Konštatovali to už viacerí odborníci na právo: obmedzovať práva občanov v prípade ich neochoty nechať sa testovať a nosiť rúška či respirátory, nie je celkom v súlade so zákonom. Mnohí z nás to tušia, ale väčšina z nás sa do právnických ťahaníc so štátom neodváži ísť. Sú však aj takí, ktorí si na to vďaka svojmu právnemu vzdelaniu trúfnu. Napríklad JUDr. Eva Bieliková, ktorá riaditeľovi Základnej školy Pavla Marcelyho na Drieňovej ulici v Bratislave, kam chodia jej dve deti, precízne vyargumentovaným listom vysvetlila, že škola v zmysle platných zákonov nemá právo brániť jej deťom v prístupe ku vzdelávaniu ani vtedy, ak sa odmietajú nechať testovať a nosiť rúška.

List JUDr. Evy Bielikovej v plnom znení

V Bratislave dňa 20. 4. 2021

Vec: Výzva na zabezpečenie prístupu k vzdelaniu

Dňa 19. 4. 2021 som bola ako zákonný zástupca mojich maloletých detí navštevujúcich Základnú školu Pavla Marcelyho, ktorej ste riaditeľom, informovaná na triednom aktíve príslušnými triednymi učiteľmi o tom, že vstup do budovy, a tým účasť na prezenčnom vyučovaní mojich detí, bude podmienený prekrytím horných dýchacích ciest a u žiaka druhého stupňa aj jeho povinnou účasťou na testovaní kloktaním.

O týchto skutočnostiach informovali nielen triedni učitelia, ale aj škola na svojej internetovej stránke v časti ,,aktuality“ uvádza, že nás ako zákonných zástupcov detí uisťuje, že ak nesúhlasíme s opatreniami štátu v oblasti protipandemických opatrení a nariadení, škola postupuje podľa rozhodnutí a usmernení ministerstva, uznesení vlády a platných vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva SR.

Zároveň sa tam uvádza, že úlohou školy nie je obhajovať rozhodnutia nadriadených orgánov, ale dodržiavať platné opatrenia a v ich intenciách zabezpečiť výchovno-vzdelávací proces v bezpečnom prostredí pre deti. Preto škola podmieňuje nástup žiaka do školy predložením potvrdenia o bezinfekčnosti, u detí II. stupňa platným Covid negatívnym testom dieťaťa, ako aj jedného jeho zákonného zástupcu.

Podľa Článku 42 ods. 1 Ústavy SR ,,Každý má právo na vzdelanie. Školská dochádzka je povinná. Jej dĺžku po vekovú hranicu ustanoví zákon“.

Podľa Článku 2 ods. 2 Ústavy SR ,,Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“.

Podľa Článku 2 ods. 3 Ústavy SR „Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá“.

Podľa § 3 písm. b) a c) zákona č. 245/2008 Z.z. (Školský zákon v znení noviel) výchova a vzdelávanie sú založené na princípoch

1. b) bezplatnosti vzdelania v základných školách a v stredných školách zriadených orgánom miestnej štátnej správy v školstve, ústredným orgánom štátnej správy alebo orgánom územnej samosprávy (ďalej len „štátna škola“),
2. c) rovnoprávnosti prístupu k výchove a vzdelávaniu so zohľadnením výchovno-vzdelávacích potrieb jednotlivca a jeho spoluzodpovednosti za svoje vzdelávanie,

Podľa ust. § 15 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 400/2015 Z.z.“) „ O všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka.“

Podľa ust. § 12 veta prvá zákona č. 400/2015 Z.z. „Zbierka zákonov je štátnym publikačným nástrojom Slovenskej republiky.“

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení jasne vyplýva, že mi ako zákonnému zástupcovi maloletých detí nie je známy žiadny právny predpis, ktorý by bol publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, a ktorý by pod hrozbou nejakej sankcie podmieňoval osobnú účasť žiaka na výučbe len s prekrytím horných dýchacích ciest a s negatívnym výsledkom testu na Covid 19.

Publikácia právneho predpisu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky je totiž nevyhnutnou súčasťou princípu právnej istoty v kontexte právneho štátu. Nikoho nemožno nútiť na splnenie povinností, o ktorých nemal možnosť sa dozvedieť zo zdroja, ktorý je štátom určený na publikáciu právnych predpisov, a ktorým je Zbierka zákonov Slovenskej republiky. Preto je vylúčené, aby akýkoľvek akt orgánu verejnej moci, ktorý zasahuje do základných práv a povinností, nebol publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

V kontexte vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení nie je v súlade s Ústavou SR a platnými právnymi predpismi nižšej právnej sily, aby nebolo mojim maloletým deťom umožnené realizovať výkon ich ústavou garantovaného práva na vzdelanie tým, že odmietnu plnenie povinnosti mať prekryté horné dýchacie cesty rúškom, šálom alebo šatkou, ako aj preukázaním sa negatívnym testom na Covid 19.

