Po 21 hodinách rokovaní opustil americký viceprezident J. D. Vance v nedeľu Islamabad bez dosiahnutia dohody. Následne Washington v pondelok uvalil námornú blokádu na iránske prístavy. O niekoľko hodín neskôr Vance opäť nechal dvere pre rokovania otvorené: „Lopta je skutočne na iránskej strane,“ povedal vo Fox News. Podľa informácií CNN Trumpovi poradcovia už interne diskutujú o dátume a mieste možného druhého stretnutia pred uplynutím prímeria 21. apríla.

Pre Irán neboli zlyhané rokovania z minulého víkendu prekážkou, ale stratégiou. „Iránsky kalkul je jasný: Teherán verí, že vydrží viac ako USA, aspoň zatiaľ,“ vysvetľuje Vali Nasr, profesor medzinárodných vzťahov na Johns Hopkins University, pre portál Berliner Zeitung. Rokovania zlyhali, pretože Washington neponúkol vyjednávanie, ale požadoval kapituláciu. Irán nevidí dôvod súhlasiť s ponukou, ktorej nedôveruje, ktorá ponecháva krajinu naďalej pod sankciami a vystavuje ju izraelským útokom.

Drahý účet pre Ameriku

Kalkulácia Teheránu má ekonomický základ. Podľa viacerých správ stojí operácia „Epic Fury“ USA približne dve miliardy dolárov denne. Pre porovnanie: na vrchole vojny v Iraku sa denné náklady pohybovali okolo 300 až 400 miliónov dolárov. Trumpova vláda teda v súčasnosti míňa približne päť- až šesťnásobok tejto sumy denne.

Priame náklady na operáciu však tvoria len zlomok skutočných škôd. Podľa odhadov Lindy Bilmesovej, profesorky verejných financií na Harvard Kennedy School, v nich nie je zahrnutá ani dlhodobá náhrada spotrebovaných zbraňových systémov, ani zdravotná starostlivosť o viac ako 55 000 amerických vojakov umiestnených vo vojnovej zóne.

V dlhodobom horizonte bude vojna s Iránom stáť Washington celkovo bilión dolárov, tvrdí Bilmesová.

Pentagón pôvodne požiadal Kongres o dodatočné financovanie vo výške viac ako 200 miliárd dolárov. Ako informoval denník Washington Post, Trumpova vláda teraz ustupuje a plánuje obmedziť žiadosť na 80 až 100 miliárd dolárov. Okrem toho je vojna v domácej politike nepopulárna: podľa prieskumov podporuje útoky na Irán len každý štvrtý Američan.

Explózia rozpočtu Izraela

Finančný tlak vojny pociťuje aj Izrael. Podľa predbežnej bilancie ministerstva financií z nedele, o ktorej informoval Times of Israel, stála 40-dňová vojna izraelský štátny rozpočet približne 35 miliárd šekelov, čo je v prepočte asi 11,5 miliardy dolárov. Z toho približne 6 miliárd dolárov pripadlo na výdavky na obranu a armádu, ďalších 3,2 miliardy dolárov na odškodnenie za škody spôsobené raketami a postihnuté podniky.

V decembri izraelský parlament Kneset ešte schválil rozpočet na obranu v prepočte približne 30 miliárd dolárov. Koncom marca schválil najväčší rozpočet na obranu v histórii krajiny: 45,8 miliardy dolárov, a to na zasadnutí, ktoré bolo opakovane prerušované raketovými poplachmi. Podľa údajov hospodárskeho denníka Globes ministerstvo obrany medzičasom interne požaduje dokonca 48 miliárd dolárov.

Pre porovnanie: Dron typu Šahíd iránskej výroby stojí približne 30 000 dolárov, systém na jeho zachytávanie z neba približne štyri milióny.

Táto nerovnováha nákladov opisuje logiku, s ktorou Teherán od začiatku vojny používa drony a rakety: nie s cieľom dosiahnuť vojenské víťazstvo, ale s cieľom finančne vyčerpať protivníka a vyhnúť náklady do výšky.

Podľa Bilmesovej Irán v súčasnosti vyrába približne 10 000 dronov typu Šahíd mesačne.

Iránska forma odporu

Podľa odhadu novinára zaoberajúceho sa Blízkym východom Jonathana Spyera, ktorý túto stratégiu opisuje v analýze pre Middle East Forum, je zámerom Teheránu udržať sa pri moci a spôsobiť dostatočné škody, aby vynútil prímerie, ktoré by mohol prezentovať ako víťazstvo. Jadrom tejto doktríny je: prežitie je víťazstvo, bez ohľadu na to, koľko škôd krajina utrpí. Vzorom pre ňu bolo hnutie Hamas v Gaze.

Iránska stratégia má svoju cenu, a to aj vo vnútroštátnom meradle. Podľa dostupných správ ceny potravín od začiatku vojny drasticky vzrástli. Podľa Rady pre zahraničné vzťahy (ang. Council on Foreign Relations) bola inflácia potravín už pred vojnou na úrovni 40 percent v medziročnom porovnaní. Ekonomický tlak môže mať politické dôsledky: boli to práve obchodníci z Veľkého bazáru – rozsiahleho trhoviska, ktorí v decembri viedli prvé protesty proti vláde.

Vedenie však disponuje rezervami. Podľa odhadov Middle East Forum kontrolujú Iránske revolučné gardy približne 40 percent iránskeho hospodárstva a disponujú rezervami v odhadovanej výške 100 miliárd dolárov.

Ekonomická záťaž vojny nezasahuje tých, ktorí sú pri moci, ale obyvateľstvo. Uvoľnenie sankcií v rámci dohody by mohlo zmierniť situáciu civilného obyvateľstva – v Pakistane nebola dohoda na obzore.

„Ekonomické škody znášajú všetky strany. Uvidíme, kto to vydrží dlhšie,“ zhrnula autorka textu Luise Evers.

Prečítajte si tiež:

• Čína sa vzoprela Trumpovej blokáde a varovala ho
• Na blokáde Hormuzského prielivu sa podieľa viac ako 15 vojnových lodí USA
• Vance oznámil pokrok v rokovaniach s Iránom