Šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba ešte pred začiatkom schôdzky uviedol, že chce upriamiť pozornosť na aktuálne posilňovanie ruskej vojenskej prítomnosti v blízkosti hraníc s Ukrajinou. Zdôraznil, že tento vývoj je potrebné vnímať v kontexte ostatných kríz a eskalácií napätia v Európe.

Využívanie migrantov ako zbrane proti členským krajinám EÚ, zneužívanie súčasnej energetickej krízy a podpora dezinformačných a propagandistických kampaní, ktorých cieľom je destabilizovať Úniu, sú podľa ukrajinského ministra súčasťou širšej stratégie Ruska na oslabenie Európy a vyvolanie takej situácie, keď EÚ bude musieť robiť ústupky Moskve.

Kuleba vyjadril nádej, že jeho pondelňajšie rokovania s predstaviteľmi EÚ a NATO povedú k tomu, že Ukrajina spoločne s oboma organizáciami dokáže lepšie čeliť zastrašovacej taktike zo strany Ruska.

Korčok na otázku TASR, ako diplomati EÚ vnímajú najnovšiu situáciu na hraniciach medzi Ukrajinou a Ruskom, uviedol, že Únia a jej členské štáty, rovnako ako Severoatlantická aliancia, považujú za kľúčový princíp suverenity Ukrajiny.

Podľa Korčoka je tiež potrebné dodržiavanie všetkých postupov, ktoré požaduje Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), aby krajiny uskutočňujúce presuny vojsk tak nerobili s nejasným motívom a spôsobom, ktorý vyvoláva otázky.

“To sme už nedávno videli na ruskej strane hranice s Ukrajinou. Posledná vec, ktorú dnes potrebujeme, je vyvolávať nejaký ďalší strach a nemať jasno v tom, aké sú na druhej strane motívy takéhoto konania,” vysvetlil Korčok. Spresnil, že v pondelok ministri nedebatovali detailne o ruských krokoch, ale potvrdil, že takéto debaty prebiehajú po diplomatickej a politickej úrovni v EÚ aj v NATO.

“Hovorím celkom otvorene aj počas debát s ruskými partnermi, že to, že my zdôrazňujeme princíp teritoriálnej integrity a medzinárodného práva, že to je základný princíp, bez ktorého nie je možná stabilita v medzinárodných vzťahoch,” vysvetlil Korčok. Podľa neho je celkom logické, že Slovensko uplatňuje tento princíp aj voči susednej Ukrajine.

Korčok zdôraznil potrebu presadzovania právneho štátu a ochrany novinárov

Slobodné, objektívne a nezávislé médiá sú jadrom demokratickej spoločnosti. Zdôraznil to v pondelok minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok, ktorý sa po skončení zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli stretol s podpredsedníčkou Európskej komisie pre hodnoty a transparentnosť Věrou Jourovou. TASR o tom v pondelok informoval komunikačný odbor MZVEZ.

“Treba si otvorene priznať, že vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej je mementom pre nás všetkých. Som presvedčený o tom, že Slovensko má dnes povinnosť otvorene hovoriť o tejto téme na európskej úrovni,” zdôraznil šéf slovenskej diplomacie.

Hlavnou témou jeho stretnutia s podpredsedníčkou EK Jourovou bol aktuálny vývoj v téme o právnom štáte na európskej úrovni. Minister Korčok sa zaujímal okrem iného o aktivity Európskej komisie (EK) v oblasti slobody médií a najmä ochrany novinárov a vyjadril podporu plánom EK v týchto otázkach. EK chce budúci rok vydať tzv. zákon o nezávislosti médií (Media Freedom Act), ktorého cieľom bude zabezpečiť nezávislosť médií a poskytnúť vyššiu úroveň ochrany novinárov.

Partneri diskutovali aj o Odporúčaniach EK na zabezpečenie ochrany, bezpečnosti a posilnenia postavenia novinárov a médií v EÚ, ktoré EK vydala v septembri. “Tieto odporúčania sú vhodným usmernením pre členské štáty ako zvýšiť ochranu novinárov,” dodal Korčok.

V diskusii s Jourovou minister zdôraznil, že úloha médií sa vo svetle aktuálnych dezinformačných kampaní bude zvyšovať. “Potrebujeme dostať kvalitnú žurnalistiku bližšie k ľudom. Toto dosiahneme len ak budú mať médiá priestor tvoriť a novinári sa nebudú obávať o svoje zdravie a život,” konštatoval v závere diskusie.

