Trinásť krajín žiada Brusel o regulačnú pauzu. Slovensko je medzi nimi

„Legislatíva EÚ nemôže byť samoúčelná,“ uvádza sa v spoločnom dokumente iniciatívy vedenej Rakúskom, ktorý získal portál Euronews.

Trinásť krajín upozorňuje najmä na hromadenie a vzájomné prekrývanie pravidiel. Táto „kumulatívna komplexnosť“ podľa spoločného dokumentu oslabuje účinnosť aj legitimitu konania EÚ a znižuje atraktivitu jednotného trhu pre podnikanie a investície.

Podľa rakúskej ministerky pre európske záležitosti Claudie Bauerovej je problém v samotnom postupe tvorby európskych pravidiel. EÚ dnes podľa nej často zjednodušuje legislatívu až spätne – po jej prijatí nasledujú ďalšie opatrenia, ktoré majú odstrániť komplikácie. Signatári iniciatívy preto žiadajú, aby prijímaniu nových pravidiel predchádzalo hodnotenie dopadov na konkurencieschopnosť.

Žiadajú pauzu a preverenie pravidiel

Krajiny zároveň požadujú vyhlásiť „Európsky rok implementácie a konsolidácie“, počas ktorého sa má Únia sústrediť najmä na uplatňovanie existujúcej legislatívy, jej zjednodušovanie a odstránenie duplicít. Počas tohto obdobia by sa nové pravidlá mali obmedziť len na nevyhnutné legislatívne zmeny. Rakúsko ide ešte ďalej a podľa portálu Politico, presadzuje úplnú 12-mesačnú pauzu od prijímania novej európskej legislatívy.

Súčasťou konsolidácie má byť aj „hĺbkové čistenie“ legislatívy sektor po sektore. Preveriť by sa malo, či sú jednotlivé pravidlá stále potrebné, či ich netreba aktualizovať a či nevytvárajú záťaž bez pridanej hodnoty. „Nemôžeme pokračovať v predkladaní nových legislatívnych návrhov, keď existujúce pravidlá ešte neboli plne implementované,“ vyhlásila Bauerová.

Miliardové dopady

Na riziká spojené s kumulatívnou regulačnou záťažou upozornil vo svojej septembrovej štúdii aj European Policy Innovation Council (EPIC), bruselský think-tank zameraný na európske verejné politiky a konkurencieschopnosť. Firmy podľa neho nepociťujú jednotlivé regulácie izolovane, náklady zvyšuje aj ich vzájomné prekrývanie, neistota a načasovanie jednotlivých zmien.

V reštriktívnom scenári EPIC odhaduje, že nové regulácie v piatich skúmaných oblastiach by v rokoch 2026 až 2030 znížili HDP približne o 159 miliárd eur ročne a investície o 36 miliárd eur. Ohrozených by zároveň bolo približne 419-tisíc pracovných miest.

Ako jeden z príkladov si štúdia všíma aj trh s tabakovými a nikotínovými výrobkami, kde sa pripravuje niekoľko zásadných zmien súčasne.

Európska komisia prostredníctvom novej smernice o zdaňovaní navrhuje zvýšiť minimálne spotrebné dane a rozšíriť ich aj na nové nikotínové výrobky, ako sú e-cigarety a nikotínové vrecúška. Zároveň sa rozbehol proces prípravy novej smernice o regulácii tabakových a nikotínových výrobkov, v ktorom sa objavujú úvahy aj o výraznom obmedzení alebo dokonca zákaze niektorých z týchto produktov. A do tretice chce Komisia z trhu s tabakom a nikotínom získať nový a stabilný príjem do rozpočtu EÚ – tzv. TEDOR. Členské krajiny majú podľa tohto návrhu odvádzať do rozpočtu časť zo spotrebných daní vybraných na svojom území. Otázkou zostáva aj vzájomné pôsobenie pripravovaných regulačných a daňových opatrení.

Na nedostatočné vyhodnotenie vzájomných väzieb upozornil aj Regulatory Scrutiny Board, nezávislý orgán Európskej komisie pre kontrolu kvality hodnotení a posudzovania vplyvov. Hodnoteniu súčasných tabakových pravidiel dal negatívne stanovisko a medzi jeho závažné nedostatky zaradil aj to, že nedostatočne analyzuje ich prepojenie s daňovými opatreniami. Výbor preto požadoval tento vzťah lepšie vyhodnotiť.

Pre Slovensko má súbeh pripravovaných zmien aj rozpočtový význam. Vláda pri konsolidácii počíta s rastúcimi príjmami zo spotrebných daní z tabakových a nikotínových výrobkov. Vývoj trhu tak bude ovplyvňovať aj príjmy, ktoré z neho štát dokáže vybrať. Zároveň sa od neho bude odvíjať suma, ktorú by malo Slovensko odvádzať do spoločného rozpočtu podľa návrhu TEDOR.

Proti návrhu už vystúpil premiér Robert Fico. Pri rokovaniach o budúcom rozpočte EÚ uviedol, že nové zdroje by nemali vznikať na úkor členských krajín. „Tieto nové zdroje nebudú vznikať tak, že budeme sekať vlastné príjmy, ktoré máme do štátneho rozpočtu,“ uviedol.

Odvod do spoločného rozpočtu, tzv. TEDOR má predstavovať 15 percent z dane vypočítanej podľa minimálnych sadzieb stanovených EÚ pre jednotlivé členské krajiny. Brusel chce takto získať približne 11,2 miliardy eur ročne. V prípade Slovenska sa pre rok 2028 odhaduje príspevok približne 150,5 milióna eur, čo by predstavovalo 1,34 percenta všetkých príjmov z TEDOR-u. Jeho podiel na tomto novom odvode by tak bol takmer dvojnásobný oproti podielu, akým v súčasnosti prispieva do rozpočtu EÚ podľa veľkosti svojej ekonomiky – približne 0,72 percenta.