Očného lekára navštívi 37 percent detských poistencov VšZP počas jesene

Medzi najčastejšie skupiny očných diagnóz u poistencov VšZP patrili v roku 2025 poruchy refrakcie a akomodácie. To znamená, že oko nedokáže zaostriť obraz presne na sietnicu, a preto človek nevidí ostro na určitú vzdialenosť. Astigmatizmus (nerovnomerné zakrivenie rohovky), myopia (krátkozrakosť) a hypermetropia (ďalekozrakosť) v minulom roku patrili medzi najčastejšie očné ochorenia u detí od troch do 18 rokov.

Počas celého minulého roka sa najčastejšie očné diagnózy týkali takmer 58.000 poistencov vo veku od troch do 18 rokov. Z toho najväčšiu skupinu (takmer 36.000) tvorili deti od šiestich do 14 rokov, teda žiaci základných škôl. Nasledovali stredoškoláci vo veku od 15 do 18 rokov (viac ako 18.000) a najčastejšie očné diagnózy sa týkali aj detí v predškolskom veku od troch do piatich rokov (takmer 3800). Vo viac ako tretine prípadov boli tieto ochorenia v posledných troch rokoch diagnostikované v mesiacoch september, október a november.

Najvyšší výskyt astigmatizmu, myopie a hypermetropie u detí bol v minulom roku v Žilinskom (takmer 13.000), najnižší v Košickom kraji (približne 5000). Celkovo pritom mali miernu prevahu dievčatá (takmer 31.000) nad chlapcami (takmer 27.000). Náklady na liečbu troch najčastejších očných diagnóz u detí v roku 2025 prekročili 2,6 milióna eur.

„Refrakčné chyby sa u detí a mladých ľudí často diagnostikujú práve v období, keď sa oko ešte vyvíja a mení. V tomto veku sa môžu niektoré z nich objaviť alebo postupne zhoršovať. Typickou je krátkozrakosť, ktorá často vzniká v školskom veku a môže sa zhoršovať počas dospievania. Svoju úlohu zohráva aj genetická predispozícia, vysoké nároky na prácu na blízko a pri krátkozrakosti aj nedostatok času stráveného vonku na dennom svetle,“ vysvetlila hlavná odborníčka pre oftalmológiu a pediatrickú oftalmológiu Beáta Bušányová.

Ako ďalej uviedla, počas jesene sa u detí najčastejšie odhalia už existujúce očné problémy. Po návrate detí do škôl totiž výrazne stúpajú nároky na zrak a rodičia vtedy riešia aj zrakové ťažkosti svojich detí, ktoré si počas prázdnin nemuseli všimnúť. Práve v škole sa môže ukázať, že dieťa horšie vidí na tabuľu, približuje si text k očiam, žmúri, sťažuje sa na bolesti hlavy alebo únavu očí.

„Riziko vzniku a zhoršovania krátkozrakosti súvisí najmä s dlhodobou prácou na blízko a s nedostatkom času stráveného vonku na dennom svetle. Vzniku refrakčných chýb nemožno úplne zabrániť, pretože významnú úlohu zohráva genetika a anatomický vývoj oka. Veľký význam však má ich včasné odhalenie. Ak sa výrazná dioptrická chyba u dieťaťa včas neodhalí a nekoriguje, môže viesť napríklad k tupozrakosti a v niektorých prípadoch môže súvisieť aj so vznikom škúlenia,“ uviedla Bušányová. Základom liečby sú podľa jej slov správne predpísané okuliare, v niektorých prípadoch kontaktné šošovky.