rozklad právneho štátu nesie zodpovednosť Ficova vláda, nie opozícia či občania Slovenska“. „Právny štát na Slovensku je v zlom stave a nesmieme pred tým zatvárať oči. Vláda Roberta Fica oslabuje boj proti korupcii, ruší dôležité kontrolné mechanizmy a hazarduje s dôverou, bez ktorej Slovensko nemôže bezpečne čerpať európske zdroje. Zodpovednosť však nesie vláda, nie opozícia či občania. Nebudem podporovať riešenia, ktoré by trestali slovenské rodiny, samosprávy a regióny tým, že prídu o peniaze na školy, cesty, nemocnice či pracovné miesta. Slovensko nemôže byť rukojemníkom ľudí, ktorí doma rozkladajú právny štát a v Bruseli sa potom tvária ako obete,“ uviedla.

Europoslanec Milan Uhrík (Republika) v príspevku na sociálnej sieti napísal, že uznesenie EP nebolo len o korupcii a rozkrádaní eurofondov, Bruselu podľa neho „vadia aj dve pohlavia v ústave“. Obsah rezolúcie preto označil za úplné nezmysly.

Europoslankyňa Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD) považuje uznesenie EP za snahu časti europoslancov o priame zasahovanie do politickej situácie na Slovensku a ovplyvňovanie volieb. „Je to znôška často čistých nezmyslov, ako napríklad, že utláčame národnostné menšiny, potláčame reprodukčné práva žien, obmedzujeme prístup k interrupciám, prenasledujeme LGBTQI komunitu či dokonca, že dochádza k vraždám pre sexuálnu orientáciu. Iba malá časť uznesenia je skutočne venovaná eurofondom na Slovensku. A aj tu ide len o ohováranie a dohady, nie o skutočné fakty,“ uviedla pre TASR a zo zneužívania eurofondov obvinila matku predsedu PS.

Podľa Branislava Ondruša (Hlas-SD) „nám rezolúcia vyčíta všetko okrem samotnej existencie Slovenskej republiky“ a vôbec v nej nejde o eurofondy. Za absurdné označil najmä pasáže o nedodržiavaní ľudských práv, reprodukčného zdravia či utláčaní národnostných menšín a neslobode médií. Jediným racionálnym a pochopiteľným zdôvodnením tohto uznesenia je podľa neho „úsilie poškodiť SR ako celok, nie záujem o riešenie problémov, ktoré nepochybne máme“. Časť rezolúcie o zmrazení eurofondov je podľa neho „prázdnym výkrikom do tmy bez akejkoľvek relevancie“. Ondruš tiež osobitne kritizoval časti textu viažuce sa na Benešove dekréty, ktoré sú podľa neho „požiadavkou na revíziu výsledkov druhej svetovej vojny a na ospravedlnenie fašistických a nacistických okupantov a vojnových zločincov a ich domácich prisluhovačov“.

„Nevadí, že je to absolútne obohratá a falošná pesnička, hlavne, že na jej základe bude môcť naša opozícia simulovať prácu a robiť ďalší nezmyselný humbug,“ uviedla europoslankyňa Monika Beňová (Smer-SD) s tým, že výsledok hlasovania bude podľa nej opäť fakticky irelevantný, pretože EP nemá z hľadiska hodnotenia dodržiavania zásad právneho štátu či v oblasti pozastavenia využívania finančných prostriedkov z fondov EÚ žiadne reálne kompetencie.

Blanár: Uznesenie EP nezodpovedá realite a nemá právne účinky voči SR

Uznesenie Európskeho parlamentu (EP) týkajúce sa stavu právneho štátu, demokracie a základných práv na Slovensku nezodpovedá realite a nemá voči SR právne účinky. Skonštatoval to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár (Smer-SD) na sociálnej sieti. Uznesenie považuje za ďalší dôkaz toho, že časť europoslancov si zamieňa európske inštitúcie za politickú tribúnu progresívno-liberálneho aktivizmu.

„Slovenská republika berie na vedomie dnes prijaté uznesenie EP, ktoré sa venuje stavu právneho štátu, demokracie a základných práv na Slovensku. Toto uznesenie obsahuje iba politické hodnotenie a nemá právne účinky voči SR. Predovšetkým však nezodpovedá realite a s jeho znením nesúhlasíme,“ reagoval Blanár.

Ako podotkol, slovenská vláda má iný názor na fungovanie Únie, migráciu, médiá alebo zahraničnú politiku. To ale nepovažuje za dôvod poučovať SR o demokracii a právnom štáte. Namiesto prijímania takýchto uznesení by sa mal EP podľa neho začať venovať reálnym problémom občanov Európy – strate konkurencieschopnosti, energetickým či bezpečnostným hrozbám.

Šéf slovenskej diplomacie dodal, že SR si ctí všetky pravidlá ako členský štát EÚ a v prípade akejkoľvek otvorenej otázky vedie konštruktívny dialóg. „Tak, ako to bolo aj v prípade hodnotiacej správy právneho štátu zo strany Komisie, ktorú sme po vzájomnom dialógu s Európskou komisiou a argumentmi z našej strany objektivizovali,“ uzavrel minister.