Občania vyzývajú na odpor voči Matovičovej vláde. Naozaj čakajú Slovensko otvorené rebélie?

Bratislava 13. novembra 2020 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Valí sa to zo všetkých strán. Vyhlásenia, otvorené listy, plamenné výzvy, vrátené vyznamenania… Občania majú plné zuby korony, to sa dá pochopiť. Lenže rovnako majú aj plné zuby Matoviča a jeho spôsobu vládnutia. A to sa dá tiež pochopiť

Od samého počiatku bolo jasné, že poloamatérska vláda prvoplánovo populistických oligarchov, ktorých jedinou víziou budúcnosti je idiotské heslo „Lebo Fico kradol“, sa ľuďom čoskoro sprotiví. Nie každý však tušil, že to bude tak skoro.

Veľa občanov v tomto núdzovom stave, v ktorom sa nachádzame, vidí ako hlavný zdroj núdze práve Igora Matoviča. Arogancia moci, ktorú ako opozičný poslanec tak vehementne kritizoval, dosiahla v jeho podaní hneď v prvých mesiacoch také rozmery, že aj mnohí z tých, ktorí ho ešte pred trištvrte rokom volili, mu dnes nevedia prísť na meno.

A nie malá časť občanov dokonca vyzýva obyvateľstvo na uplatnenie článku 32 Ústavy SR, ktorý hovorí o tom, že ľudia majú právo zobrať veci do vlastných rúk, ak orgány štátu zlyhajú a je ohrozený demokratický poriadok ľudských práv a slobôd. Podľa mnohých totiž práve táto situácia nastala. Pozrime sa na niektoré z týchto vyhlásení.

Vyhlásenie slobodných občanov Slovenska 2020

„Tridsaťjeden rokov sme trpezlivo čakali na stále sľubované lepšie časy a čoho sme sa dočkali? Vláda a prezident ponížili väčšinu národa. Snažia sa nás rozdeliť na zodpovedných a tých ostatných. Presne v duchu rozdeľuj a panuj.

Keď sme pred siedmimi rokmi v podobnom Vyhlásení vyzvali vtedajších parazitov, aby opustili našu krajinu, ani sme netušili, že to rozkrádanie v porovnaní s terajším nasmerovaním našej vlasti do krachu bolo len slabým odvarom. Tých, ktorí koristnícky rozpredali a rozkradli dielo našich predkov, vystriedali iní, ktorí za judášsky groš nivočia našu krajinu a my sa neveriaco prizeráme. Ešte im v tom aj pomáhame a keby vyhlásili, že zatvárame našu krajinu na rok, tak im nebodaj budeme ešte aj tlieskať.

Toto je vyhlásenie všetkých Slovákov, ktorí sa cítia a chcú byť a žiť ako slobodní občania vo svojej vlasti. V domovine, ktorú pre nás vybrali naši milovaní predkovia. Tí, ktorí často v pote a krvi budovali, bránili a chránili všetko to, čo by raz urobilo náš život lepším a krajším. Pred našimi očami to všetko berie skazu a teraz navyše súčasní mocipáni nasmerovali našu krajinu do absolútneho krachu. Ruinujú naše zdravie, ruinujú naše rodinné vzťahy, ruinujú často to, čo mnohí z nás horko-ťažko vytvorili pre seba a svojich potomkov.

Všetkého dočasu. Kvôli našim deťom, vnúčatám a potomkom hovoríme: pohár trpezlivosti pretiekol a je tu čas vziať správu vecí verejných do vlastných rúk. Využívajúc Článok 32 Ústavy SR vyhlasujeme právo na odpor. Všetci sme sa presvedčili, že systém, v ktorom sme žili až do týchto chvíľ, je nefunkčný a neopraviteľný. Mnohí sme pochopili, že jedine spolu v duchu Svätoplukových prútov máme nádej na lepší život podľa našich vlastných predstáv.

