NAKA ani ÚŠP sa neobnovia, parlament odmietol návrh SaS

„Cieľom predloženého návrhu zákona bolo upraviť kľúčové inštitúty trestného práva a zákona o prokuratúre, ktoré majú zabezpečiť spravodlivé, objektívne a nestranné vyšetrovanie trestných činov, predovšetkým korupcie, a čo najmenšie zasahovanie do nezávislosti súdnej moci v týchto otázkach,“ ozrejmila skupina poslancov za SaS, ktorá návrh predložila.

SaS v parlamente neuspela ani s novelou Trestného zákona a Trestného poriadku, ktorou chcela riešiť vzrastajúcu kriminalitu a drobné krádeže. „Návrh reagoval na vážny spoločenský problém, ktorý vznikol predovšetkým po novelizácii Trestného zákona účinnej od 6. augusta 2024, keď sa hranica škody pre kvalifikáciu krádeže ako trestného činu zvýšila z presahujúcej 266 eur na 700 eur a zároveň bol vypustený trestný čin opakovanej krádeže,“ ozrejmila. Úpravou chcela presadiť návrat k tzv. horalkovému paragrafu, ktorý postihoval opakované drobné krádeže, a zároveň zaviesť nový trest prevýchovy.

Poslanci odmietli návrh SaS zakotviť členstvo SR v EÚ a NATO v ústave

Členstvo Slovenska v EÚ a NATO nebude zakotvené v Ústave SR. Návrh novely ústavy z dielne SaS nezískal v utorok dostatočnú podporu v hlasovaní v Národnej rade (NR) SR.

Poslanci odmietli aj novelu zákona o výchove a vzdelávaní, ktorou chcela SaS umožniť prijatie dieťaťa na povinné predprimárne vzdelávanie v príslušnom verejnom školskom obvode, aj keď v čase prihlásenia na povinné predprimárne vzdelávanie dieťa nemá v danom obvode doposiaľ nahlásený trvalý pobyt. Navrhovali, aby prihlásenie dieťaťa bolo možné na základe preukázania reálneho vzťahu k nehnuteľnosti v obci spolu s čestným vyhlásením o budúcej zmene trvalého pobytu dieťaťa.

Podporu nezískal ani návrh SaS, ktorým chceli opätovne ustanoviť štátny sviatok 17. novembra – Deň boja za slobodu a demokraciu ako deň pracovného pokoja.

Plénum odmietlo návrhy SaS týkajúce sa zdravotníctva

Parlament v utorok odmietol viaceré návrhy týkajúce sa oblasti zdravotníctva z dielne opozičnej SaS. Do druhého čítania sa tak nedostali ani zmeny pri vstupe duchovných do nemocníc či pri hodnotení žiadostí na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby (ZZS).

Prvým z odmietnutých návrhov bola novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorú predložila Jana Bittó Cigániková (SaS). Chcela ňou spresniť povinnosť poskytovateľa pri vstupe duchovného do nemocnice. Navrhovala, aby mal poskytovateľ danú povinnosť iba na požiadanie pacienta alebo jeho blízkych. Upozornila pritom na to, že povinnosť sa pre poskytovateľa zaviedla v legislatíve cez tzv. prílepok, je všeobecne formulovaná a môže byť preto zneužitá.

SaS neuspela ani s ďalšou novelou zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Malo sa ňou stanoviť pri hodnotení žiadostí na prevádzkovanie ambulancií ZZS nové kritérium – cena. Strana argumentovala, že cena je dôležitým kritériom v rámci akejkoľvek súťaže. Upozorňovala na to, že v súčasnosti je cena pevne stanovená. Novelou to chcela zmeniť tak, aby ministerstvo zdravotníctva už neurčovalo podobu pevnej ceny, ale maximálnej. Plánovala stanoviť tiež mechanizmus výpočtu maximálnej ceny.

NR SR odmietla aj novelu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti z dielne Vladimíry Marcinkovej, Vladimíra Ledeckého a Tomáša Szalaya (všetci SaS). Navrhovali v nej spresniť povinnosť zabezpečenia zastupovania poskytovateľov v čase ich dočasnej neprítomnosti. „Navrhovali sme, aby lekár vo všeobecnej ambulancii, v ambulancii zubného lekárstva a v gynekologicko-pôrodníckej ambulancii musel zabezpečiť zastupovanie v územnom obvode okresu, v ktorom má zastupovaný poskytovateľ ambulanciu,“ priblížili.

