Módny návrhár Karl Lagerfeld nedávno kritizoval proimigračnú politiku nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Vyhlásil: “Nemôžete zabiť milióny Židov a potom do krajiny na ich miesto priviesť milióny ich najhorších nepriateľov – akokoľvek tieto udalosti od seba delia desiatky rokov.”

Zástancovia práv migrantov a rôzne neziskové organizácie hneď začali podávať sťažnosti a trestné oznámenia. Medzi tými, ktorí Lagerfelda kritizovali, bol pochopiteľne aj módny priemysel. Mne to ale nedalo. Možno som čoby analytik prehnane posadnutý snahou prísť veciam na kĺb, však položil som si otázku, či išlo skutočne len o kritiku, alebo o konkurenčný boj. Len čo som sa v tom začal trochu viac vŕtať, malo sa ukázať, že to vlastne vôbec nie je jednoduché odlíšiť.

Lagerfeld sa totiž vždy vyznačoval tým, že jeho modelky boli tak trochu ženské-mužatky. A jeho strihy minimalistické a inšpirované mužskými prvkami. Lenže zatiaľ čo Lagerfeld je už desaťročia rovnaký, módny priemysel sa mení. Väčšina návrhárov úplne opustila ženské krivky. A tak sa v porovnaní s nimi aj minimalistický Lagerfeld bez akejkoľvek zmeny svojho štýlu naraz stal ultrasexy a ženský.

A o tom to je. Módny priemysel už nejaký čas nie je o krásnych sexi ženách. Sú to odhadom možno tak tri roky, čo nastala tichá revolúcia. Väčšina módnych značiek prestala zamestnávať klasické modelky. Ženské oblečenie u väčšiny značiek prestalo zvýrazňovať ženské tvary a získalo nádych “vrecovitosti”: teda žiadny pás, žiadne prsia, postavy ako rovné tyčky. Modelky sa novo hrbia, chrbát ohýbajú do O, čo na fotkách pri predvádzaní modelov vytvára úplne rovný hrudník, takže vlastne neviete, či modelom je žena, alebo muž. Je vidieť ohromný tlak na bezpohlavnosť modelky. Veľmi populárny je preto teraz žena-muž Rain Dove. Rain Dove bola pôvodne hasička (rozumejme, žena-hasič), ktorá sa teraz fotí čoby muž aj žena súčasne.

Bývalé topmodelky z 80.-90. rokov, ako Heidi, Naomi, Cindy, Linda a ďalšie, popri týchto neduživých asexuálnych tvoroch vyzerajú “hrubo”, pretože mali krivky, a “vulgárne”, pretože tieto krivky prvoplánovo ukazovali. Nehanbili sa za to, že sa chcú páčiť druhému pohlaviu. Lenže to je práve teraz ten problém. Módny priemysel nevie, akému pohlavia sa dnes majú modelky páčiť. A či sa vôbec majú páčiť. Úplne vážne sa objavujú štúdie o tom, že máme nie dve, ale hneď 25 pohlaví. Vážne. Deti v Británii dostali dotazník, v ktorom sa mali identifikovať s jedným z 25 Gender. A došlo to tak ďaleko, že niektoré štáty už legalizujú tretie pohlavie, čo je len predstupeň k legalizácii ďalších.

Módny priemysel je zmätený nielen počtom pohlavia, ale aj rasou, na ktorú cielia. Modelky na mólach aj v internetových obchodoch sú exotické v oveľa väčšom percente prípadov, než zodpovedá skutočnému percentuálnemu rozloženiu európskej populácie, a to vrátane silne proimigrantských krajín, ako Nemecko či Británia.

To isté platí aj pre náboženstvo. Na módne móla rýchlo preniká hidžáb. Globálne značky ho zrazu zaraďujú do portfólia svojich výrobkov, či už sa jedná o pokrývku hlavy na šport, či do spoločnosti. Vďaka tomu rastie dopyt po modelkách zo Sudánu a Somálska.

