„Videl som najlepšie mozgy mojej generácie zničené šialenstvom,” začína kultová báseň Kvílenie jednej z ústredných postáv Beat Generation, Allena Ginsberga. Ten verš je na pozadí situácie, v akej sa ocitli deti vo vývoji, veľmi aktuálny. Pretože digitálne obrazovky sú dnes úplne všade, aj v rukách tých najmenších – a to má svoj nepopierateľný dopad…

Ako zbraň do ruky

Tablet či mobil dieťaťu do ruky, prst na obrazovke, a ideš – veď to poznáte. Niekto by namietol, že nie prístroj je podstatný, lež jeho použitie. To je možno pravda, avšak ústredný trend naprieč týmito zariadeniami je ten, že vás vťahuje do nekonečnej slučky rolovania extrémne krátkymi videami (a iným vizuálnym obsahom). V podstate dávame do rúk mladému človeku silnú zbraň, ale bez bezpečnostných opatrení – kalašnikov, ktorý obracia sám proti sebe.

Na výrazné negatíva upozornili nedávno poľskí konzervatívci. Na svete totiž sú už prvé výskumy dopadov technológií na príslušníkov tzv. Generácie Alfa (narodení v rokoch 2010-2025). Ide spolu o dve miliarady osôb. Ich tragédiou je, že sa stali súčasťou nedobrovoľného experimentu – boli usadené pred obrazovky (58% dostane tablet vo veku štyroch rokov). Či už kvôli tomu, aby boli ticho a dali rodičom pokoj, alebo kvôli zábave, alebo z edukatívnych príčin, na tom nezáleží. Strávia totiž formatívne roky ako pasívni príjemcovia obsahu.

Všetci veselo do Matrixu

Kedysi sa deti v škole bavili o tom, ako strávili predošlý deň športovaním, hrou na hudobný nástroj, návštevou prírody alebo spoločenskými hrami a podobne. Dnes riešia influencerov na titktoku a instagrame, alebo nejakú novú appku. (Všimnite si, mimochodom, počet cudzích slov nahromadených v jedinej vete – pokiaľ niekto bude skalopevne tvrdiť, že k mentálnemu kolonializmu zo strany anglosasov nedochádza, potom žije vo vlastnej osobnej fantázii.) Tu nejde o fenomén generačnej priepasti, že veď „aj my sme boli iní, než naši rodičia.” Tu došlo k tzv. paradigmatickému posunu – celý spôsob prežívania reality sa zmenil. Vlastne sa presunul z materiálneho, hmatateľného sveta do virtuálneho priestoru núl a jednotiek.

A to sme na revolučnom prahu nástupu AI – ani nechcem vedieť, čo to urobí s generáciami, ktoré ešte len prídu…

Vážnejšie problémy, než sa čakalo

Niekto by povedal, že aspoň sa pripravia na svoju pracovnú budúcnosť. Lenže nepripravia. Pasívny konzum obsahu (často hlúpeho, pretože ten púta najviac) vás nepripraví na nič. Aj preto môžeme vítať, že niektoré krajiny – ako napr. Rakúsko – zavádzajú zákaz sociálnych sietí do istej vekovej hranice.

Tým však neriešia celý stepný požiar, hasia iba jeden malý oheň. Veď berme do úvahy, že najsledovanejším videom všetkých čias na Youtube je klip Baby Shark so 16 miliardami zhliadnutí… Podľa prieskumov uverejnených vo vyššie linkovanom odkaze pritom rodičia odhadujú, že deti trávia pri obrazovkách aj 8 hodín denne (!). Ako je to vôbec možné? Obavy z negatívneho vplyvu na rozvoj ich kognitívnych aj sociálnych schopností sú preto oprávnené. Nehovoriac o vzniku závislosti a skrátenej schopnosti sústrediť sa. Výsledky prieskumov z roku 2023 hovoria, že 16% detí vo veku 3-5 rokov má mentálne, emocionálne či behaviorálne problémy. To je oproti roku 2018 nárast o alarmujúcich 13%, ukazuje štúdia. U násťročnej mládeže sa potom výraznejšie objavujú fenomény ako šikana, poruchy príjmu potravy, poruchy spánku, narkománia a pod.

Niečo je hnilé v kráľovstve šedej kôry

Výrazom roka 2024 sa podľa vedcov z Oxfordu stal „brain rot”, teda hniloba mozgu. Označuje sa ním fenomén intelektuálneho úpadku v dôsledku masívneho príjmu nezmyselného obsahu z internetu, či už ide o triviálne, stupídne videá (napr. extrémne výzvy) alebo aj tzv. memes, redukujúce komplexné problémy na jednoduchú myšlienku, podanú s humorom, čím negatívne ovplyvňujú schopnosť kriticky myslieť (podľa môjho osobného názoru sú pre spoločnosť škodlivé aj memečka od Zomri, keďže problémy nevysvetľujú, ale s vopred daným postojom potvrdzujú jedinú – svoju – pravdu, čím ďalej prehlbujú národný rozkol).

Pravda, brain rot nie je terminus technicus klinickej psychológie, udomácnil sa však v spoločnosti ako označovateľ pre určité riziká spojené s konzumáciou digitálneho obsahu. (odhliadnuc od mentálnych rizík ako závislosť na rýchlych dopamínových dávkach z krátkych videí by sme potom mohli otvoriť aj tému fyzických dopadov, ako sú bolesti hlavy a očí alebo problémy v držaní tela atď.)

Ak sa pýtate, ako ochrániť deti pred týmto vplyvom, potom je odpoveď jednoduchá: menej času pred obrazovkou. Odborníci radia maximálne 1,5 hodiny denne, pričom obsah máte regulovať tak, aby dával nejaký zmysel, teda aby nešlo čisto o bezduché sledovanie hlúpostí. Je súčasne potrebné zvýšiť frekvenciu sociálnych interakcií (sem patrí aj „obyčajný” rozhovor so starými rodičmi) a tréning kognitívnych zručností, teda napríklad debata na zložitejšie témy s použitím argumentácie (samozrejme adekvátne k veku dieťaťa). Čiže v podstate by stačilo, keby sa život trochu viac podobal na ten, aký sme mali my. Čo nakoniec nie je také jednoduché, keď vás reklamou a médiami ovplyvnení laici z každej strany presviedčajú, že sedieť za obrazovkou je v poriadku, lebo žijeme v digitálnej ére, tak dajte tým deťom pokoj, aspoň z nich vyrastú ajťáci…

Prečítajte si tiež:

• Viac ako polovica mladých ľudí viní sociálne siete za zhoršenie psychického stavu
• Je čas na otvorenie diskusie o obmedzení prístupu na sociálne siete pre deti, myslí si prezident
• „Sociálne siete nepatria deťom do 15 rokov!“