Deliace čiary tohto neľútostného boja sú viaceré:

– moderný štát založený na tradíciách a vychádzajúci z kresťanstva (ale nie teokratický kresťanský štát) versus post moderný štát popierajúci tradície a kresťanské základy európskej civilizácie.

– zdravé vlastenectvo versus  kozmopolitické svetoobčianstvo a vysmievanie sa z vlastnej kultúry (napríklad „ vlastenectvo je keď si trápny“).

– rozumná umiernená migrácia, založená na rozhodovaní občanov daného štátu, kto a v akom množstve bude pripustený do krajiny versus bezbrehá masová migrácia (často ľudí cudzej kultúry), vedúca k vytvoreniu zvonka ľahko kontrolovaných nesúdržných multikultúrnych štátov.

– úcta k tradičnej rodine ako základnej bunke štátu versus podpora registrovaným partnerstvám, adopcií detí homosexuálmi a transgendermi a gender ideológia všeobecne.

– uplatňovanie zdravého rozumu a osobnej zodpovednosti za svoje skutky versus strata zdravého rozumu a zodpovednosti, zavádzanie nových a nových konvencií o mnohorakých právach  na úkor človeka a obete zločinu ( napríklad práva zločincov ale nie obete) a tiež (úmyselné) zabudnutie, že vo fungujúcej spoločnosti existujú nielen práva, ale aj povinnosti.

– tolerancia k iným názorom versus novodobá tendencia fanatických liberálnych globalistov zakazovať a trestať za iné názory (ako tie povinné a jedine správne názory novodobých inkvizítorov) a mediálne lynčovanie maistreamovými médiami.

– zachovanie národných štátov, zakotvených na svojich vlastných tradíciách a hodnotách versus zánik národných štátov a odovzdanie rozhodovacej moci do rúk globalistickým a kozmopolitným medzinárodným byrokratom.

– rozumná vzájomne výhodná spolupráca suverénnych národných štátov  v ekonomickej, obchodnej (zóna voľného obchodu ako napríklad pôvodné Európske spoločenstvo, respektíve voľný a bezcolný pohyb tovarov, služieb, kapitálu a ľudí) a kultúrnej oblasti  versus zánik národných štátov a ich premena na formálne „demokratickú“ federáciu (úniu) – v skutočnosti superštát riadený nadnárodným kapitálom a nikým nevolenou byrokraciou, odtrhnutou nielen od občanov jednotlivých krajín ale aj od reálneho života.

V tejto súvislosti sú zaujímavé nedávne postrehy amerického generálneho prokurátora Williama Barra, veriaceho katolíka, slúžiaceho v administrácii prezidenta Trumpa. Pán Barr sa napríklad sťažuje na začínajúcu sa diskrimináciu veriacich ľudí v USA a prijatie mnohými štátmi USA zákonov, zasahujúcich do slobodného uplatnenia náboženských práv.

Zdôrazňuje, že od čias založenia USA existoval silný konsenzus o rozhodujúcom význame náboženskej slobody a presvedčenie, že náboženstvo je nevyhnutnou podmienkou pre slobodný systém vládnutia. Toto bolo založené na kresťanskej tradícii  chápania ľudskej povahy. Ľudia sú schopní konať dobro, ale majú tiež kapacitu konať veľké zlo.  Aby sa zabránilo tyranii, americká ústava obmedzuje orgány štátnej moci a dáva občanom osobnú slobodu nakladať svojím životom a zakladať slobodne združenia. Ale v 21. storočí je slobodná spoločnosť pod silným tlakom.

Okrem klasickej tyranie inou formou tyranie sa stala bezuzdná honba ľuďmi za osobnými pôžitkami na úkor spoločného dobra. Vášne potom kujú ich ľudské okovy. Preto zakladajúci otcovia USA obmedzili štátnu moc a dali slobodu občanom, ale súčasne zverili dôveru v schopnosť ľudí na sebadisciplínu a cnosť. Sociálny poriadok  teda musí byť založený na morálnych hodnotách pochádzajúcich od Boha a slobodný spoločenský systém môže fungovať iba ak je založený na náboženských (kresťanských) hodnotách.

Človek je od prírody hriešny. A porušenie týchto morálnych hodnôt a morálnej sebadisciplíny majú následky pre človeka a spoločnosť. Dnes pozorujeme rast morálneho relativizmu a odklon od náboženstva. Rozpad tradičného morálneho poriadku spôsobuje dramatický nárast počtu rozvodov, potratov, nemanželských detí, hojný výskyt depresie a duševných chorôb, rast samovrážd, nezmyselného násilia a drogovej epidémie.