Viacerí predstavitelia armády a polície nás ubezpečili, že urobia všetko preto, aby sa ani armáda, ani polícia nepostavila proti vlastným občanom. Využívame túto príležitosť a oslovujeme nerozhodnutých policajtov a vojakov, aby si uvedomili svoju príslušnosť k svojmu rodu, k národu Slovákov. Nechceme krvavý prevrat, len pokojný prechod na nový, spravodlivý systém.

Nastal doslova okamih prežitia alebo straty našej vlasti a zániku nášho národa. Teraz je tá chvíľa, kedy sa ako jeden postavíme zlovôli. Kto iný, ak nie my a kedy, ak nie teraz? Všetci sme hercami v neuveriteľnom divadle, ktoré nám život pripravil. Opona sa pomaly dvíha a začína sa posledné dejstvo. Mnohí nechápavo hľadíme, čo sa to tu robí? Komu máme veriť? Už aby sa to skončilo a život sa vrátil do normálu! Pre tých, ktorí stále nechápu, o čo tu ide, len jeden odkaz. Život sa už nikdy nevráti do stavu, aký bol pred týmto šialenstvom!

Ako sme často čítali v rozprávkach o bratoch, ktorí niekde putovali, tak teraz my ako národ stojíme na rázcestí. Buď budeme pokračovať a žiť ako otroci ovládaní úzkou skupinou tých, ktorí sa vyhlasujú za elitu sveta, alebo sa postavíme na odpor a konečne zabojujeme o svoje právo na šťastný a spokojný život. Pred siedmimi rokmi sme vyzvali na zjednotenie sa pod našou trikolórou. Dnes nám naši vlastizradcovia dali do rúk oveľa krajší prostriedok. Každý, kto sa cíti vnútorne slobodným človekom, zloží potupný náhubok a verejne sa postaví na odpor voči nezmyselným opatreniam, ktoré, ako už mnohí pochopili, sú len zásterkou a chcú len skryť to, čo je hlavným cieľom.

U nás nie je pandemická choroba, ale šíri sa pandémia strachu. Všetci tí, ktorí sa podieľate na jej šírení, zamyslite sa nad svojím konaním. Za judášske peniaze ste uvrhli národ do paniky a strachu. Korunou tohto vášho konania je nastupujúci totálny rozklad štátu vo všetkých oblastiach. Chorí nedostávajú potrebnú starostlivosť, ekonomika je paralyzovaná, krachujú drobné prevádzky a vidina akéhokoľvek konca tohto celosvetového šialenstva je v nedohľadne.

Vyzývame všetkých roduverných Slovákov. Všetci spolu, v rámci našich ústavných práv prejavme odpor zložením rúšok. Nevysmievajme sa tým, ktorí stále veria, že zažívame katastrofálnu pandémiu. Príde čas, keď pochopia. Ďalším krokom bude ignorovanie každého ďalšieho odovzdávania vášho biologického materiálu, alebo testovania, ako to nazvali oni. Vyzývame všetkých zodpovedných Slovákov, aby sa nezúčastňovali na tomto odpornom zločine, ktorý vyústi v genocídu nášho národa za totálneho rozkladu štátu.

Ďalej vyzývame majiteľov kaviarní, fitnescentier, kín, reštaurácií, hotelov, firiem, obchodov atď. aby prejavili odpor otvorením všetkých prevádzok a nevyžadovaním nezmyselného modrého papiera.

A na záver. Všetci tí, ktorí ste zodpovední za to, čo sa deje na Slovensku, zapamätajte si: Toto vám neprejde a trest za to, že idete proti vlastnému rodu a národu bude krutý! Nikto z vás neunikne hnevu vami poníženého národa! Všetci sme povinní konať proti tomu, ako nás ponárajú do bahna neslobody. Najtemnejšie miesta v pekle sú vyhradené pre tých, ktorí sú nečinní v čase morálnej krízy. Inak povedané: Kto nezastaví zlo, je zaň zodpovedný!

