„Vianoce boli kedysi plné štipľavej zimy a upokojujúceho zohrievania pri krbe, snehových guľovačiek a sánkovačiek, štedrých večerí a nekonečných osláv. Boli dokonalým prechodom do nového roka, ktorý sprevádzali oslavy a fascinujúce ohňostroje,“ píše Haviland v úvode a dodáva : „Musím sa však mýliť, pretože sviatočné obdobie už tak nevyzerá.“

Vianočné trhy sa čoraz častejšie rušia pod zámienkou “verejnej bezpečnosti”. Z tých, ktoré zostávajú, sa premenovali na “zimné” trhy. Spevácke zbory a prezlečených Santov nahradili ozbrojení strážnici či policajti, darčeky nahradili detektory kovov.

Silvester sa stal viac požiarom ako oslavou. Minuloročné celoeurópske silvestrovské oslavy boli v tomto ohľade obzvlášť nekresťanské. Len v Nemecku došlo k rozsiahlym výtržnostiam v Berlíne, Hamburgu a Severnom Porýní-Vestfálsku, kde bolo zatknutých niekoľko stoviek ľudí. Pri 41 zranených pracovníkoch záchranných služieb bolo zjavne nevyhnutné zistiť, odkiaľ agresia pochádza.

„…zrejme prevažne mladí muži v skupinách, často s migračným pozadím,“ uviedli kompetentní. Bolo to najďalej, kam boli úrady ochotné vo svojom vyjadrení zájsť.

Policajné prosby namiesto policajného nasadenia 

V tomto roku, keď sa počet migrantov neustále zvyšuje a nenávisť voči Židom sa šíri po celom kontinente (slabo maskovaná za propalestínske demonštrácie), boli kompetentné orgány rozhodnuté neriskovať.

V uliciach Berlína bolo nasadených 4 500 policajtov, aby zabránili opakovaniu predstavenia – policajnú prítomnosť mesto nezažilo už desaťročia. Vo Francúzsku bola mobilizácia policajných zložiek ešte výraznejšia: 90 000 policajtov (oveľa viac ako celá národná armáda) spolu s 5 000 vojakmi bolo nasadených v reakcii na zvýšenú hrozbu terorizmu.

Bolo tu niečo ešte viac znepokojujúce ako toto všetko: polícia “prosila” zločincov, aby sa upokojili.

Videli sme to už pred dvoma mesiacmi v Londýne, kde Metropolitná polícia, ktorá sa drží v rukavičkách, prosila propalestínskych demonštrantov, aby “naliehavo zvážili” odloženie zhromaždení v Deň prímeria. Tentoraz to bola nemecká polícia, ktorá prosila kriminálne podsvetie, aby sa zmiernilo s ohňostrojnými útokmi. Účinok bol prinajlepšom zanedbateľný.

V Berlíne sa odohral ten istý starý príbeh. Mesto zasiahli výtržnosti, ktorých terčom sa stali policajti. 54 policajtov bolo zranených, pretože “maskovaní Nemci” strieľali zábavnú pyrotechniku smerom k verejnosti.

Vo Francúzsku bolo zapálených 745 áut a takmer 400 osôb bolo zatknutých. Na celom kontinente to bolo podobné.

V reakcii na masaker sa naši lídri zrejme zhodli na jednej jedinej veci: najlepšie je klamať. Povaha tohto typu klamstva sa v priebehu rokov zmenila a techniky na odvrátenie pozornosti verejnosti od toho, čo má pred očami, sú čoraz sofistikovanejšie.

Je menej násilia úspechom?

V tomto roku je novou revolučnou lžou, ktorú vedúci predstavitelia používajú, bagatelizovanie chaosu a jeho prezentovanie namiesto toho ako úspechu.

Najvyššia berlínska bezpečnostná predstaviteľka Iris Sprangerová sa odvážila vydávať násilie a takmer 400 zatknutí za dôkaz úspešnej policajnej práce: „Ukázalo sa, že mesiace príprav berlínskych hasičov, berlínskej polície a môjho úradu v oblasti prevencie a dôsledných zásahov sa vyplatili.“

Francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin ju rýchlo nasledoval a vyhlásil : „Požiare vozidiel klesli o 10 %, rovnako ako mínometná paľba proti orgánom činným v trestnom konaní, ktorá klesla o 80 %.“ To má byť upokojujúci náznak “pokojného” začiatku roka 2024.

