Mlčia, teda svedčia. Uvedomujú si, že aj to sa ráta ako spolupáchateľstvo?

Bratislava 21. augusta 2023 (HSP/Foto:Screenshot)

Prezidentka Čaputová a jej dočasný premiér tvrdia, že sa nič nedeje, že na Slovensku je všetko v najlepšom poriadku. Pozrime sa bližšie, či je to naozaj tak

Minulý týždeň prezidentka a jej premiér vystúpili na tlačovke po rokovaní Bezpečnostnej rady SR. Nepovedali vlastne nič, teda okrem rozvláčneho opisu toho, akí sú zhnusení z opozičných „dezolátov“, ktorí hovoria o tom, že na Slovensku sa koná naozajstný puč.

Podľa nich v tejtokrajine všetko funguje ako má a všetko je v najlepšom poriadku. Že len pred pár dňami komando NAKA vykonalo zásah proti riaditeľovi Slovenskej informačnej služby, proti riaditeľovi Národného bezpečnostného úradu, proti vyšetrovateľom rozpusteného tímu Oblúk, ktorý vyšetroval vážne manipulovanie trestných konaní skupinkou takzvaných čurillovcov? No a čo, veď to sú drobnosti…

Čaputovej a Ódorovo posolstvo spočíva v podstate v tom, aby občania hlavne dôverovali orgánom, tie vraj vedia čo robia. Orgánmi sa nemyslia tí zlí inšpektori, ktorí hanebne obvinili vyšetrovateľov NAKA zo zneužívania funkcií a manipulovania trestných konaní, ale tí dobrí vyšetrovatelia NAKA, ktorí inšpektorke chceli vyhodiť do luftu auto a ďalšími antikorupčnými a demokratickými metódami ich teraz zastrašujú, aby prestali dráždiť hada bosou nohou.

Je to puč alebo nie je?

Strana Smer-SSD sa pokúsila otvoriť schôdzu Národnej rady, pretože považuje dianie v štáte za policajný prevrat na spôsob banánovej republiky. Opozícia dlhodobo kričí, že tu prebiehajú politicky motivované trestné konania a ďalšie veci, kde sa dejú zjavné nezákonnosti, a že to je natoľko závažné, že to narušilo samotné fungovanie štátu.

Naopak, poslanci z rozpadnutej koalície pripravili iné uznesenie: konštatujú, že žiadny prevrat sa nekoná, že odsudzujú „konšpirácie“ a vyjadrujú podporu orgánom. Myslia tým tie dobré orgány, nie tie zlé. A hovoria o potrebe polície mať rozviazané ruky, o čistení právneho štátu od korupcie a mafiánskych praktík a tak ďalej, veď to poznáte.

Šeliga, Heger, Šimečka, Ódor, Čaputová, tí všetci tvrdia, že reči o puči sú len výmysly Roberta Fica a dezolátov. Dôkazy a rozhodnutia, ktoré hovoria o tom, že sa v polícii pod Hamranom skutočne dejú špinavosti, natvrdo ignorujú. Ibaže – tie dôkazy existujú a títo superdemokrati o nich veľmi dobre vedia. A teda títo ľudia v priamom prenose popierajú rukolapné právne fakty – inými slovami, usvedčujú sa z klamstva a podvodu a v horšom prípade zo spolupáchateľstva.

Nielen tie známe nahrávky, na ktorých vyšetrovatelia NAKA rozprávajú veci, ktoré jednoznačne spĺňajú znaky trestných činov, dokazujú, že tu ide o skupinku, ktorá manipuluje trestné konania tak, aby to v konečnom dôsledku pomohlo zničiť v štáte politickú opozíciu.

Pravda je taká, že trestné konania sú manipulované. Žiaľ, v praxi sa to deje, jednoducho taká je realita, márne sa budú títo ľudia tváriť, že je to inak. Písali sme o tom napríklad tu.

„...Ja mám strach z OČTK“ - Sú podozrenia z manipulácií trestných konaní v skutočnosti len výmyslom?