Do druhého čítania sa nedostala ani novela zákona o národnom zdravotníckom informačnom systéme. Ňou chcela SaS umožniť vydávanie elektronických receptov (eReceptov) neuhrádzaných z verejného zdravotného poistenia u zmluvných i nezmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pri dodržaní GDPR. Reagovala tým na situáciu, keď bola od januára 2025 pre chybu vo vládnej novele obmedzená možnosť predpisovania eReceptov pre niektoré lieky.

Poslanci neprijali uznesenia z dielne SaS

Poslanci Národnej rady (NR) SR odmietli v utorkovom hlasovaní návrhy uznesení z dielne opozičnej strany SaS. Prvý sa týkal voľby kandidátov na sudcu ústavného súdu. Druhý zase hovoril o situácii v Iráne koncom roka 2025 a podpore základných ľudských práv protestujúcich.

Parlament mal prvým uznesením vyzvať predsedu NR SR, aby bezodkladne vyhlásil voľbu kandidátov na neobsadené miesto sudcu Ústavného súdu (ÚS) SR. „ÚS SR od 1. októbra 2023 po vzdaní sa funkcie sudkyne Jany Laššákovej chýba jeden ústavný sudca a súd pracuje v neúplnom zložení, konkrétne v počte dvanástich ústavných sudcov,“ upozornili predkladatelia Mária Kolíková, Vladimíra Marcinková a Ondrej Dostál (SaS).

Kritizovali pri tom šéfa parlamentu Richarda Rašiho (Hlas-SD) za to, že voľbu ešte nevyhlásil. „Podľa rokovacieho poriadku NR SR voľbu kandidátov na sudcu ústavného súdu vyhlasuje predseda parlamentu bezodkladne po zániku funkcie sudcu ústavného súdu. Predseda NR SR si neplní svoju ústavnú povinnosť vyhlásiť voľbu na kandidátov na uvoľnené miesto sudcu ústavného súdu, tým pádom znemožňuje proces vymenovania chýbajúceho sudcu ústavného súdu. (…) Máme za to, že pasivita vedenia NR SR v tejto oblasti ochromuje činnosť ústavného súdu, čo je vzhľadom na jeho postavenie a dôležitosť v našom právnom systéme neakceptovateľné,“ okomentovali.

Ďalšie uznesenie malo reagovať na protesty v Iráne koncom roka 2025. Poslanci ním mali okrem iného odsúdiť násilnú reakciu iránskych vládnych zložiek proti protestujúcim. Mali tiež konštatovať, že „použitie násilia a brutality vrátane ostrej munície a ťažkých zbraní proti civilnému protestujúcemu obyvateľstvu je neakceptovateľné“.

Zmeny pri zotavovacích podujatiach z dielne KDH neprešli do 2. čítania

Opozičnému KDH sa nepodarilo presadiť zmeny pri zotavovacích podujatiach. Poslanci Národnej rady (NR) SR totiž v utorok odmietli ich novelu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. KDH v nej navrhovalo nanovo definovať zotavovacie podujatia, chcelo presadiť, aby sa za ne považoval pobyt až od počtu 30 detí do 16 rokov a na mierne dlhší čas, teda od piatich dní a viac.

„Novela zákona mala nanovo definovať zotavovacie podujatie ako organizovaný pobyt najmenej 30 detí a mládeže do 16 rokov veku na čas dlhší ako päť dní, ktorého účelom je rekreácia detí a mládeže, posilnenie ich zdravia a zvýšenie ich telesnej zdatnosti,“ priblížili Peter Stachura a Marián Čaučík (KDH), ktorí za návrhom stáli. Chceli tak reflektovať na potrebu znížiť byrokratickú záťaž pre menšie a kratšie podujatia a rovnako aj pre podujatia, ktoré organizujú dospievajúce osoby s vyššou mierou osobnej zodpovednosti.

