Môj profil 
Predplatné
Väčšinová vládna strana hovorí o prvom ovocí
Nasledujúce riadne parlamentné voľby v Maďarsku majú byť na jar budúceho roka. Podľa vládnej strany Fidesz premiéra Viktora Orbána, ktorá v roku 2010 získala dvojtretinovú väčšinu v parlamente, dvojročné obete obyvateľstva prinášajú prvé ovocie. Od tohto roku sa už začne zlepšovanie kvality života Maďarov. Opozícia začiatkom januára začala sériu konzultácií o možnostiach volebného zomknutia a vznikli nové opozičné subjekty s cieľom zvrhnúť Orbánovu vládu.
Štátny tajomník úradu vlády János Lázár v januári vyhlásil, že v roku 2010 pri výmene vlády bolo Maďarsko po ľavicovej vláde prakticky v hospodárskom a spoločenskom krachu. Deficit štátneho rozpočtu dosahoval 8-10 percent HDP a dlh štátu prekročil 80 percent HDP. Maďari si podľa jeho slov uvedomili, že krajinu treba zmeniť, aby sa dostala z tejto krízy.
Ako zdôraznil, terajšia vláda nerobila úsporné opatrenia, ale v uplynulých dvoch rokoch zdanila banky, energetický a obchodný sektor preto, lebo videla, že tieto podniky dosahovali vysoké zisky, pričom peňaženky ľudí sa vyprázdnili.
Demonštrácia strieda demonštráciu, pochod strieda pochod
„Vlastne predvolebný boj sa začal už v prvý deň po predošlých voľbách, takže to cítiť v Maďarsku, že to napätie sa stále stupňuje. Neviem dokedy sa to dá stupňovať, lebo naozaj po určitom čase to ľudí prestáva jednak baviť, jednak tak málo ľudí nikdy nechcelo ešte ísť voliť ako teraz, takže aj štatistika je dosť znepokojujúca z tohto hľadiska,“ povedal pre TASR na margo politickej situácie v Maďarsku Imrich Fuhl zo severomaďarskej obce Mlynky (Pilisszentkereszt), v ktorej žije významná komunita maďarských Slovákov.
Podotkol, že neúčasť vo voľbách nahráva extrémistom. „Prípadne možno aj tej väčšej pravicovej strane, teda Fideszu, ktorý nie náhodou vymýšľal všelijaké techniky a taktiky ako obmedziť účasť voličov. Vieme, že tú už stiahli, už to nie je na dennom poriadku, aby sa ľudia museli registrovať,“ konštatoval Fuhl.
„Len poznamenávam, že tá registrácia pre nás nie je nijaká novinka, však my ako národnostní voliči na národnostnej listine sme sa už museli dať registrovať aj v minulých voľbách. Teraz to napätie samozrejme cítiť a ľudia sú dávno už v Maďarsku rozdelení na rôzne tábory. Dokonca je to dosť nepríjemné, keď aj v rámci rodiny sa hádajú kvôli takýmto sprostostiam akou je politika. Osobne som nikdy z toho nerobil tajomstvo, že nefandím terajšej vláde a vládnej strane najmenej. Vláde – ak áno – tak iba preto, aby Maďarsku nebolo ešte horšie. Naozaj držím palce opozícii a verím v to, že sa podarí toto dvojtretinové šialenstvo konečne prekonať,“ povedal Fuhl.
Kto namiesto Orbána? Len úfania a dúfanie
„Či má opozícia šancu vymeniť terajšiu vládu? Netuším, ale dúfam, že áno. Opozícia sa snaží pozbierať si sily. Dúfam, že Bajnai (pozn. TASR: expremiér a spoluzakladateľ volebného hnutia Spolu 2014 Gordon Bajnai) bude dosť silný. Žiaľ ochranárska strana Politika môže byť iná (LMP) ešte stále nerozhodla o tom, či chce zvrhnúť Orbána, alebo sa chce iba prezentovať na verejnosti,“ uviedla 62-ročná nemenovaná pracovníčka krajského vládneho úradu.