Aj mlčanie je priznanie

V takej zásadnej veci, keď ide o podozrenie z pokusu o mafiánsky únos štátu, musí byť takýmto závažným dôkazom venovaná zvýšená pozornosť, a samozrejme, obvinené osoby by mali byť úplne automaticky až do uzavretia prípadu postavené mimo službu. To sa nestalo!

A čo viac, táto skupina svojou okázalou aroganciou a neprofesionalitou, ak to máme povedať jemne, vyvoláva zjavnú nedôveru verejnosti. Aj keby hneď bola celá ich činnosť z právneho hľadiska v poriadku, tak spôsob, akým vedenie polície – ktoré už z princípu musí byť nestranné – celú vec spolitizovalo a na hulváta predáva verejnosti ako odchyt škodcov demokracie, je neprípustný.

Už samotná skutočnosť, že sa dnešné vedenie štátu, v poradí Čaputová, Ódor, Hamran, tvári ako známe tri japonské opice (nevidím, nepočujem, nepoviem), to samo osebe je veľmi vážny dôkaz, že toto je silne politická hra, ktorá smrdí od samotného vrchu a je kompletne „cinknutá“.

Prezidentka a jej Ódor

Nie, od prezidentkinho premiéra Ódora by sme neočakávali, že k veci zaujme chlapský postoj, a od prezidentky Čaputovej už vôbec nie. Lenže ona zjavne nedorástla ani na to, aby si plnila aspoň svoje základné ústavné povinnosti. Tvári sa, že nevidí, nepočuje, nechápe, lenže kto sleduje jej konanie, ten ťažko môže zapochybovať o tom, že je prirodzenou súčasťou celej tejto hry.

„Pani Čaputová ako predstaviteľka Progresívneho Slovenska spojila sily s Matovičom a Lipšicom a odstránili Ivana Šimka (vtedajšieho ministra vnútra, pozn. red.). Ivan Šimko nechcel politické procesy, videl špinavosti, ktoré sa robia na NAKA, videl špinavosti, ktoré sa robia na úrade špeciálnej prokuratúry. Ale pani Čaputová aj s pánom Ódorom dali prednosť Ďurkovi, ktorý ako obvinený bol posunutý na Úrad inšpekčnej služby, a zrazu sa dozvedáme, že bol obvinený zo závažných vecí, ktoré sa týkali jeho kolegyne, pani Santusovej, keď jej chceli vyhodiť a zapáliť auto. Ale veď tento človek mal na nástenke hákový kríž v kancelárii, tento človek bol disciplinárne stíhaný za manipuláciu so zbraňami, raz sa postrelil, raz zbraň niekde zabudol,“ uviedol k tomu predseda Smeru-SSD Robert Fico. Pritom Šimko bol prezidentkin vlastný nominant, tak je ľahké si domyslieť čo tam museli byť za tlaky…

O čo prezidentka a jej ľudia (vrátane partie z Progresívneho Slovenska) hrajú? Najprv sa snažili posunúť termín volieb, to sa im podarilo, keď sa voľby majú konať až neuveriteľný rok (!) po tom ako padla vláda. A teraz čoraz viac ľudí vyslovuje obavu, či náhodou nie je v pláne situácia, že by prezidentka po voľbách z nejakého vymysleného dôvodu nepoverila víťaza volieb zostavením vlády (aj sama to v ktoromsi vyjadrení naznačila) a jej Ódor by tak pokračoval vo vládnutí aj ďalšie mesiace po voľbách. Aj on sa vyjadril, že je na to pripravený.

No a ďalšia časť skeptikov sa obáva, aby táto skupinka neurobila niečo, čo by dalo prezidentke zámienku vyhlásiť v štáte mimoriadny stav, ktorý by zo zákona znamenal, že by sa voľby dokonca vôbec nekonali.

Sú to extrémne alternatívy, lenže čo je v tomto štáte dnes normálne? Evidentne tu ide o príliš veľa na to, aby sa hralo v rukavičkách…

Hlavný inkvizítor Hamran

No a potom je tu človek, ktorý má pod sebou celé to divadielko, policajný prezident Štefan Hamran. Teda on by po správnosti vôbec nemal mať dosah na všetkých účastníkov hry, lenže teória je jedna vec a prax druhá.

