Zelenského režim, prežívajúci len vďaka peniazom európskych daňových poplatníkov, ho bude zúfalo potrebovať už v máji. Pozrime sa spoločne, čo má byť údajne z úveru financované, aký dopad bude mať na európskych a slovenských daňových poplatníkov aj na priebeh ukrajinského konfliktu a na politický súboj v USA.

Čo má byť z úveru EÚ pre Ukrajinu vlastne financované?

Podľa hlavných rozpočtových „košov“, ktoré používa Európska komisia v rámci podpory Ukrajiny má byť cca 40–50 % tohto balíka využitých na bežný chod štátu, ktorý by bez EÚ už dávno skrachoval. Ide o tzv. makrofinančnú pomoc – peniaze nejdú na projekty, ale priamo do rozpočtu na základné fungovanie štátu (administratíva, služby) s cieľom zabrániť kolapsu Zelenského režimu. Asi  20–25 % čiastky má byť využité na energetiku a kritickú infraštruktúru. 15 až 20 % má byť údajne využitých na obnovu zničených oblastí, ktoré sú často viazané na budúce investície súkromného sektora. Približne 10–15 % má byť využitých v ekonomike a pre súkromný sektor vo forme úverov pre firmy, garancií pre investície, podpory exportu a poľnohospodárstvo, aby štát nebol závislý len od pomoci EÚ.

Na reformy a integráciu do EÚ má byť použitých cca 5–10 %. Podmienkou čerpania sú reformy v oblasti boja proti korupcii, reformy súdnictva, digitalizácie štátu a zosúladenia legislatívy s EÚ. Len menšia časť úveru má byť údajne využitá na bezpečnostné „nevojenské“ výdavky ako ochrana hraníc, kybernetická bezpečnosť, odmínovanie a civilná ochrana. Tento úver vraj nemá financovať priamo zbrane, keďže vojenská pomoc ide cez iné nástroje. Avšak po ukončení americkej finančnej pomoci je v podstate jedno z ktorého vrecka európski daňoví poplatníci prostredníctvom „nápadov” nevolených európskych úradníkov držia pri živote Zelenského režim a jeho vojnové úsilie. Tento úver nadväzuje na predchádzajúce programy (napr. Ukraine Facility 50 mld. €). Európske elity sa nádejali, že bude zahŕňať aj využitie výnosov zo zmrazených ruských aktív.

Mechanizmus financovania sa má realizovať cez úvery garantované rozpočtom EÚ, ktoré sú zatiaľ lacnejšie než trhové financovanie Ukrajiny. To môže mať pochopiteľne dopad aj na Slovensko, keďže návratnosť tohto úveru je mierne povedané  otázna. Úver má mať dlhodobú splatnosť (20–30 rokov) a Komisia navrhovala napojenie na výnosy zo zmrazených ruských aktív a spoločné európske emisie dlhu. Úver má zabrániť okamžitému kolapsu ukrajinskej ekonomiky bez migračných a bezpečnostných šokov pre EÚ a posilniť politickú integráciu Ukrajiny do EÚ.

Riziká a kontroverzie

Medzi najvýznamnejšie rizikové faktory úveru patrí zadlženie Ukrajiny, politická únava v EÚ – najmä v krajinách s rozpočtovým tlakom, pochybná efektivita využitia týchto prostriedkov, predovšetkým s ohľadom na vysoké riziko korupcie ukrajinských elít a slabých inštitúcií na Ukrajine. Navyše  použitie ruských aktív môže vyvolať závažné právne spory a významne ohroziť dôveryhodnosť európskych finančných inštitúcií. Tento úver zároveň predstavuje dlhodobý precedens spoločného zadlžovania EÚ.

