Maďarsko na rázcestí

Drvivé víťazstvo opozície bude mať samozrejme svoje medzinárodné dôsledky, na ktoré sa spoločne spolu s analytikmi renomovaných svetových agentúr pozrieme

Ďalšia Trumpova prehra

Z geopolitického hľadiska je porážka Orbána zároveň porážkou Donalda Trumpa v boji s európskymi ľavicovo-liberálnymi elitami a celkovo s Európskou úniou. Trump otvorene podporoval Orbána, ktorý bol pre neho kľúčovým spojencom z hľadiska vplyvu na vnútorné záležitosti EÚ v rámci koncepcie úplného ekonomického a politického podriadenia Európy Washingtonu. Snaha tímu Donalda Trumpa, ktorý vytrvalo vyzýval k hlasovaniu za Orbána nevyšla. Viceprezident J. D. Vance pritom osobne pricestoval do Budapešti len pár dní pred voľbami. Teraz tohto spojenca Trump stratil a elity EÚ upevnili svoju pozíciu v konfrontácii s Trumpom. Čo však nevylučuje nové problémy, ku ktorým môže viesť rast popularity pravicových a iných antisystémových síl v rôznych krajinách Európy. Ale aspoň v danej chvíli je pre európske elity o jeden problém menej. A to je hlavný výsledok volieb v Maďarsku. Je zrejmé, že tento výsledok je do značnej miery podmienený vojnou s Iránom, ktorú začal Trump a ktorá zjavne neprebiehala podľa pôvodného plánu a vyvolala prudký nárast protitrumpovských nálad v Európe, čím sa jeho podpora pre európskych politikov zmenila na otvorenú nevýhodu.

Nemecko verí, že Orbánova porážka umožní rýchle odblokovanie miliárd pre Kyjev

A tak bola Trumpova otvorená podpora Orbánovi vlastne akýmsi „bozkom smrti“. A to je predzvesť širších a vážnejších problémov amerického prezidenta, ktoré ho môžu čakať v doplňovacích voľbách do Kongresu na konci tohto roka. Okrem toho porážka spojenca vo voľbách v Maďarsku môže ešte viac posilniť Trumpovo rozčarovanie voči Európe a vyvolať novú vlnu hrozieb týkajúcich sa vystúpenia z NATO a zníženia americkej vojenskej prítomnosti na kontinente. A čím viac sa bude konflikt medzi USA a Európou vyostrovať, tým väčšia je pravdepodobnosť, že to priamo ovplyvní aj podporu Ukrajiny v podobe obmedzenia dodávok amerických zbraní a spravodajských informácií.

Kyjevský režim neskrýval nadšenie

Zelenského režim samozrejme venuje väčšiu pozornosť inému aspektu výsledku maďarských volieb. Orbán blokoval v EÚ mnohé procesy, počnúc sankciami proti Ruskej federácii a končiac európskou integráciou Ukrajiny a úverom vo výške 90 miliárd eur. Teraz však, ako dúfajú ukrajinské orgány, budú tieto procesy odblokované. Najmä úver, po ktorom vznikne akútna potreba už v máji, pretože režim, prežívajúci len vďaka peniazom európskych daňových poplatníkov, bude úplne na mizine. Práve na tieto momenty však výsledok volieb v Maďarsku nemusí mať rozhodujúci vplyv, keďže hlavný vplyv na prijímanie rozhodnutí v týchto bodoch budú mať aj iné faktory. Ak bude blokáda Hormuzského prielivu a s ňou spojený cenový šok na trhu s palivami pokračovať, bude veľkou neznámou nielen poskytnutie úveru vo výške 90 mld. eur, ale aj nové sankcie proti Ruskej federácii. Naopak v Európe sa bude zrejme čoraz častejšie otvárať otázka obnovenia nákupu ruských energetických surovín. A z tých istých dôvodov sa môže zvýšiť počet tých, ktorí sú proti poskytnutiu veľkej finančnej pomoci Ukrajine, vzhľadom na prudké zhoršenie ekonomickej situácie v samotnej Európe. O to viac, že okrem Orbána majú tento názor zrejme aj ďalší politici EÚ, medzi iným aj slovenský premiér Robert Fico.