Keď si túto prudkú premenu módneho sveta uvedomíme, zrazu kritika Lagerfelda, ktorý nejde s prúdom a jeho modelky stále viacmenej vyzerajú ako ženy, dostáva iné obrysy. Možno nejde len o imigrantov, ale všetko zapadá do kontextu tichej revolúcie v módnom priemysle, ktoré sa skôr či neskôr premietne do celej európskej spoločnosti. Ľudia samozrejme majú sklon napodobňovať módne časopisy. To je napokon tiež dôvod, prečo si ich kupujú. Je tak len otázkou času, kedy kult zďaleka nie len bezpohlavnosti prejde do ulíc.

Ostatne, tie isté trendy sa nevyhýbajú ani nám. Spomeňme na kauzu z tohtoročného januára, kedy obchodný reťazec Lidl čelil kritike po tom, čo do svojho akčného letáku použil černošského modela. Lidl ale iba išiel na globálnej vlne módneho priemyslu. Skôr či neskôr si spoločnosť zvykne, a zo zvyku sa dokonca stane preferencia.

Módny priemysel i celý maloobchod sa teraz budú viac zameriavať na takzvanú generáciu Z. Tí všetci nezažili život bez internetu a sú ochotní akceptovať svoju bezpohlavnosť. Dokonca aj angličtina už začína pod ich vplyvom meniť svoju gramatiku. Už pracuje s tretím pohlavím. Vedľa he a she sa objavilo bezpohlavné zie. Vedľa him a hier existuje bezpohlavné zir.

Mikromenšine sa tak dokonale podarilo zblbnúť väčšinu. Aby tiež nie, keď si britské deti majú v škole vybrať z 25 pohlaví. Pochopiteľne sú vo svojom veku zmätené a ľahko zmanipulovateľné. Takže sú ochotné preskakovať z pohlavia do pohlavia ako z vlaku do vlaku. Medzi riadkami tak získavajú dojem, že byť “len” mužom či “len” ženou je akosi nudné a hlúpe. Namiesto toho, aby menšiny boli kladené na rovnakú úroveň ako majorita, stávajú sa vlastne pre generáciu Z adorovanými, hoci z pohľadu evolúcie a zachovania rodu sú zvýhodnené, pretože pochopiteľne majú ťažšie až v niektorých prípadoch nemožné rozmnožovanie.

Z toho pochopiteľne vzniká aj ekonomický problém. Zrazu potrebujete v škole 25 rôznych toaliet, čo sa zdá byť celkom drahé. Ale rysujú sa čoby ekonomické riešenie unisex toalety. Vyzerá to ako zlý vtip, ale nemecké úrady to vážne riešia. A čoskoro sa to bude riešiť aj u nás, pretože mikromenšiny sú veľmi hlasné, zatiaľ čo majorita vykazuje obstojnú pasivitu.

V tejto logike je pochopiteľné, že skôr či neskôr bude mnohým vadiť náš zvyk prechyľovať ženské mená. Po prvé feministky v koncovke -ová môžu pociťovať podradenosť voči mužom, ktorí si ich skrz -ová privlastnili ako vec. A navyše je z mena hneď zrejmé, že sa nejedná o muža. Pritom trendom je byť unisex. Vôbec by som sa nečudoval, keby sa na to dokonca jedného dňa vzťahovala aj regulácia GDPR o osobných údajoch: koncovkou -ová o sebe hovoríte viac než len meno, čo by niekomu mohlo vadiť.

Kritika prostorekého Lagerfelda a jeho názorov tak pre mňa nie je len kritikou jeho protiimigračního názoru. Myslím, že na Lagerfelda jednoducho všeobecne majú zálusk tiež všetci tí, ktorým nejako záhadne začalo vadiť, že drvivá väčšina ľudí na planéte sa stále ešte delí na mužov a ženy.