Moskva 4. apríla 2019 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)

Centrálna banka Ruska zvýšila za rok 17-krát podiel aktív v jüanoch na zlatých a valutových rezervách. Iba v treťom štvrťroku sa zvýšil tento ukazovateľ v portfóliu Centrálne banky z 11,6 na 13,6 percenta – až na 62,5 miliárd dolárov

Medzitým sa podiel štátnych cenných papierov USA znížil dvojnásobne: zo 46,2 na 22,6 percent. Prečo Rusko aktívne vymieňa dolárové aktíva za jüany a ako sa svet pripravuje na oslabenie dolára? To sa dozviete v príspevku Sputnika.

Rezervy pre obchod

Čína sa stáva fakticky najväčším subjektom pre investície zlatých a valutových rezerv Ruska. Svedčí o tom prehľad činnosti Centrálne banky Ruska pre riadenie aktív v cudzích menách a zlate. Ak na jeseň roku 2017 pripadalo na čínske štátne cenné papiere púhych 0,9 percenta zlatých a valutových rezerv (menej ako štyri miliardy USD), potom už o rok neskôr to činilo 13,6 percent, čiže 62,5 miliárd USD (v septembri roku 2018 predstavoval celkový objem zlatých a valutových rezerv 459,7 miliárd dolárov).

V dôsledku toho sa stali štátne obligácie ČĽR tretím najvýznamnejším aktívom v portfóliu Centrálne banky RF a zatlačili na štvrté miesto suverénne bondy Nemecka (12,2 percenta) a zaostávajú len za francúzskymi cennými papiere (15,1 percenta) a zlatom (16,6 percenta) .

Centrálna banka zverejňuje správy o štruktúre zlatých a valutových rezerv s polročným oneskorením, pretože valutový trh reaguje na túto informáciu veľmi citlivo. Môžeme s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že v posledných mesiacoch sa zvýšil podiel jüanu v rezervách ruskej Centrálne banky ešte viac.

Napomáha tomu aktívny rozvoj obchodu medzi Ruskom a ČĽR na pozadí pokusov Washingtonu vnútiť im svoje pravidlá. Vlani sa zvýšil rusko-čínsky obchod o 27,1 percenta a presiahol 100 miliárd dolárov. V roku 2019 môže byť tempo rastu ešte vyššie, pretože americko-čínska obchodná vojna núti Peking k tomu, aby odmietal americké tovary a hľadal ich náhradu v iných krajinách, oi. v Rusku.

Okrem toho vo februári povolila čínska vláda ruským spoločnostiam po pätnásťmesačnej prestávke dodávky mäsa a hydiny do ČĽR.

Nahradíme Američanov

Teraz čakajú na otvorenie čínskeho trhu ruskí producenti bravčového mäsa a mliečnych výrobkov. V roku 2017 zabezpečovali USA asi jednu tretinu dodávok bravčového mäsa do Číny: deväť z desiatich ošípaných predaných americkými farmári do zahraničia sa dodávalo do ČĽR.

Avšak potom, čo zaviedol Peking dovozné clá na americkej poľnohospodárske výrobky, sa znížil čínsky dovoz bravčového mäsa z USA dvojnásobne, oznámila Hlavná colná správa ČĽR. Ruskí chovatelia ošípaných majú teraz dobrú príležitosť na to, aby nahradili na čínskom trhu Američanov.

Rovnako ako aj výrobcovia sóje. Pred začiatkom obchodnej vojny boli USA najväčším dodávateľom tejto plodiny do Číny: ich podiel predstavoval bezmála 60 percent celkového poľnohospodárskeho dovozu zo Spojených štátov. Avšak po zavedení ochranného cla sa znížili objemy dovozu sóje 50-násobné. Súčasne sa začali zvyšovať ruské dodávky.

Pripomenieme, že ruský národný projekt Vývoz produkcie agrárno priemyselného komplexu predpokladá, že do roku 2024 sa zvýši celkový objem dodávok do Číny dvojnásobne – na 9,5 miliárd dolárov. Zároveň sa rozširuje vývoz do ČĽR ruských uhľovodíkových surovín, dreva, kovových výrobkov, produkcie chemického priemyslu a potravín.

Premiér Dmitrij Medvedev oznámil koncom minulého roka zámer Ruska zvýšiť obrat tovaru s Čínou na 200 miliárd dolárov ročne. V tejto súvislosti vyzerá úplne logickými ako rast podielu jüanu na rezervách Centrálnej banky RF, tak aj úsilie oboch krajín nepoužívať dolár vo vzájomných platobných stykoch.

Mimo sankcií

Na odmietnutie použitia dolára sa aktívne pripravujú aj v Európe. 31. marca ukončila Európska komisia zber názorov odborníkov a pozícií členských krajín EU ohľadom prevodu platieb za energetické nosiče z dolárov na eurá. S týmto návrhom prišiel v decembri európsky komisár pre globálne otepľovanie a energetiku Miguel Arias Cañete.

„EÚ dováža 34 percent energetických zdrojov z Ruska, 33 – z Blízkeho východu a zo severnej Afriky, 20 percent z Nórska a dve percentá z USA, ale pritom je 85 percent dovozných kontraktov nominovaných v dolároch,“ vyhlásil Cañete. Podľa jeho názoru to vytvára zbytočné valutové riziká pre európske energetické spoločnosti a môže spôsobiť problémy v zúčtovaní členských krajín EÚ a kontrahentov v prípade, keď zavedú USA proti nim ekonomické sankcie.

Po rozbore všetkých názorov má Európska komisia vypracovať odporúčania k postupnému odmietnutiu dolára. Medzi podobnými odporúčaniami bude snáď aj široké uplatnenie tzv. „Mechanizmu podpory obchodných výmen“ (Instrument for Supporting Trade Exchanges, INSTEX), ktorý bol špeciálne vypracovaný Nemeckom, Francúzskom a Veľkou Britániou, aby bolo možné obchádzať Trumpová protiiránske sankcie.

INSTEX predpokladá, že platby za ropu alebo iný tovar dovážaný Európou z Iránu, budú prichádzať na konto zvláštnej spoločnosti. Tá bude tiež nakupovať v Európe tovary a služby pre iránske hospodárstvo a dodávať ich Teheránu.

Hlavnou zásadou činnosti INSTEX je anonymita kontrahentov: spoločnosť nebude odhaľovať svojich partnerov v Európe, čo ich uchráni pred sekundárnymi sankciami zo strany USA.

Okrem toho pri zúčtovaní pomocou tohto mechanizmu sa nepoužívajú doláre, aby americké finančné úrady nemohli sledovať ich pohyb. „Operácie v eurách alebo librách nebudú pre americké úrady viditeľné,“ uznáva Bloomberg.

Aj keď vytvorenie INSTEX bolo oficiálne oznámené už koncom januára, žiadna informácia o jeho praktickom využití zatiaľ neprichádzala (oi. ani z Teheránu). Situácia sa však môže zmeniť už o mesiac.

Ako oznámila agentúra Reuters, na začiatku mája plánuje Washington sprísniť sankcie proti Iránu a ešte viac zoškrtať zoznam krajín, ktorým sa povoľuje nákup iránskej ropy. Plánuje sa oi. zakázať tento obchod Taliansku a Grécku – jediným krajinám z EÚ, ktorým to bolo povolené. Keď k tomu dôjde, odhodlanie Európanov vzdať sa dolára a spustiť naplno mechanizmus INSTEX sa prudko zvýši.

Maxim Rubčenko