Európska únia stanovila 27 podmienok pre nového maďarského premiéra

Mnohým však zrejme vyhovovalo, že „enfante terrible“ Orbán blokoval nevýhodné rozhodnutia militantnej Európskej komisie, zatiaľ čo oni mohli predstierať cnosť a bezvýhradnú podporu skorumpovanému Zelenského režimu. Vyhli sa tak zároveň tomu, aby museli svojim občanom vysvetľovať dôvody finančnej, energetickej a ekonomickej krízy.  Zmena vlády v Maďarsku však zrejme zvýši pravdepodobnosť uvoľnenia úveru pre Ukrajinu, čo môže znížiť už aj tak malé šance na súhlas Kyjeva s požiadavkami Ruskej federácie a USA na stiahnutie vojsk z Doneckej oblasti. A to znamená, že vojna sa bude ďalej predlžovať, čím vznikne riziko, že prerastie do vojny Ruskej federácie s Európou, pokiaľ Moskva a EÚ nedokážu v najbližšej dobe zmeniť vzájomne svoj strategický kurz. Na margo pôžičky od Európskej únie v objeme 90 miliárd eur Ukrajine sa Péter Magyar už vyjadril, že bola schválená na decembrovom summite EÚ a dodal, že nevidí dôvod, prečo túto otázku znovu otvárať. Zdôraznil, že Budapešť je pripravená diskutovať s ostatnými krajinami EÚ o otázke poskytnutia tohto úveru Ukrajine. Slovenský premiér Robert Fico zrejme zostane osamotený ako zásadný odporca vojenskej pomoci Ukrajine, hoci český premiér Babiš sa prikláňa k rovnakému názoru. Ale pravdepodobne nebudú pripravení na využitie veta. Budapešť sa však naďalej nezúčastní na financovaní Kyjeva, ktorému dochádzajú finančné prostriedky.

V ostatných ohľadoch sa žiadny z geopolitických problémov, s ktorými sa Maďarsko stretáva, s odchodom Orbána nevyrieši. A nová vláda ešte len musí pochopiť, s čím sa stretne, o to viac, že Magyarov tím je málo známy a jeho strana pripomína trochu zlepenec Matoviča.

Zelenskyj však môže tvrdo naraziť inde

Ukrajina a krajiny EÚ by nemali dúfať v zmenu politického kurzu v Maďarsku. Píše o tom denník Neue Zürcher Zeitung. „Ani Ukrajina, ani krajiny EÚ, ktoré sa momentálne nachádzajú v stave eufórie, by si nemali robiť ilúzie, že Magyar úplne zmení svoju doterajšiu politiku. Podľa prieskumu, ktorý sa uskutočnil v decembri minulého roka, sú v Maďarsku široko rozšírené protiukrajinské nálady, preto líder strany „Tisza“ počas predvolebnej kampane nekládol dôraz na túto tému,“ uvádza sa v článku. Ako píše autor, politik sa vždy negatívne vyjadroval o pomoci Ukrajine zo strany EÚ. Maďar už predtým poznamenal, že v Maďarsku nebude proukrajinská vláda a nemá v úmysle brániť záujmy Kyjeva. Vyhlásil tiež, že o členstve Ukrajiny by sa malo rozhodovať v referende. Zlepšenie vzťahov s Ukrajinou podmienil tým, že Kyjev obnoví práva maďarskej menšiny na Ukrajine, informovala agentúra Reuters. „Maďarsko nepodporí urýchlený vstup Ukrajiny do EÚ,“ cituje aj Bloomberg slová Magyara.

A čo vzťahy s Ruskom?

