Rokovania v Islamabade, ktoré trvali od soboty do nedeľného rána, boli prvým priamym stretnutím medzi USA a Iránom za viac ako desať rokov a rokovaniami na najvyššej úrovni od iránskej islamskej revolúcie v roku 1979. Rokovania sa konali niekoľko dní po tom, čo v utorok začalo prímerie, ktorého cieľom bolo ukončiť šesť týždňov bojov, ktoré si vyžiadali tisíce obetí v celom Perzskom zálive, obmedzili dodávky energie a vyvolali obavy z rozsiahlejšieho regionálneho konfliktu.

Centrálne veliteľstvo USA uviedlo, že blokáda USA, ktorá začala v pondelok o 10:00 hod. východného času, bude „nezaujatým spôsobom uplatňovaná voči plavidlám všetkých národov vstupujúcim do iránskych prístavov a pobrežných oblastí alebo z nich odchádzajúcim, vrátane všetkých iránskych prístavov v Perzskom zálive a Ománskom zálive“.

Plavidlá prechádzajúce Hormuzským prielivom do a z neiránskych prístavov nebudú bránené, uviedla americká armáda. Dodatočné informácie budú poskytnuté komerčným námorníkom prostredníctvom formálneho oznámenia pred začatím blokády, uviedla. Prezident Donald Trump v nedeľu uviedol, že americké sily budú tiež zadržiavať každé plavidlo v medzinárodných vodách, ktoré zaplatilo Iránu mýto.

„Nikto, kto zaplatí nelegálne mýto, nebude mať na otvorenom mori bezpečný prechod,“ napísal Trump na sociálnej sieti a dodal: „Každý Iránčan, ktorý vystrelí na nás alebo na mierové plavidlá, bude VYHODENÝ DO PEKLA!“

Dodal, že americké námorníctvo začne ničiť míny, ktoré Iránci umiestnili v Hormuzskom prielive, ktorý je kľúčovým bodom pre približne 20 % celosvetových dodávok energie. Zatiaľ čo údaje o lodnej doprave ukázali, že v sobotu prešli prielivom tri supertankery plne naložené ropou, v pondelok sa tankery vyhýbali tejto vodnej ceste v očakávaní americkej blokády.

Referenčné ceny ropy vzrástli o viac ako 7 % a v pondelok ráno v Ázii prekročili hranicu 100 dolárov za barel, zatiaľ čo dolár posilnil a americké akcie klesli po oznámení blokády. „Trump chce rýchle riešenie,“ povedala Dana Stroulová, bývalá vysoká úradníčka Pentagónu za vlády Bidena, ktorá teraz pôsobí vo Washingtonskom inštitúte pre blízkovýchodnú politiku. „Realita je taká, že túto operáciu je ťažké realizovať samostatne a pravdepodobne nebude udržateľná v strednodobom až dlhodobom horizonte.“

Irán „sa nepoučil“

Po Trumpových prvých vyjadreniach v nedeľu Iránska islamská revolučná garda varovala, že priblíženie sa vojenských plavidiel k zálivu bude považované za porušenie prímeria a bude riešené tvrdo a rozhodne, čím zdôraznila riziko nebezpečnej eskalácie. Americký predstaviteľ uviedol, že Irán odmietol výzvu Washingtonu na ukončenie všetkého obohacovania uránu, demontáž všetkých hlavných zariadení na obohacovanie a odovzdanie vysoko obohateného uránu.

Irán tiež odmietol požiadavky USA, aby Irán prestal financovať Hamas, Hizballáh a Húsitov a aby úplne otvoril Hormuzský prieliv, dodal tento predstaviteľ. Iránske médiá uviedli, že v mnohých otázkach došlo k dohode, ale hlavnými bodmi sporu boli úžina a iránsky jadrový program.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Aráqčí uviedol, že Irán „narazil na maximalizmus, posúvanie cieľov a blokádu“, keď bol len pár centimetrov od „memoranda o porozumení z Islamabádu“.  „Žiadne ponaučenie,“ dodal. „Dobrá vôľa plodí dobrú vôľu. Nepriateľstvo plodí nepriateľstvo.“ Aj keby prímerie vydržalo, mnohí analytici predpokladajú, že potrvá nejaký čas, kým sa dodávky energie cez Perzský záliv vrátia do normálu, čo bude pre svetovú ekonomiku znamenať vyššie ceny palív a silnejšiu infláciu. Trump v programe „Sunday Briefing“ televízie Fox News povedal, že ceny ropy a benzínu môžu zostať vysoké až do novembrových volieb do Kongresu, čo je zriedkavé uznanie potenciálnych politických dôsledkov vojny.

Ďalšie rokovania?

Trump uviedol, že verí, že Irán bude v rokovaniach pokračovať, a označil diskusie v Islamabade za „veľmi priateľské“. „Verím, že sa k tomuto stolu vrátia, pretože nikto nemôže byť taký hlúpy, aby povedal: ‚Chceme jadrové zbrane‘, a oni nemajú žiadne trumfy,“ povedal.

O niekoľko hodín neskôr však americký prezident povedal, že mu je jedno, či sa „zúfalý“ Irán vráti k rokovaniam. „Ak sa nevrátia, nevadí mi to,“ povedal Trump novinárom v nedeľu večer po tom, čo sa vrátil do oblasti Washingtonu po prenocovaní na Floride. Qalibaf obvinil USA, že si nezískali dôveru Teheránu, hoci jeho tím ponúkol „progresívne iniciatívy“.

Iránsky prezident Masúd Pezeškján, ktorý rokovania prerokoval v telefonickom rozhovore s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, povedal, že Teherán chce „vyváženú a spravodlivú dohodu“. „Ak sa Spojené štáty vrátia do rámca medzinárodného práva, dosiahnutie dohody nie je ďaleko,“ povedal Putinovi, informovali iránske štátne médiá.