Uplynulo 10 rokov od smrti misionárky Veroniky Ráckovej, dielo pokračuje

Svoj život sestra Veronika Theresia obetovala ľuďom v Južnom Sudáne. V máji 2016 bola postrelená pri nočnej jazde sanitkou a po prevoze do nemocnice v kenskom Nairobi zraneniam podľahla. Jej hrob na cintoríne v juhosudánskom Yei dodnes zdobia kvety. Služba, ktorej ako misijná lekárka zasvätila svoj život, však vďaka Božej prozreteľnosti pokračuje. V Zdravotnom stredisku sv. Jozefíny Bakhity v Yei, ktoré slovenská lekárka vybudovala, už dva roky opäť pulzuje život. Dokonca aj sanitka, v ktorej bola sestra Veronika v osudnej noci zasiahnutá, po oprave opäť slúži svojmu cieľu.

Z Južného Sudánu o tom informovala sestra Kavita, jedna z trojice misijných sestier, ktoré dnes v misii v meste Yei pôsobia. Po tragickej udalosti v roku 2016 boli sestry nútené misiu z bezpečnostných dôvodov opustiť. Sám pápež František dlhé roky vyvíjal úsilie o zmierenie juhosudánskych lídrov a krajinu navštívil počas ekumenickej púte za pokoj vo februári 2023. Po rokoch občianskej vojny je situácia v Južnom Sudáne naďalej nepokojná, no rehoľným sestrám sa podarilo misiu v Yei v septembri 2024 úspešne obnoviť. Núdza miestnych ľudí, odkázaných na ich pomoc, za tie roky ešte viac vzrástla a charitatívne dielo je momentálne závislé od pomoci dobrodincov.

Dávať matkám a deťom šancu na život

Sestra Kavita, ktorá pochádza z Indie a pôsobí v zdravotnom stredisku v Yei, v komunikácii so spolusestrami v zahraničí pred 10. výročím smrti sestry Veroniky Theresie Ráckovej napísala: „Prítomnosť sestry Veroniky je tu stále veľmi živá. Práca v Južnom Sudáne nie je ľahká a často sa zamýšľam nad tým, ako mohla túto službu vykonávať s takou láskou a odvahou. Obetovala svoj život pre týchto ľudí. Zomrela zasiahnutá streľbou v Yei, keď prevážala rodičky, aby mohli porodiť v bezpečí. Ani na samom konci nemyslela na seba, ale na matky a deti, ktoré sa snažila zachrániť.

Nedávno som dala opraviť sanitku. Zakaždým, keď som sa k nej priblížila, cítila som, že ma volá, aby som ju opravila. Sadla som si na sedadlo, kde bola sestra Veronika smrteľne zranená, a mala som chuť nahlas plakať. Ale v tom istom okamihu som vedela, že ma chráni. Tá istá sanitka ma teraz vozí na nákupy liekov a pri prevážaní pacientov do nemocníc. Potreba pomoci však vzrástla – prichádza viac ľudí, ale nemáme dostatok miesta. Dočasný prístrešok sa zrútil počas dažďov a cez plechové strechy na zdravotnom stredisku zateká. Preto prosím o pomoc. Nielen kvôli budovám a plechom, ale aby som udržala pri živote dielo, za ktoré sestra Veronika zomrela: dávať matkám a deťom šancu na život. Ona kráča so mnou zakaždým, keď idem tou sanitkou. Verím, že prostredníctvom nej Boh stále zachraňuje životy,“ napísala sr. Kavita.

Zdroj: SSpS, redakčne upravené

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk.