Môj profil 
Predplatné
Ide o samosprávami kritizovanú novelu zákona o dani z príjmov, ktorou sa na jednej strane zvýšia čisté príjmy pracujúcich, na druhej strane ukrátia rozpočty samospráv o zhruba 150 mil. eur ročne. Celý výnos dane z príjmov fyzických osôb totiž putuje v rámci fiškálnej decentralizácie do rozpočtov miest, obcí a vyšších územných celkov. Schválenú novelu ešte musí podpísať prezidentka.
Novela z dielne koaličného Mosta-Híd pritom zvyšuje nezdaniteľnú časť základu dane od budúceho roka zo súčasného 19,2-násobku na 21-násobok životného minima. Fyzické osoby by si tak za rok 2020 mohli zo základu dane odpočítať sumu 4 414,20 eura, kým v tomto roku bola ročná výška nezdaniteľného minima na úrovni 3 937,34 eura. V konečnom dôsledku tak daň z príjmov zamestnancov a živnostníkov môže klesnúť aj o viac ako 90 eur za rok. Konkrétny dopad však závisí od výšky príjmu konkrétneho daňovníka. Účinnosť návrhu sa navrhuje od budúceho roku.
Predstavitelia samospráv však kvôli negatívnemu dopadu na ich rozpočty o tejto novele hovoria ako o podraze zo strany poslancov parlamentu. Argumentovali okrem iného vysokým investičným dlhom na cestnej infraštruktúre, či nevyhnutnými investíciami do starostlivosti o seniorov. Taktiež pripomínali, že štát presúva na samosprávy stále ďalšie kompetencie, pričom nezabezpečuje ich finančné krytie. Poslancov preto vyzývali, aby návrh v pléne nepodporili. Most-Híd však oponoval, že návrh je pripravený tak, aby samosprávam oproti minulosti príjmy neklesali a zároveň sa znižujú dane pre pracujúcich.
Predkladatelia pritom odôvodnili svoj návrh aj tým, že pomalým zvyšovaním nezdaniteľnej časti základu dane dochádza k takzvanému tichému zdaňovaniu a pracujúci tak napriek nezmeneným sadzbám dane z príjmu odvádzajú štátu viac. V súčasnosti vďaka tomuto fenoménu už dokonca platia dane aj ľudia poberajúci minimálnu mzdu. Na kritiku samospráv reagovali aj tým, že kým za posledných päť rokov príjmy samospráv stúpli o 50 %, príjmy pracujúcich iba o štvrtinu.
Poslanci parlamentu pri prerokúvaní návrhu v pléne taktiež naznačovali, že práve pre priame napojenie rozpočtov samospráv na výnosy dane z príjmov fyzických osôb by bolo vhodné zreformovať systém fiškálnej decentralizácie a navrhnúť prechod na daňový mix. Nevyhnutnosť zmien vo financovaní samospráv, ale taktiež v systéme prenesených kompetencií štátnej správy, avizujú už aj niektorí predstavitelia samotných samospráv, ktorí v blízkej budúcnosti plánujú predstaviť aj vlastné koncepčné návrhy.
.jpg)