Korčok o sankciách voči Minsku: EÚ musela reagovať na migračnú krízu

Migračná kríza na hraniciach Poľska si vyžaduje reakciu zo strany EÚ. Uviedol to minister zahraničných vecí SR Ivan Korčok v reakcii na to, že šéfovia diplomacií krajín EÚ dali v pondelok politický súhlas na rozšírenie sankčného režimu voči Bielorusku, ktoré podľa Bruselu umelo vyvoláva súčasnú migračnú krízu na východných hraniciach Únie.

Ministri prijali príslušné rozhodnutie v rámci zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli. Hlavnými témami rokovaní boli vzťahy a možnosti intenzívnejšieho angažovania EÚ s krajinami západného Balkánu a nestabilita v Mali a v regióne Sahelu, ministri sa však zaoberali aj mimoriadnou situáciou na bielorusko-poľskej hranici.

“Bohužiaľ Alexander Lukašenko neváha použiť žiadne prostriedky, aby eskaloval situáciu teraz už aj smerom k EÚ. Rok a pol po prezidentských voľbách nielen, že terorizuje vlastné obyvateľstvo, ale nebezpečne zasahuje aj do života krajín EÚ. Preto sa ukazuje, že je nevyhnutné pristúpiť k ďalšiemu, v poradí už piatemu sankčnému balíku,” uviedol Korčok.

Podľa jeho slov ministri v pondelok nehovorili o konkrétnych osobách, ale dali politický súhlas na to, aby príslušné štruktúry Rady EÚ identifikovali osoby a ekonomické sektory, ktoré budú zaradené na sankčný zoznam.

Šéf slovenskej diplomacie pripomenul, že EÚ v tejto záležitosti pomáha aj Poľsku a Litve.

Poľský minister zahraničných vecí v Bruseli svojim rezortným kolegom pustil film z hraničného pásma, ktorý svedčí o tom, že tam každý deň zaznamenajú 200 až 300 pokusov o nelegálne prekročenie hranice a dochádza k ničeniu fyzických prekážok, ktoré postavili Poliaci.

Korčok zároveň vysoko ocenil diplomatické úsilie Európskej komisie a šéfa diplomacie Josepa Borrella a ich komunikáciu z posledných dní s viacerými krajinami na Blízkom východe, odkiaľ Lukašenko doslova “vyváža” ľudí, zarába na nich a privádza ich na hranice EÚ.

“Bolo nevyhnutné hovoriť s krajinami ako je Turecko, Spojené arabské emiráty a ďalšie z tohto regiónu. Táto diplomacia prináša výsledky a viaceré krajiny už prisľúbili, že také lety zastavia,” uviedol slovenský minister.

Na otázku TASR ako chce poľská strana riešiť kritiku kvôli slabému prístupu humanitárnych pracovníkom k migrantom uviaznutých v pohraničí, Korčok uviedol, že Poľsko na pondelňajších rokovaniach preukázalo ochotu spolupracovať v tejto záležitosti s Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), aby zmiernilo humanitárne dôsledky celej krízy.

“Ale opakujem, nie je možné tolerovať ak organizovaným spôsobom zo strany Bieloruska dochádza k atakom na suverenitu členského štátu EÚ a NATO. S týmto sa musíme vyrovnať,” uviedol minister Korčok.

Korčok: EÚ by mala zintenzívniť svoju prítomnosť na západnom Balkáne

Európska únia potrebuje zintenzívniť svoju prítomnosť na západnom Balkáne a byť v tomto regióne viditeľnejšia, povedal v pondelok minister zahraničných vecí SR Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli. TASR o tom informoval tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ).

Šéfovia diplomacií členských štátov EÚ sa po polroku opäť venovali západnému Balkánu, najmä v dôsledku negatívneho vývoja v regióne. Zhodli sa na potrebe intenzívnejšieho angažovania EÚ v jednotlivých krajinách regiónu.

“Situácia v regióne je napätá. EÚ má v rukách nástroje, ktorými môže pozitívne vplývať na vývoj v regióne. Už si nemôžeme dovoliť strácať čas, musíme podniknúť konkrétne kroky a naplniť záväzky, ktoré sme dali obyvateľom regiónu, otvorenie prístupových rokovaní s Albánskom a Severným Macedónskom je jedným z nich,” zdôraznil Korčok.

.

Ministri tiež rokovali o prítomnosti EÚ v regióne z pohľadu rozvojovej pomoci, ekonomických aktivít, politickej angažovanosti, ako aj v podobe výcvikových misií, v ktorých pôsobia aj slovenskí vojaci.