Tlačový odbor Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠ) pre agentúru SITA uviedol, že rezort v spolupráci s Ministerstvom financií SR plánuje urobiť revíziu výdavkov na stredné a vysoké školstvo. Zamerať by sa mali práve na racionalizáciu siete stredných a vysokých škôl s dôrazom na odbory a prax potrebnú pre trh práce.
Kraje sú pri financovaní regionálneho školstva závislé od štátneho rozpočtu. Za rok 2018 samosprávy získali viac ako 430 miliónov eur v normatívoch, tie však pokrývali iba základnú prevádzku a údržbu, neumožňovali tak investície do rozvoja a modernizácie škôl. Najväčšie výdavky na školstvo mal KSK, ktorý v priebehu rokov 2014 až 2018 investoval viac ako 455 miliónov eur. Tento kraj sa od ostatných líši aj tým, že ako jediný mal zanalyzované, aký objem verejných zdrojov potrebuje na rekonštrukciu či modernizáciu škôl. Urobil tak na základe aktualizovanej pasportizácie budov svojich škôl v roku 2019. Na základe nej vyčíslil financie potrebné na rekonštrukciu a modernizáciu na 23 miliónov eur. Modernizačný dlh je aj jednou z príčin technického zaostávania škôl s praxou u zamestnávateľa.
Činnosti samospráv v oblasti školstva sú naviazané najmä na ich regionálne stratégie a tiež programové rozpočty. Na celkových výdavkoch rozpočtov VÚC majú výdavky na školskú politiku najväčší podiel, v priemere približne 42 percent. Dominantne je školská politika VÚC financovaná zo štátneho rozpočtu, najmä prostredníctvom normatívov pre stredné školy. „Napriek poklesu žiakov na stredných školách o 11 percent medzi školskými rokmi 2014/2015 a 2018/2019, výška normatívnych prostriedkov z MŠ pre samosprávne kraje v priebehu kontrolovaného obdobia vzrástla o takmer 9 percent (33,3 miliónov eur), najmä z dôvodu zvyšovania mzdového normatívu,“ priblížili kontrolóri.
Aj keď si VÚC dali do svojich stratégií a programov racionalizáciu svojich škôl, v kontrolovanom období sa podľa NKÚ prakticky žiadna neuskutočnila. „Pritom obsadenosť škôl v pôsobnosti VÚC z roka na rok klesala. VÚC prevádzkovali niekoľko desiatok škôl, ktorých obsadenosť žiakmi nebola ani 60 percent, dokonca niekedy menej ako 30 percent,“ uviedol NKÚ. Razantnejšej racionalizácii podľa kontrolórov bránili politická vôľa regionálnych politikov a negatívne skúsenosti. Pred kontrolovaným obdobím sa VÚC stretli s tým, že keď školu zrušili, ministerstvo školstva vzápätí túto alebo novú školu s rovnakým zameraním povolilo zriadiť inému zriaďovateľovi.