Za priateľov tímu ,Ako ďalej?‘ Peter Bulla, dôchodca“

Ružový papierik

Čitateľ nám píše: „Predstavte si, že idete autom. Zastaví vás policajt. Vyzve vás ku kontrole. Celé auto aj vás dôkladne prehliadne a potom vám vypíše ružové potvrdenie, že nie ste ozbrojený. Vy naštartujete, za najbližšou zákrutou zastanete, naložíte plné auto pušiek, nábojov, granátov a idete ďalej. O chvíľu vás zastaví ďalšia kontrola, ale žiadny problém – ukážete ružový papier a je to v pohode. Potom obídete všetkých známych, rozdávate im pušky, náboje, v práci necháte odistený granát, pričom sa všade preukazujete ružovým papierom, že ste neozbrojený. Ponáhľate sa… ale nie, vlastne nemusíte, lebo jeho platnosť bola opäť predĺžená.

Hlúposť? Ale kdeže – toto robia skoro tri milióny ľudí na Slovensku, len ten papierik nie je ružový, ale modrý. Mnohí nedokážu pochopiť, že takéto testovanie má aj v prípade stopercentných testov len štatistickú hodnotu. Už v tej sekunde, keď sa po oznámení negatívneho výsledku šťastne nadýchnete, môže byť všetko inak. A už jeho vypisovanie je nezmyslom.

Vyhrážate sa a trestáte ľudí, ktorých test označil ako pozitívnych, za to, že sa nechali opätovne testovať a nešli hneď domov. A toto nie je trestné, posielať ľudí, ktorí sú podľa vás nakazení, do jednej domácnosti ku zdravým, dokonca k takým, ktorí majú negatívny certifikát? Nevidíte tú paralelu s ružovým papierikom? Nebolo by správnejšie sústrediť tých, ktorí sú pozitívni, do štátnych zariadení (ako v Číne), v záujme zdravia tých ostatných? Na toto už asi nemáte odvahu!

Nepísané, ale aj písané pravidlá, najmä o bezpečnosti a vojenstve hovoria, že je v rôznej miere a formách trestuhodné začínať čokoľvek nepripravené, neoverené, ba dokonca protiprávne, čo v konečnom dôsledku vyprodukuje viac škody ako osohu.“

Bývalá europoslankyňa: je čas využiť ústavné právo na odpor

„Ústava SR článok 32: ,Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené.‘

Ak si dôkladne prečítame uvedený článok Ústavy SR a premietneme si ho do súčasných pomerov, musíme v prvom rade poďakovať tvorcom ústavy, že takýto článok ústava obsahuje. Následne musíme uvažovať, ako ho premietnuť do reálneho života na Slovensku, keď pri vydávaní nezákonných opatrení a nariadení vlády SR a p. Mikasa rezignovala pani prezidentka, verejná ochrankyňa práv, ale nečinná je aj prokuratúra. O to viac je to nepochopiteľné, pretože práve prokuratúra veľmi ostro sleduje každé jedno všeobecné záväzné nariadenie obcí a miest a pri zistení nesúladu s akýmkoľvek zákonom, okamžite prokurátor dáva námietku, ktorú musí obecné, či mestské zastupiteľstvo prerokovať v zákonom stanovenom čase a dať ho do súladu so zákonom. Tu sa natíska otázka – kto sleduje uznesenia Vlády SR a nariadenia a vyhlášky hlavného hygienika, či sú v súlade so zákonom, s ústavou?

Vláda SR na čele s premiérom Matovičom s nami, občanmi hrá čudnú hru – manipuluje s nami, drží nás v napätí, v strachu, v neistote. Bojíme sa aj dýchať – dýchať čerstvý vzduch, ísť na prechádzky, pustiť detí vyšantiť sa vonku. Od jari počúvame: buďme zodpovední, dodržiavajme zákony, príkazy, nariadenia. Ľudia sú skutočne zodpovední, možno viac vystrašení, čo premiér Matovič veľmi rýchle pochopil a rétorikou dobrovoľnosti nanútil ísť 3,6 milióna ľudí sa otestovať pod hrozbou, že nebudú môcť ísť do práce, k lekárovi… Matovič vie, že jeho najúčinnejšia zbraň je strach ľudí.