Ale mnohí sekularisti (ateisti) ignorujú tieto tragické fakty. Tí militantní sa radi volajú „progresívci“. Ale kde je ich pokrok?  Aká je ich morálka na zaplnenie duševnej prázdnoty v srdciach ľudí? Často si mylne myslíme že kyvadlo sa po vychýlení na jednu stranu raz pohne naspäť. Nemôžeme sa na to spoliehať. Útok na náboženstvo a tradičné hodnoty nie je len úpadkom.  Je to organizovaná deštrukcia spoločnosti „progresívcami“, ktorí sa zmocnili médií, masovej komunikácie, pop hudby a kultúry, zábavného priemyslu, školy a akademického sveta (vysokoškolskej inteligencie).

Cez tieto sily vedú neutíchajúci útok na náboženstvo a tradičné hodnoty. Navyše, vehementne umlčiavajú iné názory, lynčujú všetkých s iným názorom a už aj začínajú odporcov dávať na súd a trestať.  Tento “progresívny“ projekt sa sám stal náboženstvom a je vedený s náboženským zanietením.  Nadobúda črty militantnej stredovekej  inkvizície, exkomunikácie a vylúčenia zo spoločnosti.  Stále častejšie sa nové a nové zákony používajú na rozvrat tradičných európskych morálnych hodnôt a ustanovenie morálneho relativizmu ako novej kvázi náboženskej normy.  Militantní „progresívci“ sa neriadia heslom „ži a nechaj žiť“. Oni potrebujú ich nové náboženstvo nanucovať.

Tento neľútostný boj prebieha vo všetkých geografických oblastiach pôvodnej európskej kresťanskej civilizácie. Bojuje sa ako v západnej, tak aj bývalej východnej Európe, v USA, Rusku a aj na Slovensku. Niekde fanatickí globalisti vyhrávajú ako napríklad v západnej Európe. Inde ako v bývalej východnej Európe zatiaľ ešte nezískali prevahu.  V Rusku (boj vedený od začiatku 90tich rokov minulého storočia) globalisti („demokratickí progresívni ruskí liberáli“) zatiaľ prehrávajú a s príchodom k moci Putina ruskí vlastenci, vyznávajúci znova tradičné európske kresťanské (pravoslávne) hodnoty, získali miernu prevahu.

Ostrý boj o smerovanie prebieha v USA. Je to boj medzi „demokratickými“ liberálnymi globalistami a prezidentom Trumpom a väčšinou Republikánov. „Progresívci“ sú reprezentovaní demokratickou stranou,  väčšinou „Establishmentu“ (vládnucej triedy) a mainstreamových médií (napríklad CNN, MSNBC,  ABC, CBS, New York Times, Washington Post). Na strane Trumpa sa čoraz viac zomkýna republikánska strana a malá časť médií (hlavne Fox News). Demokratická strana, Establishment a mainsreamové média sa už vyše troch rokov usilujú o zvrátenie výsledkov demokratických volieb a odvolanie (impeachment) prezidenta Trumpa. Všetky podpásové spôsoby ( ako otvorené klamstvá a manipulovanie ) sú dovolené a vzájomná nenávisť znepriatelených táborov dosiahla takého maxima, že reálne môže hroziť vypuknutie občianskej vojny. A väčšina „slovenských“ mainstreamových médií horlivo cituje a prekladá polopravdy až klamstvá amerických mainstreamových médií o dianí vo svete, v USA aj Rusku.

Akokoľvek by sa Trump a Putin navzájom líšili v detailoch, obaja sú pragmatici, ktorí vyznávajú tradičné hodnoty a sú tiež vlastencami. Obaja vyvolali otvorenú nenávisť globalistických svetových elít, hlavne preto že sa otvorene vzbúrili proti existujúcemu svetovému poriadku  a novodobým ultraliberálnym globalistom. A navyše samy stoja na čele nie bezvýznamných, ale mocných štátov.

