Európa pripravuje „plán B“, keďže obavy z odchodu USA z NATO silnejú

Takzvané „európske NATO“ má využívať existujúce štruktúry aliancie, no zároveň posilniť úlohu európskych krajín v oblasti velenia, logistiky či obranných kapacít. Cieľom nie je konkurovať aliancii, ale zabezpečiť jej fungovanie aj v prípade oslabenia americkej podpory.

Kľúčovým impulzom sa stal obrat v Nemecku pod vedením kancelára Friedricha Merza. Berlín dlhodobo odmietal väčšiu obrannú autonómiu Európy, no rastúce pochybnosti o spoľahlivosti USA prinútili krajinu prehodnotiť svoj postoj.

Európski lídri sa snažia zachovať odstrašujúci účinok voči Rusku, kontinuitu operácií aj dôveryhodnosť jadrového dáždnika. „Presun bremena zo Spojených štátov na Európu prebieha a bude pokračovať,“ uviedol fínsky prezident Alexander Stubb s tým, že celý proces musí byť riadený a kontrolovaný.

Diskusie sa postupne presúvajú od politických úvah k praktickým otázkam – kto by riadil protivzdušnú obranu, logistiku či presuny vojsk v prípade odchodu amerických síl. Európa zároveň plánuje zvýšiť investície do oblastí, v ktorých zaostáva, ako sú spravodajské systémy, vesmírne technológie či dopĺňanie paliva vo vzduchu.

Napriek rastúcej iniciatíve však odborníci upozorňujú, že Európa zatiaľ nedokáže plnohodnotne nahradiť Spojené štáty. Kľúčovým problémom zostáva najmä jadrové odstrašovanie a pokročilé spravodajské kapacity, ktoré sú naďalej do veľkej miery závislé od americkej podpory.