Počas prvej vlny pandémie začiatkom roka sme mali všetci strach – strach z nového, nepoznaného, strach z vírusu, o ktorom nikto nič nevedel. Preto sme boli všetci zodpovední, dodržiavali sme všetky príkazy, zákazy… strach z nakazenia bol skutočne veľký. Ale s príchodom leta, keď sa uvoľnili opatrenia, sme v dôvere ľudí, ktorí rozhodujú o fungovaní štátu poľavili. Verili sme vláde, ktorá si zriadila pandemickú komisiu aj krízový štáb v tom, že má dostatok informácii a v prípade ohrozenia včas a účinne zasiahne, respektíve, že využije letné mesiace na prípravu druhej vlny, o ktorej nikto nepochyboval, že na jeseň príde.

Ale vláda na čele s Igorom Matovičom zaspala. Neurobila všetky potrebné opatrenia na korigovanie druhej vlny. Ani v súčasnosti, keď po druhom, resp. treťom kole celoplošného testovania je percento infekčných ľudí 0,628 percenta, nerobí dostatočné opatrenia nato, aby sa vírus nekontrolovateľne nešíril. V prvom rade by sme mali testovať všetky hraničné prechody, DSS, kritickú infraštruktúru. Namiesto toho ide vláda opäť zavádzať núdzový stav pre celú republiku. Je pochopiteľné, ak by to bolo pre oblasť zdravotníctva, ale prečo celoplošne a pre každého? Matovič a vláda nemá plán, čo bude, ak percento infekčných dosiahne 10, alebo 5, alebo 1 percento. Preto ,pre istotu‘ vyhlási núdzový stav a opätovné pretestovanie.

Dočkáme sa aj zdôvodnenia, prečo ďalší núdzový stav? S najväčšou pravdepodobnosťou nie, pretože by vláda narazila nielen na ústavu SR, ale aj na medzinárodné právne úpravy Rady Európy. Ťažko je zdôvodniť celonárodné ohrozenie. Už všetci chápeme, že vírus nezmizne, musíme sa naučiť s ním žiť. Pán premiér Matovič: žiť, a nie živoriť doma, medzi štyrmi stenami, bez možnosti navštíviť cintorín, kostol, divadlo, alebo sa len tak poprechádzať v prírode.

Skúste sa Vy, pán premiér zatvoriť na niekoľko mesiacov doma, len s možnosťou nákupu nevyhnutných potravín, drogérie a liekov. Možno by ste uvažovali inak. Ak v obchode môže byť na x m² jeden človek, prečo nemôže byť na takých istých x m² rovnako veľa ľudí v kostole, v divadle, v kine? Rozumie niekto tomu? Vy manipulujete s ľuďmi, donútite ich robiť to, čo si zmyslíte z večera do rána.

Strach nás drží v zajatí. Nadišiel čas, aby sme sa prestali báť a aby sme využili svoje ústavné právo na odpor. Dajme akýmkoľvek spôsobom najavo tejto vláde, že svojimi rozhodnutiami nechráni životy a zdravie ľudí, práve naopak, zomierajú stovky ľudí na odvrátiteľné choroby, pretože sa im nedostane včasná zdravotná pomoc.

Pán premiér, pýtajte sa ľudí, koľkých odmietli operovať napr. s pruhom, pretože to nie je život ohrozujúci stav a v bolestiach musia čakať. Ale dokedy? Pýtajte sa ľudí, ktorých odmietli v bolestiach ošetriť na zubných pohotovostiach, lebo nemali dobrovoľný test. Pýtajte sa rodičov, ktorí už nevedia doma čo s deťmi.

Ale predovšetkým, pán premiér, prestaňte sa správať ako spasiteľ a jediný nositeľ pravdy, počúvajte odborníkov a hlavne počúvajte občanov Slovenska, kde ste čírou náhodou premiérom.“

Monika Smolková, bývalá poslankyňa Európskeho parlamentu a Národnej rady SR

Ivan Lehotský