Podpredseda Smeru-SSD Robert Kaliňák hovorí, že v zmysle zákona o policajnom zbore je policajný zbor podriadený ministrovi vnútra a policajný prezident ho neriadi: „Prezident je prezident Prezídia Policajného zboru, vybraného počtu policajných služieb, ktoré môže riadiť. Ale sú časti policajného zboru, ktoré neriadi Hamran, ale riadi ich iba minister, za najznámejšie vymenujem buď celú ochranku alebo úrad inšpekčnej služby, ktorý nie je podriadený Hamranovi, i keď podľa toho, čo sa tam dnes deje, to tak vyzerá, aj sa k tomu priznal na tlačovej konferencii.“

Verejnosť mala možnosť v priamom prenose sledovať ako bol odvolaný minister vnútra Ivan Šimko vlastne za nič, ale jeho podriadených (policajného prezidenta Hamrana či vyšetrovateľov) s obrovskou kopou masla na hlave nikto neodvolá ani za svet. O dôvode veľká časť verejnosti vôbec nepochybuje: ide predsa o ľudí, ktorí robia tú kľúčovú špinavú prácu.

Opozícia to zúrivo kritizuje, kričí že Hamran musí okamžite odísť, škandalizovala aj mnohomiliónový korupčný škandál na Poľnohospodárskej platobnej agentúre, do ktorého mal byť Hamran zapletený. A poukazuje na to, že pri neprítomnosti ministra, neschopnosti premiéra a skrytej priazni prezidentky si Hamran buduje pozíciu neobmedzeného pána nad právom a spravodlivosťou.

A Hamran zjavne nemá v tejto svojej pozícii žiadne zábrany. Ako policajný prezident by mal byť zo zákona nestranný, lenže on ani náhodou nezavadil o žiadny z dôkazov proti mafii v NAKA, ani trochu jeho presvedčením neotriasli spomenuté nahrávky, a naopak, zjavne ani trochu nepochybuje o tom, že úhlavným nepriateľom je druhá strana sporu.

Ani jeho tlačovky nemajú s nestrannosťou nič spoločné, naopak, sú natoľko politicky aktivistické, že na to poukazujú dokonca aj predstavitelia bývalej koalície. Ak policajný prezident organizuje tlačovku, na ktorých rozpráva svoje (amatérske) názory na paragraf 363 a svoje absolútne irelevantné dojmy z pôsobenia generálneho prokurátora a riaditeľa SIS, tak to je jednoducho absolútne mimo misu. Na druhej strane to však je integrálna súčasť hlavnoprúdového mediálneho propagandistického valca, čo samo osebe je tiež zjavný dôkaz o obludnosti a rozsahu tohto sprisahania.

Na Hamranove vyhlásenia zareagovali dokonca krajskí prokurátori, ktorí označili spôsob, akým policajný prezident prezentoval názor na rozhodovaciu činnosť generálneho prokurátora Maroša Žilinku, za neadekvátny. „Pretože svojimi vyjadreniami dehonestoval nielen osobu generálneho prokurátora, ale celý prokurátorský stav, čím znižuje vážnosť a dôveryhodnosť prokuratúry v očiach verejnosti,” vyhlásili krajskí prokurátori.

V tomto kontexte potom ani nestoja za reč také detaily, ako že napríklad Hamranovi ľudia podľa ľubovôle zatýkajú ľudí ako je vysoko postavený kandidát opozičnej strany, bývalý policajný prezident. Prišli k nemu o 4.40 h ráno bez toho, aby vôbec dokázali povedať zmysluplné dôvody zadržania, držali ho zavretého dlhšie, než smeli, teda viackrát porušili Ústavu a trestný poriadok. Keďže ministra vnútra nemáme, premiér je nedoslýchavý a prezidentka nevidí, len citlivo vníma, tak sa samozrejme nikto okrem opozície nad takouto banalitou ani nepozastaví.

Nestranné vyšetrovanie – to znamená, za účasti oboch strán

Ale dobre. Sú tu dve verzie, tak buďme spravodliví. Vec by sa mala nestranne a zákonným spôsobom vyšetriť. Niet inej cesty, ak sa chceme ešte niekedy vrátiť k normálnym pomerom, k právnemu štátu.