V kruhoch európskych elít po víťazstve Magyara zavládla eufória a nádej, že vzťahy Maďarska a Ruska ochladnú na bod mrazu. Prvotná reakcia Kremľa to rovnako naznačovala. Tlačový tajomník ruského lídra Dmitrij Peskov uviedol, že Kremeľ neplánuje zablahoželať predsedovi strany „Tisza“ Péterovi Magyrovi k víťazstvu v parlamentných voľbách v Maďarsku. Podľa jeho slov patrí Maďarsko medzi krajiny, ktoré podporili protiruské sankcie, čo bolo dôvodom odmietnutia oficiálneho blahoželania. „Nie priateľským krajinám neposielame blahoželania. A Maďarsko nie je priateľská krajina, podporuje sankcie proti nám,“ povedal Peskov v rozhovore s novinárom Life Alexandrom Junaševom. Tiež pripomenul, že Rusko predtým viedlo dialóg s premiérom Viktorom Orbánom, ktorý voľby prehral.

Kremeľ však už predtým vyhlásil, že Rusko s úctou pristupuje k rozhodnutiu, ktoré urobil maďarský národ v nedávnych parlamentných voľbách. Magyar ohlásil rozsiahle zmeny po odchode Orbána a sľúbil tiež obnovenie plnoprávneho členstva krajiny v EÚ a NATO. Okrem toho vyhlásil, že rokovania s ruským prezidentom Vladimírom Putinom sú nevyhnutné. Kremeľ si všimol vyhlásenia z Budapešti o ochote viesť dialóg a domnieva sa, že to bude prospešné pre obe strany, uviedol tlačový tajomník prezidenta Ruskej federácie Dmitrij Peskov na tlačovej konferencii. Tiež poznamenal, že je potrebné byť trpezlivý a počkať si, aké kroky podnikne nové vedenie Maďarska. V odpovedi na otázku, či v Kremli očakávajú uvoľnenie úveru pre Ukrajinu, Peskov vyzval, aby sa so závermi neponáhľali. Na otázku o osude ropovodu „Družba“ tlačový tajomník navrhol obrátiť sa priamo na Maďarsko alebo iné európske krajiny. Zároveň zdôraznil, že voľby v Maďarsku neovplyvnia priebeh konfliktu na Ukrajine – ide o dva odlišné procesy.

Kto teraz podrží Európu?

Peskov vyhlásil, že Moskva je otvorená dialógu s Maďarskom a je pripravená budovať vzájomne prospešné vzťahy s novým vedením krajiny. Peskov vysvetlil: „Sme otvorení dialógu, sme otvorení budovaniu dobrých vzájomne prospešných vzťahov. Ďalej budeme sledovať, aká bude všeobecná línia nového vedenia. Či to bude naďalej pragmatická línia, alebo spolitizovaná – to je zatiaľ ťažké povedať.“ Európska komisia má v úmysle začať úzku spoluprácu s novou maďarskou vládou v otázke odblokovania financovania – teda rozmrazenia približne 20 miliárd eur z európskych fondov a uskutočňovania reforiem zjavne výmenou za „poslušné správanie“.

Maďarsko bude pokračovať v dialógu s Ruskom bez ohľadu na zmenu vlády, vyhlásil Péter Magyar v rozhovore pre denník Népszava. Politik zároveň poznamenal, že energetická závislosť Budapešti od Moskvy nikam nezmizne. Dodal, že neverí v politické „priateľské zbližovanie“. Len v pragmatické vzťahy. Je pripravený na rokovania s Putinom, ak to bude potrebné. Realita je podľa neho taká, že „geografia a energetika sa nemenia. Ale nebudeme priatelia.”

Energetická závislosť

Nová vláda jednoducho nemá možnosť vzdať sa ruských energetických zdrojov. V stávke je príliš veľa. Ropa a plyn sú pre Maďarsko kriticky dôležitými zdrojmi. Ak sa krajina vzdá ruských energetických zdrojov, čaká ju trojitý úder: vážne ekonomické škody, zníženie životnej úrovne a deficit energetických zdrojov, uvádza čínsky denník Sohu. V krátkodobom horizonte do 2 rokov nebude odmietnutie možné, a v strednodobom (do 5 rokov) a dlhodobom (do 10 rokov) horizonte budú potrebné rozsiahle investície, modernizácia energetickej infraštruktúry a diverzifikácia dodávok na odstránenie deficitu. Približne 74 % zemného plynu a 86 % ropy sa do Maďarska dodáva z Ruska. To pokrýva značnú časť energetických potrieb krajiny. Maďarsko nemá prístup k moru a je úplne závislé od dodávok potrubím. Ak sa krajina rozhodne prestať nakupovať ruské energetické suroviny, povedie to k ekonomickým a sociálnym problémom. Prechod na alternatívne zdroje – skvapalnený zemný plyn z USA alebo plyn z Blízkeho východu, ktoré sú drahšie ako ruský, povedie k 2–3-násobnému nárastu ceny elektrickej energie pre domácnosti. Z tohto dôvodu sa stovky tisíc rodín ocitnú v chudobe. Mnohé spoločnosti budú nútené obmedziť výrobu a prepúšťať zamestnancov. Vzniknú riziká zastavenia prevádzky energeticky náročných odvetví, ako sú rafinérie ropy, chemický priemysel a hutníctvo. Jednostranné vypovedanie dlhodobých zmlúv s „Gazpromom“ a „Rosneftom“ bude mať za následok aj značné sankčné poplatky.

