Lunter rapídne navýšil počet úradníkov. BBSK si prenajíma kancelárie za 35 000 eur ročne z peňazí daňových poplatníkov

Banská Bystrica 12. februára 2020 (HSP/Foto:SITA-Milo Fabian)

Slovensko je známe veľkou byrokraciou a obrovským množstvom úradníkov. Aj keď predseda Banskobystrického samosprávneho kraja, Ján Lunter v predvolebnej kampani sľuboval veľkú zmenu, zdá sa, že je to zmena k horšiemu. Lunterov úrad BBSK rapídne navýšil počet zamestnancov, s čím sú spojené aj ďalšie náklady na nové kancelárie, za ktoré úrad BBSK platí približne 35 000 eur ročne

Ľudia v Banskobystrickom kraji po mediálnej “masáži” o zlom Kotlebovi, vkladali veľké nádeje do Jána Luntera, ktorý sľuboval v kraji obrovské zmeny k lepšiemu.

Hneď v prvých dňoch však zrejme ostali poriadne sklamaní. Jednou z jeho hlavných priorít hneď po zvolení bolo totiž zamestnať svojho syna.

Lunter sa preslávil svojim výrokom “keď dvaja robia to isté, nie je to vždy to isté.” Odpovedal tak na otázku, prečo chcel zamestnať svojho syna na úrade BBSK, keď len pred pár dňami v predvolebnej kampani kritizoval svojho predchodcu Mariana Koltebu za rodinkárstvo.

Ján Lunter napokon po silnom tlaku verejnosti zo svojej požiadavky zamestnať svojho syna Ondreja Luntera ako vicežupana ustúpil a zamestnal ho “len” ako svojho poradcu.

Jeho prianie sa však nakoniec stalo skutočnosťou a v máji minulého roku zastupiteľstvo BBSK, kde má Lunter väčšinu poslancov na svojej strane, formálne schválilo jeho syna Ondreja Luntera za podpredsedu Banskobystrického samosprávneho kraja.

Neskôr bol na úrade BBSK zamestnaný aj Lunterov bratranec Pavel Pisár. Podľa Lunterovych slov prebehlo štandardné výberové konanie na pozíciu prevádzkového riaditeľa a on do toho nijako nezasahoval. Viac tu

Úrad BBSK pod vedením Jána Luntera taktiež začal rapídne navyšovať počet úradníkov. Predchádzajúci predseda kraja, Marian Kotleba odovzdal úrad Jánovi Lunterovi so 138 zamestnancami.

Úrad BBSK pod vedením Luntera postupne začal počet zamestnancov navyšovať. O rok neskôr v decembri 2018 to bolo 146 zamestnancov a ku koncu roka 2019 bolo na úrade zamestnaných 190 zamestnancov.

Podľa vedenia Banskobystrického samosprávneho kraja bolo však takéto rapídne navýšenie zamestnancov potrebné :

“Úrad BBSK bol dlhodobo personálne poddimenzovaný, chýbali odborníci a nebol prakticky možný žiadny ďalší rozvoj. Dôvodom pre zvýšenie počtu zamestnancov je v prvom rade ďalší rozvoj Banskobystrického samosprávneho kraja a zabezpečenie dostatočnej personálnej kapacity pre bezproblémové fungovanie bežných agend kraja,” uviedla pre Hlavné správy, vedúca oddelenia komunikácie BBSK Lenka Štepáneková.

Podľa Štepánekovej Úrad potreboval dobudovať projektové oddelenie, ktoré na úrade v predošlom období úplne absentovalo a dnes je naplno vyťažené prípravou projektov v rámci programu Efektívna verejná správa.

Po období poddimenzovaných investícií do vlastného majetku a cestnej infraštruktúry v minulých obdobiach bolo potrebné dobudovať tím Oddelenia investičnej prípravy, výstavby a prevádzky, aby bolo možné zabezpečiť realizáciu všetkých investičných akcií podľa schváleného registra investícií. Podobná situácia bola podľa nej  v oddelení verejnej dopravy.

V dôsledku zvýšeného počtu zamestnancov bola kapacita úradu BBSK nedostačujúca a preto sa vedenie úradu rozhodlo prenajať si nové priestory. Celkovo ide o 7 kancelárii + technické zázemie (kuchynka, rokovací priestor a sociálne zariadenia)

Kancelárie sa nachádzajú na námestí SNP v Banskej Bystrici. Ich rozloha je 291 metrov štvorcových.

Banskobystrický samosprávny kraj platí za tieto priestory ročne 35 208 eur. Táto suma je podľa BBSK adekvátna:

„Podľa nášho prieskumu sa komerčné ceny prenájmov kancelárskych priestorov pohybujú v centre Banskej Bystrice medzi 7 a 14 eurami za meter štvorcový na mesiac. Cena prenájmu, za ktorý si priestory v budove na Námestí SNP 18 prenajíma BBSK je 10 eur za meter štvorcový. Takže áno, táto cena je adekvátna polohe, stavu a vybavenosti priestorov,“ povedala vedúca komunikácie BBSK Lenka Štepáneková.

Ján Lunter sa teda vydal cestou navýšovania úradníkov a teda aj vyšších výdavkov ako na platy, tak aj na nové priestory. Je otázne či si ľudia takto predstavujú efektívne hospodárenie. Ak k tomu pripočítame rodinkárstvo, či situáciu okolo autobusov, nie je to veľmi lichotivá vizitka.

Samuel Gdovin