Voľby sa skončili. No vulgarizmy a aktivistické výlevy pokračujú ďalej

Viete, čo mňa zarazilo najviac po ohlásení výsledkov? Vyhlásenie von der Leyen, že „víta návrat Maďarska do srdca Európy“ a že sa teší, že Orbán je mimo. Presne toto je tá jej typická povýšenosť, arogancia a neschopnosť udržať si elementárny rešpekt. Namiesto obyčajnej diplomatickej gratulácie prišiel osobný komentár, osobný odkaz, osobná jedovatá poznámka. A to hovorí za všetko. Na druhej strane – čakal by od nej niekto niečo iné…?

Osoba, ktorá nikdy neprešla priamou dôverou občanov vo voľbách, ale bola dosadená politickými štruktúrami a svojimi chlebodarcami, osoba podozrivá s MEGA korupcie, si znovu potrebovala liečiť ego na premiérovi suverénneho členského štátu. A práve preto dnes Európska únia vyzerá tak, ako vyzerá. Plné ústa demokracie, hodnôt a európskej spolupatričnosti, no v praxi len pokrytectvo, dvojaký meter a faloš.

Ich „európska rodina“ je rodina iba dovtedy, kým všetci poslušne prikyvujú a nebránia vlastné záujmy. Nehovoriac o tom, že systém, ktorý stále viac a viac zošnurováva všetko sa od demokratického zriadenia začína vzďaľovať. Sankcie, nariadenia, zákazy a iné normy sú samodeštrukčnou náložou únie. Ale pozor tým aj nás všetkých!

Presne sa tým potvrdzuje, že Francúzsko, Nemecko a bruselské štruktúry nemali iný cieľ, než vystaviť stopku Maďarsku v prípade Orbánovho víťazstva. Bolo to určite vopred dohodnuté. A zároveň sa ukazuje ešte jedna vec: keď sú ohrozené ich vlastné záujmy, sú pripravení urobiť všetko preto, aby ich táto hrozba nezasiahla. A hoci aj nečestne. Aj zákerne. Aj pod rúškom veľkých slov o slobode, demokracii a hodnotách. Je to smutné poznanie a je to smutná realita nášho spoločného domu.

Európsky priestor musí byť vyčistený od pokrytcov, eurolezičov a všetkých tých, ktorým chutia iba funkcie, výhody a benefity — a to všetko na úkor obyčajných občanov Európy. Veď to oni sa cez svoje dane skladajú na nechutný blahobyt bruselských štruktúr. Títo ľudia už dávno neslúžia národom. Slúžia len sebe, svojim kruhom a svojim mocenským záujmom.

A rovnako ma zarazil aj druhý moment. Reakcia bývalého veľvyslanca Ukrajiny v Maďarsku, ktorý odporúča Orbánovi, aby „radšej odišiel do Moskvy, lebo ktovie, čo sa mu môže stať“ Toto už nie je diplomacia. Toto nie je dialóg. Toto je úroveň súčasných Zelenského diplomatov — priame alebo nepriamo maskované vyhrážky. A reakcia EÚ? Von der Leyen? Európskej komisie? Opäť nič. Ticho. Mlčanie. Žiadne pohoršenie, žiadne odsúdenie, žiadna obrana elementárnych pravidiel. Presne ako pri prvej drzej vyhrážke Zelenského, ktorý sa dušoval, že dá Orbánovu adresu svojim chlapcom.

Ako naozaj sa únia nezmôže na aspoň verbálnu obranu svojho riadneho člena? Premiéra členskej krajiny? Všetci tí, čo sa smejú netušia, že stať sa to môže aj im. Zelensky a jeho suita totiž už dávno ukázali, že majú ani mieru a ani brzdu. Dnes to bol Orbán, zajtra to bude napríklad náš premiér a potom iný? Budíček vážení!

Toto neakceptovateľné správanie Ukrajinskej verchušky a opovrhnutia hodné mlčanie z únie smerujú ešte stále voči úradujúcemu premiérovi Maďarska. A Brusel mlčí. Presne takto sme si na hrudi vychovali hada v prípade Ukrajiny. Ich bohorovnosť, nevďak a faloš Európa ešte len naplno pocíti. A potom sa budú všetci tváriť prekvapene.

A odnesú si to bežní občania pociťujúc zhoršenú bezpečnostnú situáciu na domácich uliciach. A komu za to môžeme ďakovať? Von der Leyen, Európskej komisii, progresívno-liberálnym poslancom v EÚ a, samozrejme, aj tým v slovenskom parlamente, ktorým ich zaslepenosť voči Ukrajime úplne zatemnila rozum. Už nevidia realitu, nevidia riziká, nevidia dôsledky. Vidia iba ideológiu, poslušnosť a slepú oddanosť cudzej agende. A okydávajú všetko slovenské.

Netreba nenávidieť tých, ktorí bojujú za národné záujmy, suverenitu a dôstojnosť vlastného štátu. Hnev má patriť tým, ktorí by za potlesk z Bruselu obetovali vlastný národ, vlastných občanov aj budúcnosť Európy. Lebo tí nechcú mier, porozumenie ani spravodlivosť. Tí chcú len krv, pomstu a podriadenosť všetkého, čo sa ešte neodhodlalo pokľaknúť.

Začnime byť ostražitejší a sklopené hlavy narovnajme. Sme suverénny štát 🇸🇰 tak sa to nebojme hlasne opakovať a ak treba, tak aj každý deň.