Predseda Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku 24-ročný Ondrej Kiszely si myslí, že súčasná politická situácia v Maďarsku je príliš jednostranná.
„Opozícia je príliš slabá a koalícia má dosť veľa síl, aby vyhrala nasledujúce voľby budúci rok. Snahy opozície sú márne, lebo opozícia nie je jednotná, nechcú pracovať spolu, ani nechcú porovnávať názory, aby vedeli urobiť zmenu. Problémom spoločnosti je ešte stále dedičstvo komunizmu. Ja si myslím, že maďarská spoločnosť je chorá. Štyridsaťročná generácia nechce zmeniť ani svoj osud, ani osud detí a národa,“ povedal Kiszely.
Napínanie svalov, ale ľudia chceli niečo iné
„Voľby budú za vyše roka. Domnievam sa, že teraz prebieha obdobie sústredenia síl, ale ako vnímam činnosť vlády a hodnotenie jej výkonu v spoločnosti, som si istý, že bude výmena vlády. Otázkou je, akú zostavu sa podarí opozícii pripraviť k budúcoročným voľbám. Je zrejmé, že budú musieť opozičné subjekty dosiahnuť nejakým spôsobom dohodu, aby mohli poraziť Orbánovu vládu, pretože máme volebný systém, ktorý neprospieva situácii, v ktorej by do volieb išli rozdrobené a vzájomne rivalizujúce opozičné strany,“ myslí si strategický riaditeľ nemenovanej mediálnej agentúry József Gulyás.
„Je potrebná zmena,“ podčiarkol Budapešťan László Szamák. „Mám už 75 rokov a nikdy som nemal takýto život ako teraz. Toľko klamstva som nikdy nepočul. Opozícia by sa mala spojiť, aby keď terajšia vláda odíde, sa vytvoril systém, v ktorom nebudú tak vzdialení od seba bohatí a chudobní,“ dodal Szamák.
Prieskumy znova začali favorizovať Fidesz
Maďarskú vládnu stranu Fidesz by vo februári volilo 36 percent voličov, o dve percentá viac ako v januári. Opozičnú Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) by preferovalo 11 percent respondentov, jej podpora mierne klesla, vyplýva z aktuálnych výsledkov prieskumu maďarského inštitútu Nézöpont.
V januárových prieskumoch iných agentúr dosahoval Fidesz podporu 20-27 percent a MSZP 14-16 percent.
Podľa Nézöpontu všetky opozičné strany stratili vo februári podporu. Výnimkou je ochranárska strana Politika môže byť iná (LMP), ktorú aj vo februári podporili dve percentá voličov.
Ultrapravicové Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik by volilo vo februári celkom 11 percent respondentov a Demokratickú koalíciu ľavicového expremiéra Ferenca Gyurcsánya iba jedno percento.
Nézöpont zisťoval aj preferencie volebného hnutia Spolu 2014, ktorého spoluzakladateľom je expremiér Gordon Bajnai. Spolu 2014 podporilo šesť percent opýtaných.
Za rastom popularity vládnej strany Fidesz možno hľadať vládne nariadenie o znížení cien energií pre domácnosti, pričom až 77 percent opýtaných uviedlo, že by si priali zníženie aj ďalších režijných nákladov domácností.
Nerozhodných je 24 percent voličov, z nich polovica uviedla, že by si želala v nadchádzajúcich parlamentných voľbách v roku 2014 zmenu vlády. Spolu s nimi by MSZP, DK, LMP a hnutie Spolu 2014 dosiahli iba 32 percent hlasov, pričom tábor Fideszu predstavuje teraz 36 percent oprávnených voličov, konštatoval inštitút.
Z opýtaných by v kresle premiéra preferovalo 37 percent Viktora Orbána, 15 percent Gordona Bajnaiho, po šesť percent predsedu MSZP Attilu Mesterházyho a predsedu Jobbiku Gábora Vonu, bývalého ľavicového premiéra Ferenca Gyurcsánya podporili štyri percentá opýtaných.
