Washington 27. augusta 2018 (HSP/RT/Foto:TASR/AP-David Karp)

Dalo sa to predpokladať. Americká administratíva opäť hrozí bombardovaním Sýrie, ak dôjde k „útoku chemickými zbraňami“. Obava z chemického útoku vyslovená s veľkými slanými krokodílími slzami, falošným strachom a rozhorčením amerických elít nie je ničím novým, táto stratégia sa používa už od roku 2012, kedy bývalý americký prezident Barack Obama nakreslil červenú čiaru pre Sýriu, uvádza na začiatku svojho komentára aktivistka a novinárka Eva Bartlettová.

Najnovším pokračovateľom tohto scenára o narafičenej chemickej hrozbe, je poradca prezidenta Trumpa pre národnú bezpečnosť John Bolton, ktorý 22. augusta uviedol: „… ak sýrsky režim použije chemické zbrane, budeme reagovať veľmi tvrdo, a preto by o tom mali veľmi porozmýšľať.“

Okrem trocha poškodeného závoja morálnej nadradenosti, ktorý je bežnou súčasťou americkej vojnovej propagandy, Boltonove slová boli jednoznačne jasným odkazom pre al-Káidu a podobné teroristické zoskupenia, aby sa postarali o ďalší falošný chemický útok.

Vyhláseniu Boltona predchádzalo spoločné vyhlásenie Francúzska (F), Spojeného kráľovstvo (UK) a Spojených štátov amerických (US) – spoločné pomenovanie FUKUS – z 21. augusta, ktoré tiež  hovorí o ďalšom (nezákonnom) bombardovaní Sýrie, ak dôjde ku chemickému útoku v Sýrii (na základe dôkazov, ktoré však táto koalícia nemusí zverejniť).

Pripomeňme si, že naposledy, keď bola táto taktika využitá, v apríli 2018 USA a ich intervencionistickí spojenci ani nečakali, aby bol útok v Dúme vyšetrený, a nie to ešte na to, aby predložili nejaké mýtické dôkazy. Rozhodli sa jednoducho nelegálne bombardovať Sýriu 103 raketami. Tieto bombové útoky nastali skôr, ako Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW) mala možnosť navštíviť predmetné lokality Dúmy.

Zdá sa, že ambícia zoskupenia FUKUS na zničenie Sýrie neboli v apríli 2018 uspokojené, rovnako ako bombardovanie Sýrie v apríli 2017 po neopodstatnených obvineniach okolo Chána Šejhúna v Idlibe.

Boltonove tvrdenia sú podporované klasickými výstupmi korporátnych médií, falošnými mimovládnymi skupinami pre ľudské práva, rôznymi mediálnymi aktivistami a propagandistickými think tankmi NATO ako je Atlantická rada.

Napríklad, Ken Roth, dlhoročný šéf organizácie Human Rights Watch (HRW) v roku 2015 zverejnil video údajne z Aleppa, ktorým strašil humanistov po celom svete, avšak neskôr vysvitlo a aj sám priznal, že použité video je staršieho dáta a pochádza z územia pásma Gazy, nie zo Sýrie.

Podobné akcie sa dajú očakávať kedykoľvek. Našťastie, mnohí ľudia sú správne skeptickí a neveria v poplach, keď už videli takýto druh neopodstatnenej hystérie. Vojenská propaganda sa dramaticky zvýšila tesne pred a počas oslobodenia východného Aleppa a východnej Ghúty.

Samozrejme, že vlákno z príspevkov na Twitteri agentúry AFP v súvislosti s hrozbou Boltona je postavené takmer výlučne z výsmešných komentárov a z komentárov podporujúcich správy o prípadných chemických útokoch. Podobná je aj reportáž NBC News o Boltonových hrozbách.

Obvinenia z vlastníctva chemických zbraní patria medzi najpoužívanejšie vojnové propagandistické taktiky počas celej vojny v Sýrii. Od konca roka 2012 do apríla 2018 mnohé hlasy z NATO kričali o chlóre alebo saríne. Ale ich teórie boli znova a znova odhalené ako pochybné a klamlivé. Menej závratné hlasy poukázali na to, že aj tzv. „rebeli“ mali prístup k sarínu a kontrolovali továreň na chlór.

Podozrenia o chemických zbraniach sa objavili v marci 2013 v Khan al-Assal a Aleppe; v auguste 2013 vo Východnej Ghúte; v apríli 2017 v Khan Sheikhoun a Idlibe; a v apríli 2018 v Dúme a Východnej Ghúte.