Kto bude úver splácať a aké sú šance návratnosti

Formálne má úver splácať dlžník, teda Ukrajina. Podmienkou je, že úver bude splácaný až po získaní reparácií od Ruska (Európsky parlament). Inými slovami Ukrajina má splatiť pôžičku len v prípade, ak Rusko zaplatí vojnové škody. Z histórie však vieme, že víťazi reparácie zvyčajne neplatia a napriek tomu, že Ukrajinu podporuje vojensky, finančne aj spravodajsky celý kolektívny Západ a frontová línia sa pohybuje pomaly, rozhodne sa neposúva na východ. Takže na otázku kto bude úver splácať si isto odpoviete aj sami. EÚ si tieto peniaze požičia na trhoch (spoločný dlh) (euronews) a úroky bude platiť rozpočet EÚ, teda členské štáty (euronews). Ak Rusko reparácie neuhradí, čo je takmer isté, dlh sa presunie na EÚ rozpočet ako konečného garanta (euronews). Riziko splatenia úveru teda nesie EÚ, nie Ukrajina. Keď reparácie nebudú Ruskom priznané, čo je najpravdepodobnejší scenár, dlh sa bude odkladať alebo sa postupne zmení na grant, teda  nenávratnú pomoc (euronews). Európska únia, teda jej daňovníci, splatia istinu aj úroky. Náklady na splatenie úveru budú rozdelené podľa hrubého národného dôchodku a teda najviac zaplatí Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Španielsko (euronews).

Schéma má byť realizovaná cez tzv. mechanizmus rozšírenej spolupráce (enhanced cooperation). Slovensko, Česko a Maďarsko sa z mechanizmu vyňali, čo zásadne mení dopad na tieto krajiny.

Čo to znamená pre Slovensko?

Pokiaľ sa nezmení vláda, Slovensko sa nebude podieľať na garanciách ani splácaní istiny. Jeho potenciálny podiel na úvere bol presunutý na ostatné štáty (The New Union Post). Priamy dopad na našu krajinu teda bude minimálny. Napriek tomu bude mať úver na Slovensko nepriame dopady. Úver vytvorí vyšší tlak na rozpočet EÚ. Úroky budú predstavovať asi 3–4 mld. €/rok (The New Union Post) a tie budú zahrnuté v budúcom rozpočte EÚ (2028–2034). Zmenší to pochopiteľne priestor na iné fondy ako kohézny, poľnohospodárstky a iné fondy, ktoré Slovensko využíva. Dá sa tiež predpokladať zvýšený politický tlak na to, aby sa aj Slovensko v budúcnosti zapojilo. Ak by Slovensko participovalo jeho podiel by bol z ~1 % ekonomiky EÚ na úrokoch cca 30–40 mil. €/rok a celkovo by úroky predstavovali cca 1,2 – 1,3 mld. €. Na obyvateľa SR by to predstavovalo asi  230 € vrátane detí a dôchodcov.

Ak by sme to mali zhrnúť, u tohto úveru teda ide skôr o skrytý transfer (grant) financovaný cez spoločný dlh EÚ.

Tajné plány európskych elít?

Nevysloveným cieľom európskych elít je predĺžiť ukrajinský konflikt minimálne do roku 2029 v nádeji, že demokrati v USA opäť získajú kontrolu nad Bielym domom a obnovia ukrajinskú politiku USA z Bidenovej éry, zamýšľa sa americký politológ Andrew Korybko. Očakáva sa, že prehra Orbána vo voľbách odstráni procedurálny odpor Maďarska voči plánovanej pôžičke EÚ pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur, ktorá bude financovaná zvýšením spoločného dlhu členských štátov.

Tento plán je kompromisom na financovanie tejto pôžičky po tom, čo sa bloku nepodarilo dosiahnuť konsenzus o tom, či priamo skonfiškovať časť zmrazených ruských aktív a poskytnúť ich Ukrajine, alebo aspoň časť z nich použiť ako záruku na pôžičku pre ňu. Ak všetko pôjde podľa plánu a Bloomberg informoval, že blok plánuje konať rýchlo po tom, čo Maďarsko už niekoľko mesiacov všetko brzdilo, potom tento krok hrozí rizikom financovania nekonečnej vojny. Nádeje na vojenský prielom na fronte alebo diplomatický prielom v rokovaniach sprostredkovaných USA sa zatiaľ nenaplnili, takže tempo ruského postupu na mieste zostáva pomalé, čo znamená, že dosiahnutie vyhláseného minimálneho cieľa Ruska, ktorým je získanie kontroly nad celým Donbasom, by mohlo trvať roky.