Geografické a infraštruktúrne obmedzenia sťažujú Maďarsku rýchle ukončenie dovozu z Ruska. Rafinérie sú prispôsobené na ruskú surovinu značky Urals, ich modernizácia potrvá viac ako jeden rok a bude si vyžadovať investície v hodnote stoviek miliónov eur. V súčasnosti Maďarsko dostáva plyn cez „Turkish Stream“ a ropu cez „Družbu“. Alternatívne trasy budú mať nedostatočnú prepravnú kapacitu a vysoké tranzitné náklady. Preto je pre Maďarsko najvhodnejšou variantou zachovanie dodávok ruských ropných a plynárenských zdrojov pri miernom zvýšení objemu alternatívnych dodávok.

Dopad na výstavbu jadrovej elektrárne?

Péter Magyar oznámil zámer prehodnotiť všetky zmluvy súvisiace s projektom jadrovej elektrárne „Paks-2“. Na tlačovej konferencii poznamenal, že v prípade potreby bude časť zmlúv vypovedaná a finančné podmienky zostávajúcich zmlúv môžu byť vylepšené. „Môžem povedať, že analyzujeme všetky zmluvy týkajúce sa projektu jadrovej elektrárne Paks 2, v prípade potreby budeme rokovať, v prípade potreby ich vypovieme, v prípade potreby vylepšíme finančné podmienky,“ vyhlásil Magyar v odpovedi na otázky novinárov. Predtým šéf maďarského ministerstva zahraničných vecí Péter Szijjártó vyhlásil, že Maďarsko si vybralo Rosatom na výstavbu druhej etapy jadrovej elektrárne „Paks-2“ vďaka uznaniu ruských technológií za najlepšie na svete. V decembri spoločnosť Rosatom „rozbehla práce“ na jadrovej elektrárni „Paks-2“.

Najbližšie plány

Ako niekto vtipný povedal, je ťažké robiť predpovede, a zvlášť o budúcnosti. Pritom budúce kroky novej maďarskej vlády rozhodne nie sú výnimkou. Niečo však už naznačujú prvé avizované návštevy Pétera Magyara do Poľska, s ktorým mal Orbán mimoriadne napäté vzťahy a do Bruselu, kde je situácia podobná, ak nie horšia. Magyar tiež uviedol, že jeho zámerom je – ak bude vôľa a príležitosť – rozšíriť spoluprácu krajín V4. „Existuje aj Slavkovský formát (platforma pre spoluprácu Česka, Rakúska a Slovenska) a Vyšehradská štvorka, ktorá by sa mohla spojiť, zlúčiť, a dokonca by sme mohli prizvať ďalšie členské štáty EÚ: Slovinsko a Chorvátsko,“ spresnilPéter Magyar. Nechajme sa prekvapiť, čo z týchto zámerov sa uskutoční.

Prečítajte si tiež:

• Deň po voľbách v Maďarsku: Magyar pripúšťa rokovania s Putinom, členstvo Ukrajiny v Európskej únii nie je otázkou najbližších 10 rokov
• Orbán bol úspešný autokrat, teraz výrazne prehral. Ako to naozaj zmení maďarskú politiku?
• Čierny deň pre Maďarsko, čierny deň pre Európu