Ministerka Žitňanská pripravila tieto novely iba ako príklep k inému zákonu o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia. Zrejme tak urobila preto, lebo sa obávala diskusie a oponentúry k tejto novele trestného zákona. Po schválení zákona preto skupina poslancov podala návrh na Ústavný súd, pretože sa domnievajú, že novela je v rozpore s Ústavou a Európskym dohovorom o ľudských právach. Naša Ústava, trestný poriadok, ale aj Európsky dohovor jasne hovoria, že platí princíp prezumpcie neviny. To znamená, že štát musí dokázať páchateľovi vinu a nie páchateľ má dokazovať svoju nevinu, ako je to v Žitňanskej novele, za ktorú hlasovali poslanci Smeru, SNS, Most-Híd a SaS.

O tom, či sú novely v rozpore s Ústavou, bude rozhodovať plénum Ústavného súdu, ktoré je dlhodobo znefukčnené prezidentom republiky Kiskom. Ten už tretíkrát nevymenoval parlamentom navrhnutých nových ústavných sudcov aj napriek dvom právoplatným rozhodnutiam Ústavného súdu, ktoré sú preňho záväzné, čím navyše aj vedome porušuje Ústavu, začo by mohol byť parlamentom odvolaný z funkcie.

Napriek zjavnej neústavnosti týchto noviel, ministerstvo pokračuje v nábore “znalcov” z oblasti extrémizmu. Podmienkami pre prijatie sú vzdelanie v odbore Spoločenské a humanitné vedy napr. v politológii alebo sociológii či úspešné absolvovanie odborného minima v trvaní najmenej 30 hodín, ktoré zabezpečujú znalecké ústavy na to poverené ministerstvom. Na svojej stránke ministerstvo oznamuje:

“Od 1. januára 2017 je účinná novela trestných kódexov, ktorej cieľom je účinnejšie vyšetrovanie trestných činov extrémizmu a rasovo motivovaných trestných činov. Tak ako sme avizovali, v nadväznosti na túto úpravu rozširujeme sústavu znaleckých odborov a odvetví aj o osobitný znalecký odbor pre oblasť extrémizmu, keďže prax ukazuje, že aj jeho absencia bráni dôslednému vyšetrovaniu týchto trestných činov. V prípade záujmu o vykonávanie znaleckej činnosti v tejto oblasti je možné na ministerstvo spravodlivosti zaslať žiadosť o zápis do zoznamu znalcov.

Nový znalecký odbor „Spoločenské a humanitné vedy“ sa delí na dve odvetvia: „Politický extrémizmus“ a „Náboženský extrémizmus“.

Súdni znalci zapísaní v uvedenom odbore sa budú zaoberať charakteristikou skupín a hnutí, ktoré možno zaradiť pod pojem politický extrémizmus a pod pojem náboženský extrémizmus. Charakteristika spočíva predovšetkým v popise ideológie, cieľov a vonkajších prejavov jednotlivých extrémistických subjektov, ako napr. symboly, zástavy, odznaky, rovnošaty, heslá.

Súdni znalci zapísaní v odbore extrémizmu budú spolupracovať predovšetkým s orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi pri prešetrovaní trestných činov extrémizmu ako aj orgánmi verejnej moci pri prešetrovaní priestupkov extrémizmu.

Podmienky pre zápis do zoznamu znalcov:

– vzdelanie v odbore Spoločenské a humanitné vedy (napr. v politológii, sociológii, práve, histórii, religionistike);

– úspešné absolvovanie odbornej skúšky znalca v odbore Spoločenské a humanitné vedy;

– úspešné absolvovanie odborného minima v trvaní najmenej 30 hodín, ktoré zabezpečujú znalecké ústavy na to poverené ministerstvom;

– vykonávanie praxe v odbore min. 7 rokov a zároveň aj ku dňu podania žiadosti. (Nemusí ísť o sústavne vykonávanú sedemročnú prax. Môže ísť o súhrn viacerých zamestnaní s tým, že aj ku dňu podania žiadosti je potrebné vykonávať prax v odbore);

– bezúhonnosť a spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.”

Veríme, že zriadenie uvedeného znaleckého odboru a zabezpečenie tzv. súdnych znalcov pre túto problematiku napomôže pri prešetrovaní a objasňovaní protiprávnych činov extrémizmu, píše na svojej stránke Ministerstvo spravodlivosti.

K útvarom na znaleckú činnosť v oblasti extrémizmu sa vyjadril aj sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabín, ktorý predpokladá, že tam vyberú aktivistov z mimovládnych organizácií platených zo zahraničia alebo skorumpovaných novinárov, ktorých praktiky boli zverejnené len nedávno, v súvislosti s mailami pána Grendela a Lipšica. K samotným “znalcom” povedal:

“Už v minulosti som na to upozornil generálneho prokurátora Čižnára, že platí zásada Iura novit curia. To znamená že štát, súd vykladá právo. V našich podmienkach je to súd, policajt a vyšetrovateľ, ktorý môže vykladať právne otázky a nie znalec. Znalec je tu len, aby vykladal technické otázky. O tom, čo je extrémne, môže vykladať iba súd, to vie aj študent právnickej fakulty, ale zrejme je zámer, aby to neposudzovali ani sudcovia Špecializovaného súdu, ale politickí aktivisti a skorumpovaní novinári.”