Von der Leyenová využíva Orbánovu porážku a otvára tému obmedzenia národného veta

Viktor Orbán ešte ani formálne nestratil moc a Ursula von der Leyenová už využila jeho porážku na to, aby oslabila jedno zo základných pravidiel Európskej únie: práva jednotlivých členských štátov vetovať rozhodnutia v otázkach zahraničnej politiky, upozornil Javier Villamor v článku pre The European Conservative.

Politický „impulz“

Len niekoľko hodín po tom, čo Maďarsko hlasovalo za Pétera Magyara a ukončilo 16 rokov vlády strany Fidesz, sa predsedníčka Komisie objavila v Bruseli, aby vyzvala EÚ, aby využila politický „impulz“ vytvorený maďarským výsledkom volieb a prešla na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v zahraničných veciach.

Inak povedané: skupina veľkých krajín by mohla presadiť sankcie, vojenskú pomoc alebo diplomatické pozície, aj keby sa proti nim postavilo niekoľko národných vlád.

„Prechod na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v oblasti zahraničnej politiky je dôležitým spôsobom, ako sa vyhnúť systémovým blokádam, ako sme videli v minulosti,“ povedala von der Leyenová.

Táto správa bola jednoznačne adresovaná Maďarsku. V posledných rokoch Budapešť blokovala alebo odkladala sankcie voči Rusku, finančnú pomoc Ukrajine a niekoľko spoločných vyhlásení EÚ.

Rýchlosť, s akou Komisia reagovala, však vyvolala znepokojenie aj mimo Maďarska. Nie tak kvôli podstate návrhu – o ktorý sa Brusel usiluje už roky –, ale preto, že bol predložený bezprostredne po volebnej porážke jeho hlavného odporcu. Dokonca aj Politico, hlavné médium podporujúce bruselský inštitucionálny establišment, si všimlo „nedostatok taktu“ zo strany von der Leyenovej (mierne povedané).

Situácia bola príliš očividná: hneď ako „maďarská prekážka“ v podobe Orbána zmizla, Komisia sa cítila slobodná opäť presadzovať agendu, ktorú roky blokoval.

Je dôležité zdôrazniť a neustále si pripomínať, že veto nie je v rámci Európskej únie anomáliou, upozornil autor. Je to jeden z posledných mechanizmov, ktoré štáty ešte majú, aby zabránili prijatiu citlivých rozhodnutí proti ich vôli. Zahraničná politika, sankcie, rozširovanie a určité fiškálne záležitosti stále vyžadujú jednomyseľnosť práve preto, že priamo ovplyvňujú národnú suverenitu.

Odstránenie tohto princípu by narušilo rovnováhu, na ktorej bola EÚ postavená.

Menšie krajiny by stratili schopnosť zabrániť rozhodnutiam, ktoré im chcú vnútiť tie väčšie. Maďarsko, Slovensko alebo dokonca Taliansko by mohli byť prinútené akceptovať politiky schválené väčšinou na čele s Nemeckom, Francúzskom alebo samotnou Komisiou.

Toto riziko vysvetľuje, prečo aj tradične proeurópske vlády v minulosti vyjadrili výhrady voči tomuto zámeru. Dánsko, Švédsko a Írsko opakovane odmietli myšlienku úplného vzdania sa kontroly nad zahraničnou politikou. Vedia, že akonáhle veto zmizne, získanie tohto práva späť sa stane prakticky nemožným.

Napriek tomu von der Leyenová jasne vyjadrila, že výsledok volieb v Maďarsku vníma ako politickú príležitosť. „Je to deň na oslavu,“ povedala o Orbánovej porážke.

Dokonca dodala, že Maďarsko sa „vracia na európsku stranu“. Táto veta mala znieť zmierlivo, ale v Bruseli ju mnohí interpretovali inak: ako myšlienku, že skutočne európska je len tá vláda, ktorá bez odporu akceptuje smer, ktorý určujú európske inštitúcie.

Ideologický boj

Tlak na novú maďarskú vládu tým neskončil. Podľa Financial Times Brusel už pripravuje zoznam 27 podmienok na uvoľnenie približne 35 miliárd eur z fondov EÚ, ktoré sú momentálne pre Maďarsko zadržané.

Medzi nimi je schválenie balíka vo výške 90 miliárd eur pre Ukrajinu, zrušenie veta na nové sankcie proti Rusku, zmeny v migračnej legislatíve a zrušenie viacerých politík z Orbánovej éry v kultúrnych a sociálnych otázkach. Informovali sme o tom aj my v tomto článku.

Inými slovami, peniaze zadržané celé roky by neboli uvoľnené len preto, že sa zmenila vláda, ale výmenou za to, že nová administratíva pod vedením Pétra Magyara bude súhlasiť s prispôsobením sa politickým prioritám Bruselu.

Komisia tvrdí, že tieto požiadavky súvisia s právnym štátom a potrebou dodržiavať európske normy. Pre Fidesz a veľkú časť maďarských voličov však to, čo sa stalo, potvrdzuje presne to, pred čím Orbán roky varoval: že za sporom s Bruselom nebol len technický konflikt o fondy alebo justičné reformy, ale širší boj o to, kto v Únii skutočne vládne. Teda ideologický boj.

Orbán roky prezentoval Maďarsko ako poslednú bariéru proti čoraz centralizovanejšiemu integračnému procesu. Jeho oponenti ho obviňovali z toho, že „preháňa“. Opäť však pripomeňme, že menej ako deň po prehre vo voľbách predsedníčka Komisie otvorene vyzvala, aby sa tento výsledok využil na zrušenie národného veta.

„Odteraz bude nasledovať tvrdý boj o presadenie konkrétnej vízie EÚ: jednej založenej na dohodách medzi štátmi, kde si každá vláda zachová schopnosť rozhodovať o zásadných otázkach; alebo druhej, ktorá bude čoraz viac centralizovaná, a v ktorej Komisia a väčšie krajiny budú môcť vnucovať svoju vôľu ostatným,“ vyjadril sa autor textu.

Prečítajte si tiež:

• Európska únia stanovila 27 podmienok pre nového maďarského premiéra
• Deň po voľbách v Maďarsku: Magyar pripúšťa rokovania s Putinom, členstvo Ukrajiny v Európskej únii nie je otázkou najbližších 10 rokov