Poslanci potrebu zmeny odôvodňovali tým, že súčasná legislatíva veľmi úzko špecifikuje, čo je zotavovacie podujatie, nedostatočne zohľadňuje počet a vek účastníkov a za zotavovacie podujatie považuje aj krátkodobé aktivity. „Podľa aktuálne platného znenia zákona je zotavovacie podujatie definované ako organizovaný pobyt najmenej piatich detí a mládeže do 18 rokov veku na čas dlhší ako štyri dni, ktorého účelom je rekreácia detí a mládeže, posilnenie ich zdravia a zvýšenie ich telesnej zdatnosti,“ dodali.

KDH chcelo tiež presadiť zmenu, podľa ktorej by zdravotníkom na zotavovacom podujatí mohla byť aj osoba so základným kurzom prvej pomoci. „Vzhľadom na náplň činností zdravotníka na zotavovacom podujatí pokladáme za vysoko neefektívne a nadbytočné vyžadovať trvalú fyzickú prítomnosť zdravotníckych pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním,“ ozrejmili poslanci.

KDH neuspelo s novelou zákona o obetiach trestných činov

Opozičné KDH neuspelo v utorkovom hlasovaní s novelou zákona o obetiach trestných činov. Poslanci Národnej rady (NR) SR za KDH ňou chceli posilniť ochranu obzvlášť zraniteľných obetí, najmä obetí domáceho násilia, sexuálneho násilia a detí, v priebehu trestného konania. Parlament návrh odmietol. Meniť chceli aj Trestný poriadok.

V rámci novely chcelo KDH zaviesť princíp jedného hlavného výsluchu obete v prípravnom konaní s vyhotovením obrazovo-zvukového záznamu, ustanoviť povinnú účasť vyškolených odborníkov pri výsluchu, zabezpečiť ochranu obete v súdnej sieni, ako aj zaviesť osobitné procesné záruky pre detské obete.

Parlament neodsúhlasil ani ďalší návrh KDH, ktorý mal riešiť ochranu pred zneužívaním syntetického obsahu generovaného umelou inteligenciou. Návrhom zákona chceli poslanci za KDH vytvoriť komplexný právny rámec, ktorý explicitne zakotví právo na ochranu digitálnej identity v Občianskom zákonníku, zavedie cielenú administratívnoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť za vytváranie a šírenie škodlivého deepfake obsahu v zákone o priestupkoch a Trestnom zákone. Rámec by mal zabezpečiť aj rýchlu a účinnú vymožiteľnosť práv poškodených osôb vďaka úprave  Civilného sporového poriadku a zavedením zodpovednosti online platforiem.

Hnutie Slovensko neuspelo v parlamente s novelami Trestného zákona

Novely Trestného zákona z dielne opozičného klubu Slovensko – Za ľudí neprešli do druhého čítania. Poslanci Národnej rady (NR) SR ich v utorkovom hlasovaní odmietli.

Prvá novela sa týkala daňových podvodov. Poslanci ňou chceli znížiť rozsah skutkovej podstaty trestného činu daňového podvodu a nezaplatenia dane a poistného. Stanoviť ju chceli na sumu prevyšujúcu 5000 eur. „Rozsah týchto skutkových podstát vzrástol novelizáciou Trestného zákona zo sumy prevyšujúcej 2660 eur na sumu prevyšujúcu 20.000 eur, čo predstavuje 7,5 násobný nárast. Vládna koalícia takto dobrovoľne uprednostňuje páchateľov trestnej činnosti pred občanmi SR, keďže poškodeným v tých prípadoch je štát,“ okomentovali.

Hnutie Slovensko druhou úpravou chcelo riešiť zvýšenú kriminalitu a nárast krádeží. Tie podľa neho vznikli po prijatí vládnej novely Trestného zákona. Chcelo preto presadiť úpravu definície malej škody aj návrat tzv. horalkového paragrafu, teda postihovanie opakovaných drobných krádeží ako trestný čin. „V praxi pôjde o prípady, keď je skutok kvalifikovaný ako priestupok a následne je opakovaný obdobný čin kvalifikovaný ako trestný čin krádeže. Ide o reakciu na stupňujúce krádeže v maloobchodoch, ktoré nedosahujú novú výšku malej škody, avšak predajcom spôsobujú značné problémy,“ dodalo.