Podľa tvrdení Carly Del Ponteovej, vedúcej členky vyšetrovacej komisie UNHRC, ktorá bola osobne v oblasti Khan al-Assal to boli práve „rebeli“ (teroristi), ktorí používali sarín a povedala: „Bola som trochu prekvapená prvými náznakmi, ktoré sme zistili. Ide o používanie nervového plynu opozíciou,“ zdôraznila.

Zástupca Mint Press News, ktorý bol v predmetných oblastiach, napísal, že „rebeli“ a ich rodinní príslušníci hovorili o tom, že princ Bandar zo Saudskej Arábie im poslal zbrane, o ktorých nevedeli, že sú chemickými zbraňami a dokonca údajne nevedeli, ako ich používať.

Investigatívny novinár Seymour Hersh napísal o obvineniach z použitia sarínu a poznamenal, že „sarín, ktorý vlastní armáda Sýrie, má iné chemické zloženie než sarín, ktorým disponuje teroristický front al-Nusra.“

Medzi mnohými otázkami, ktoré sa mali novinári pýtať okolo apríla 2017 je otázka, ako môžeme dôverovať pravosti vzoriek, ktoré preskúmala OPCW, keď oblasť ich výskytu je kontrolovaná al-Káidou alebo pridruženými skupinami. Ide o skupiny, ktoré majú záujem na pozitívnych výsledkoch testov.

Ako sa uvádza v článku Moon of Alabama, existuje tiež zjavný nedostatok istoty okolo obvinení zo správy OPCW. Sú tu mierne nezrovnalosti okolo 57 prípadov pacientov prijatých do nemocníc pred údajným incidentom a vyskytli sa rôzne protichodné výsledky vzoriek krvi a moču u „obetí sarínu“.

Po obvinení Bieleho domu z apríla 2018, že sýrska vláda použila sarín v Dúme a napriek tomu, že Damask trval na vyšetrovaní organizáciou OPCW, zoskupenie FUKUS bombardovalo Sýriu vrátane obývaného okresu Barzeh v Damasku. Spojenecké bomby zničil aj pracoviská a laboratóriá, ktoré sa podieľalo na výrobe komponentov na liečbu rakoviny. Nájdene a zničené ale neboli žiadne chemické zbrane.

Zdravotnícky personál z Dúmy tiež povedal, že pacienti nemali príznaky chemického útoku. Dvaja konkrétni svedkovia vyhlásili, že nedošlo ku chemickému útoku. Sedemnásť civilných a zdravotníckych pracovníkov z Dúmy o tom svedčilo v Haagu. Západné mainstreamové médiá tieto informácie uspokojivo odmietli.

Priebežná správa OPCW z júla 2018 o Dúme poznamenala, že vo vzorkách odobratých z údajných lokalít neboli zistené žiadne chemické látky, ktoré by boli zakázané v Dohovore o chemických zbraniach. OPCW našla stopy „chlórových organických chemikálií“, ale nie sarín, ako uvádza údajný expert Eliot Higgins a na ktorého sa odvoláva okrem iného aj Biely dom.

Kto využíva tieto opakované obvinenia? Mohla by syrská vláda skutočne profitovať z toho, keby sa dopustila niektorého z týchto údajných útokov? Nie. Bolo by logické, ak by sýrsky prezident nariadil takýto chemický útok, pretože by vedel, že to prinesie reakciu Obamu, Trumpa a ich spojencov? Vyžaduje si týmito obvineniami koalícia zmenu režimu? Áno.

Vo svojej nedávnej informatívnej správe o obvineniach z útokov v Dúme analyzovala Pracovná skupina pre Sýriu, informácie v médiách a overené fakty týkajúce sa tvrdení o prípadoch v Dúme (a ďalších predošlých prípadoch). Zistili sa rozdiely v informovaní, pričom medzi detailnými analýzami odborníkov, ktorí prinášali „dôkazy“ o údajnom vládnom chemickom útoku bol aj príspevok jedného experta s potenciálnymi väzbami na britskú spravodajskú službu MI6.

Pokiaľ ide o najnovšie obavy FUKUSu o chemickom útoku, súhlasím s jedným bodom: mali by sme sa obávať, že môže prísť nový útok, avšak nie zo strany sýrskej vlády. Ako sa to udialo už toľkokrát predtým, najskôr zaútočia sily NATO na ciele v Sýrii.

Sýrske médiá nedávno informovali, že pravdepodobne členovia Bielych prilieb a al-Káidy v Sýrii nedávno prepravili zásielky sudov z továrne na recyklovanie chlóru v blízkosti tureckej hranice do oblasti Idlib obývanej teroristami. Možno že, práve tu sa pripravuje spomínaný zámienkový útok. Kto vie…