Pôvodne tolerantný liberalizmus  otcov klasického liberalizmu ako John Locke a John Stuart Mill sa stále viac a viac stáva agresívnym a obracia sa v fanatické náboženstvo a netolerantnú diktatúru jedného a jediného správneho názoru. To isté sa začína diať aj na Slovensku. Slovensko je v reálnom ohrození. Hrozí diktatúra fanatického pseudoliberalizmu. Fanatickí ultraliberáli zatiaľ nepredstavujú väčšinu. Sú ale agresívnou ( nie progresívnou) menšinou, ktorá stále viac začína formovať verejnú mienku cez média, školstvo a politické mimovládne organizácie.  Sociálne siete začínajú byť cenzurované a účty blokované (aj zo zahraničia). Stáva sa skutočnosťou, že aj názory slovenských politikov (a paradoxne aj  niektorých novinárov) sú vo veľkej miere  formované americkými, českými a slovenskými mainstreamovými médiami a postupne sa začína (aj za prispenia neuvedomujúcich si to slovenských politikov) uzurpácia súdnej aj zákonodarnej moci agresívnou kozmopolitnou menšinou, ktorej sa stále ustupuje.

Rôzni falošní proroci sa nám snažia nahovoriť, že sa máme vzdať slovenskej identity, suverenity a tradícii v mene akéhosi falošného humanizmu, svetoobčianstva a európskej integrácie. Že vraj už nie je moderné byť Slovákom a ešte k tomu aj zaostalým. Treba byť výlučne Európanom. V skutočnosti nie je žiadne protirečenie byť naraz Slovákom, Slovanom a súčasne aj Európanom. Všetko sa to harmonicky dopĺňa. Čaro európskej kultúry spočíva v tom, že každý národ má svoje osobitosti, ale súčasne máme veľmi veľa spoločného. Môžeme sa jeden od druhého veľa naučiť. Čo sa naučíme keď budeme všetci rovnakí?

Niektorí z nás sa nechali ovplyvniť páčivými heslami o európskych riešeniach a boji dobra so zlom za spravodlivosť a slušnosť. Iní sa nadchli týmito ideálmi kvôli pretrvávajúcej na Slovensku rozšírenej korupcii a rodinkárstvu. Ale kam priviedli všetky demonštrácie a „revolúcie“  v Iraku, Egypte, Lýbii, Sýrii a aj na susednej Ukrajine?  Väčšinou k ešte väčšiemu rozdeleniu spoločnosti, nenávisti a občianskym vojnám. A kde je záruka, že tí tzv. noví politici budú zrazu spasitelia? Lebo sa nám tak chce veriť? Lebo som už zúfalý? Lebo už nemôže byť horšie? História nás učí, že vždy môže byť horšie. A neexistujú žiadni ľudskí spasitelia. Netreba čírou náhodou začať od seba a našej slovenskej mentality, rodinkárstva, hašterivosti a závisti? Netrpíme tiež na nedostatok hrdosti a neschopnosti sa na niečom dohodnúť pre spoločné dobro?  Načo si vypočuť druhého a hľadať kompromis? Veď to je také jednoduché a pohodlné urážať a nálepkovať!!!! A čakať večne na ľudského spasiteľa, ktorý ako v slovenskej rozprávke zoberie čarovný prútik …..a všetky problémy sa stratia a dobro zvíťazí nad zlom. Ďalším problémom ale je, že pre každého to zlo je niečo iné!!

Je ale veľa vecí čo nás spája. Je to v kritických chvíľach národná súdržnosť a solidarita, ktorá nám pomohla prežiť v ťažkých chvíľach.  Je to tiež zdravý sedliacky rozum , úcta k rodine, tradíciám, folklóru a nekonečná láska k našim deťom. A tiež stále pretrvávajúca averzia ku štrajkom a chaosu. Na druhej strane Francúzi nie sú pomaly schopní sa dohodnúť na ničom a vo Francúzsku neustále štrajky sú stále populárne. Naopak racionálni Švajčiari preferujú diskusiu a sú schopní sa relatívne rýchlo dohodnúť na kompromise.  Štrajky sú veľmi zriedkavé.

Ultraliberáli sa nám snažia nahovoriť, že globalizmus a strata národnej identity sú moderné a nevyhnutné. Nikde ale nie je napísané, že čo je dnes vďaka inteligentnej reklame zdanlivo moderné, bude moderné aj zajtra. Ako povedal Trump vo svojom nedávnom prejave v OSN:  „Budúcnosť nepatrí globalistom. Budúcnosť patrí vlastencom. Budúcnosť patrí suverénnym a nezávislým   štátom (národom), ktoré ochraňujú svojich občanov, vážia si susedov a ctia si rozdiely, ktoré robia každú krajinu jedinečnou a unikátnou“.

Dezider Štefunko