Nestranne vyšetriť – padni komu padni. To znamená, pod kontrolou verejnosti, teda pod kontrolou zákonných zástupcov občanov, čiže členov parlamentu, vrátane tých opozičných. Je to predsa totálne spolitizovaná vec, o tom hádam dnes už nikto nemôže pochybovať.

A malo by sa to vyšetriť celé: činnosť tých, ktorých vyšetrovali čurillovci, aj činnosť čurillovcov, aj činnosť tých, ktorí vyšetrovali čurillovcov, ako aj činnosť všetkých ostatných účastníkov celej kauzy.

Je však jasné, že takéto vyšetrovanie nemôže byť dôveryhodné, ak by ostalo v moci jedného z kľúčových aktérov, Štefana Hamrana, ktorý svoju totálnu politizáciu a zaujatosť dokazuje na dennej báze. Princíp je jasný: situáciu na verejnosti môže upokojiť iba človek, o dôveryhodnosti ktorého nie sú pochybnosti.

A to naozaj nie je Hamranov prípad. Veľká časť verejnosti je presvedčená, že práve on vrhá tieň na celú políciu a mal by byť čím skôr odvolaný.

Vojna policajtov? Alebo niečo celkom iné?

Nalejme si čistého vína a pomenujme veci pravými slovami. Ktosi tu začal hovoriť o tzv. „vojne policajtov“. Lenže to je hrubo zavádzajúce, odvádza nás to od podstaty, ktorou nie je nič iné ako zápas o mafiánske ovládnutie štátu.

Čím sa líši vojna policajtov od puča? Nuž, vojna policajtov by sa predsa dala veľmi ľahko vyriešiť – stačilo by, že by zasiahol kompetentný nadriadený. A čo sa stalo tu? Bol nevídaným spôsobom odpálený minister vnútra a prezidentka s premiérom to kryjú neskutočne trápnym spôsobom, zjavne skrývajú pod koberec veci, ktoré ďaleko presahujú nejakú žabomyšiu úroveň sporu medzi policajtmi.

A najnovšie už komando sprisahancov útočilo aj na riaditeľa Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), ktorý nemá s políciou nič spoločné, a takisto na riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS), čo je zase celkom iná zložka.

Opozícia má až príliš jasné vysvetlenie, prečo je tu útok na tieto dve inštitúcie. Tak napríklad NBÚ dáva bezpečnostné previerky, pričom ľudia ako Lipšic alebo čurillovci previerku už dávno nemali mať. Preto je tu snaha ovládnuť aj NBÚ. Treba totiž chápať, že mafiánska chobotnica môže bezpečne prežívať iba vtedy, ak má podchytené všetky inštitúcie.

Čo bude nasledovať?

Ťažko s istotou predpovedať aký kurz naberú udalosti v najbližších týždňoch, ktoré nás čakajú do plánovaných volieb a potom po nich. Jeden z čiernych scenárov opísal napríklad predseda Smeru-SSD Robert Fico: „Už majú ministerstvo obrany a vojenské spravodajstvo, plne kontrolujú ministerstvo vnútra, Úrad špeciálnej prokuratúry, po odvolaní Aláča dostanú aj SIS. Potom po voľbách 30. 9. 2023 prezidentka odmietne poveriť víťaza volieb zostavením vlády a jej sluha Ódor môže kľudne vládnuť ďalšie mesiace.“

Aký postoj k tomu má zaujať občan? Tí, ktorí tomu rozumejú už dávno, tí sú podľa svojho temperamentu len čoraz viac znechutení či nasrdení. Tí, ktorí precitajú práve teraz, tí len od úžasu otvárajú oči. A tí ostatní, ktorí až doteraz vydržali byť slepí a hluchí… čo myslíte, koľkí z nich sa rozhodnú odrazu vidieť a počuť…?

Prečítajte si tiež

• „…Ja mám strach z OČTK“ – Sú podozrenia z manipulácií trestných konaní v skutočnosti len výmyslom?
• Fico: Sme svedkami bezprecedentných zákrokov proti bezpečnostným orgánom
• Po dnešku nás čaká politická vojna. Rozhodli o tom títo ľudia