Financovanie dvoch tretín ukrajinského rozpočtu na najbližšie dva roky v súlade s cieľom EÚ by pravdepodobne viedlo k dohode o ďalšom dvojročnom cykle s cieľom povzbudiť USA, aby pokračovali vo svojej vojenskej pomoci. Od vlaňajšieho leta USA už Ukrajine zbrane nedarujú, ale predávajú ich NATO, ktoré ich tam potom posiela. Aj keby Trump tieto predaje pozastavil, pokiaľ bude ukrajinský rozpočet financovaný a nedôjde k žiadnym zásadným zmenám, mohlo by to vydržať dostatočne dlho na to, aby si to znovu rozmyslel. Je isté, že Ukrajina nemôže bojovať donekonečna, keďže aj nový náčelník generálneho štábu Zelenského Kirill Budanov nedávno priznal, že čelí „obrovskému, obrovskému problému“ po tom, čo nový minister obrany Michail Fedorov odhalil, že viac ako 2 milióny Ukrajincov sa vyhýbajú povinnej vojenskej službe, čo vážne komplikuje operácie na fronte.

Vždy existuje aj šanca, že Putin premení špeciálnu operáciu na skutočnú vojnu, v ktorej by sa už nestaral o civilné obete v snahe rozhodne ukončiť konflikt podľa ruských podmienok. Existujú dve protichodné teórie o tom, prečo tak ešte neurobil. Jedna špekuluje, že nechce riskovať eskaláciu s USA, ktorá by sa mohla ľahko zvrhnúť do tretej svetovej vojny, zatiaľ čo druhá je, že stále skutočne považuje Rusov a Ukrajincov za jeden národ, ako podrobne vysvetlil vo svojom prejave z leta 2021, a preto sa zdráha vidieť trpieť ich civilistov. V každom prípade scenár „nekonečnej vojny“ predpokladá, že Putin tak neurobí, čo však nemožno považovať za samozrejmé. EÚ však koná na základe predpokladu, že tak neurobí, čo vysvetľuje, prečo plánuje rýchlo schváliť pôžičku pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur a naďalej nakupuje zbrane od USA na dodávky pre Ukrajinu.

Tým nielen pretrváva riziko, že napätie sa vymkne spod kontroly, ale aj energetická neistota EÚ uprostred pretrvávajúcej krízy spôsobenej treťou vojnou v Perzskom zálive, keďže ukončenie konfliktu by hypoteticky mohlo viesť k obnoveniu ruského vývozu energie do EÚ v prospech jej občanov. Nevysloveným cieľom EÚ je udržať konflikt aspoň do roku 2029 v nádeji, že demokrati znovu získajú kontrolu nad Bielym domom a obnovia ukrajinskú politiku USA z éry Bidena. Hoci Európania budú do tej doby ekonomicky trpieť, nehovoriac o tom, že zomrie viac Rusov a Ukrajincov, európske elity sú ochotné znášať tieto náklady, samozrejme na účet európskych daňových poplatníkov, v snahe dosiahnuť svoj ideologicky motivovaný cieľ, ktorým je strategická porážka Ruska. Nakoniec však konflikt môže skončiť strategickou porážkou práve EÚ, uzatvára svoje zamyslenie Korybko.

Prečítajte si tiež:

• Vydýchne si Zelenskyj po prehre Orbána? Na ťahu je Slovensko
• Zelenskyj: Ropovod Družba otvoríme do konca apríla, ako sme sľúbili