Ďalšou taktikou je rutinná “výzva na diskusiu” o prisťahovalectve, ktorú naši lídri po nepokojoch nemajú záujem skutočne viesť. Mýtické diskusie sú chabou reakciou na terorizmus už najmenej dve desaťročia. O čom však treba diskutovať? Architekti multikulturalizmu, od Merkelovej po Sarkozyho, už pred viac ako desiatimi rokmi priznali, že multikulturalizmus zlyhal. Prečo sme v tejto otázke uviazli v časovej tiesni?

Tí z nás, ktorí nie sú dostatočne krátkozrakí na to, aby prehliadli záver, že neúnavné, nekontrolované prisťahovalectvo a protizápadná kriminalita idú ruka v ruke, budú opäť čeliť obvineniam z “rasizmu”.

Profesor sociálnej psychológie Frank Asbrock o tom povedal: „Áno, mnohí z nich mali prisťahovalecký pôvod, ale nie sú homogénnou skupinou. V Nemecku neexistuje homogénna skupina prisťahovalcov – a ako vidno z čísel, išlo o veľmi rôznorodú skupinu ľudí.“

Komisár pre boj proti diskriminácii Ferdom Atamanom, ktorého cieľom je rozptýliť mylné predstavy verejnosti o kultúrnom obohatení v Nemecku tvrdí : „Každý, kto počúva záchranné zložky, vie, že tieto činy nemožno etnizovať. Nemáme problém, ktorý by sa dal deportovať. Ide o vývoj v našej spoločnosti, ktorý treba brať vážne.“

Zákaz ohňostrojov namiesto riešenia problému migrácie

„Najlepšie zo všetkého sú symbolické, na kolene postavené a úprimne povedané urážlivé riešenia, ktoré sa ponúkajú na boj proti nepokojom,“ tvrdí Haviland. Tento rok je to navrhovaný zákaz ohňostrojov. Áno, rovnako ako nože a autá, aj tieto veci sa môžu “trochu rozhorieť”. Najlepšie je prenechať ich zločincom, ktorí aj tak ignorujú policajné a vládne nariadenia.

Skrátka, úrady sú pripravené urobiť čokoľvek, len nie riešiť problém: masová imigrácia ničí Európu. Namiesto toho, aby sa postavili čelom k dôsledkom svojej katastrofálnej politiky, sa architekti našej skazy teraz pokúšajú vydávať ju za “nový normál”.

Nič nenasvedčuje tomu, že by sa hordy migrantov mali spomaliť. V Británii, kde sídli azda najlživejšia vláda zo všetkých, Rishi Sunak práve urobil drzý krok “odstránenia nevyriešených azylových prípadov”. Ide o 112 000 prípadov. Proces, ktorý zahŕňa vyplnenie formulára namiesto účasti na pohovore a dvojtretinovú mieru udelenia azylu…

Imigrácia, či už legálna, alebo nie, je kokaínom západných politikov: závislosť, od ktorej sa európske štáty potrebujú urýchlene vyliečiť. Naši lídri sa však tohto návyku neustále odmietajú vzdať. A to bez ohľadu na dôsledky, voči ktorým sú imúnni.

Dobrou správou je, že obyvatelia Európy už toho majú konečne dosť a robia všetko pre to, aby zvolili tých, ktorí sľubujú zvrátiť túto situáciu. Zlou správou je, že tí, ktorí sú pri moci, urobia všetko pre to, aby im toto právo odopreli. Ak naše národy nemôžu dosiahnuť to, čo požadujú, prostredníctvom volebných urien, neostáva veľa priestoru pre mierovú alternatívu.

Ak sa neuzavrú hranice, neobnoví sa právo a poriadok a neprijmú sa masové deportácie, silvestrovské nepokoje budú pravdepodobne pokračovať – aj keď s tým bonusom, že pôvodné obyvateľstvo sa začne brániť.