Zároveň poukazujem na rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR, ktoré prikladám v kópii, a v ktorom sa v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že „Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky ako povinná osoba v zmysle § 2 zákona č. 211/2000 Z.z. posúdil túto žiadosť a dospel k stanovisku, že žiadosti o sprístupnenie informácie nie je možné vyhovieť a odmieta ju z dôvodu, že informáciami, a to vedeckými, medicínskymi alebo inými dokumentmi, ktoré mali byť podkladom k zavedeniu povinnosti nosiť respirátor, rúško a podobné prostriedky na rôznych miestach a v rôznych situáciách, nedisponuje.“

Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že Vyhláškam ÚVZ SR, ktorý nie je štátny orgán ani orgán štátnej správy, ale podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona o ochrane verejného zdravia iba „rozpočtová organizácia štátu“, sa právne neakceptovateľne priznáva postavenie zákona.

Fakticky sa tak akceptuje stav, keď na základe nariadenia prekrytia horných dýchacích ciest a s tým súvisiaceho zákazu pohybu na verejnosti uloženými formou prostého administratívneho aktu nevoleného subjektu (vyhláškou) dochádza k svojvoľnému (bez akejkoľvek zákonnej kompetencie) zásadnému obmedzeniu základných ľudských práv a slobôd zaručených Ústavou SR  práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia (článok 16 Ústavy SR), osobnej slobody (článok 17 Ústavy SR) a slobody pohybu a pobytu (článok 23 Ústavy SR), ako aj práva na vzdelanie ( článok 42 Ústavy SR).

Vzhľadom na uvedené treba v kontexte s ustanoveniami článku 2 ods. 3 a článku 13 ods. 1 písm. a) a ods. 2 citovaného článku Ústavy SR konštatovať, že takto konštruovaný zákaz, de facto uloženie povinnosti, nevykazuje známky právne relevantného všeobecne záväzného príkazu, nikoho nezaväzuje predpísaným spôsobom konať, a preto jeho dodržiavanie nemožno od nikoho oprávnene požadovať ukladaním sankcií a inými prostriedkami štátno-mocenského donútenia jeho plnenie vynucovať. V tomto zmysle má Vyhláška (ÚVZ) čisto odporúčajúci charakter.

Zároveň Vám dávam do pozornosti, že ani v zákone č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení noviel, nie je v článku 5 ods. 3 uvedené, že v čase výnimočného stavu možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky, a to najviac v tomto rozsahu, medzi ktoré je zahrnuté právo na vzdelanie. Navyše právo dieťaťa na vzdelanie je garantované aj Dohovorom o právach dieťaťa v článku 28.

Vyhláška hlavného hygienika SR udeľuje škole oprávnenie, nie povinnosť požadovať predloženie testu maloletého dieťaťa, ktoré je žiakom II. stupňa, ako aj jeho zákonného zástupcu, pričom postačuje prehlásenie zákonného zástupcu o bezinfekčnosti žiaka podpísané rodičom, čím ani škola ani zákonný zástupca neporušuje žiadny právny predpis. Čo sa týka AG testov, je všeobecne známa skutočnosť, že tieto testy sú nevhodné pre bezpríznakových ľudí.

Odmietnutím umožniť vstup žiaka do interiéru školy bez prekrytia horných dýchacích ciest rúškom, šálom alebo šatkou, ako aj bez predloženia negatívneho testu maloletého dieťaťa, môžu byť naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods.1 písm. e) Trestného zákona.

Navyše sa škola dopúšťa diskriminácie mojich detí, ktorým bráni nezákonnými podmienkami v povinnej školskej dochádzke. Obe maloleté deti sú zdravé a nevykazujú príznaky žiadneho ochorenia. Jediný pre mňa akceptovateľný spôsob prekrytia horných dýchacích ciest je ochranný štít.

Verím, že na základe vyššie uvedených skutočností prehodnotíte svoj postoj k povinnosti účasti môjho syna na testovaní, ako aj povinnosť oboch detí mať prekryté horné dýchacie cesty rúškom alebo šatkou a umožníte im vstup do interiéru školy. O možných rizikách poškodenia zdravia mojej dcéry nosením rúška Vám predložím potvrdenie od lekára.

Opakovane zdôrazňujem, že takáto povinnosť nie je daná žiadnym právnym predpisom a taktiež nie je podložená žiadnym vedeckým, medicínskym alebo iným dokumentom, čo nepochybne vyplýva z rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR zo dňa 13. 4. 2021 č. OK/3560/19068.

O zaujatie stanoviska a odpovede na môj list Vás žiadam v lehote 7 dní na moju mailovú adresu.

S úctou

JUDr. Eva Bieliková