Luxemburg 15. júna 2015 (TASR/HSP/Foto:Facebook)
Hlavný prokurátor prejde verejným výberovým konaním a musí získať súhlas Európskeho parlamentu a Rady
Rada EÚ pre spravodlivosť na dnešnom zasadnutí v Luxemburgu rokovala o návrhu na vytvorenie Úradu európskeho prokurátora. Ministri spravodlivosti sa čiastočne dohodli na 16 bodoch z celkového 33-bodového návrhu.
Eurokomisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová uviedla, že dnešné rokovanie ministrov považuje za úspech aj napriek tomu, že boli prednesené niektoré výhrady ku konkrétnym článkom. Všetci ministri ale zdôrazňujú, že chcú odsúhlasiť vznik tejto inštitúcie a že si želajú silného a plne funkčného európskeho prokurátora.
“Konsenzus je v tom, že potrebujeme európskeho prokurátora ako silný a nezávislý orgán, ktorý bude vyšetrovať trestné činy týkajúce sa finančných záujmov EÚ,” uviedla Jourová pre TASR.
Priznala, že v tomto štádiu rokovaní sú napríklad isté problémy s Portugalskom, kde treba doriešiť akým spôsobom sa vyrovnať s portugalskou ústavou, ktorá je veľmi striktná čo sa týka nezávislosti prokurátorov a sudcov.
Pripomenula, že medzi prvých 16 bodov, o ktorých dnes rokovali ministri, patria základné ustanovenia o funkcii európskeho prokurátora a štruktúra orgánov tohto nového úradu – ako sa bude voliť šéf, komory a delegovaní národní prokurátori, za každý členský štát EÚ.
Hlavný prokurátor prejde najskôr verejným výberovým konaním a potom musí získať súhlas Európskeho parlamentu a Rady. Následne sa vyberú členovia komôr a určia sa delegovaní národní prokurátori, ktorí budú mať na starosti spoluprácu s novým úradom.
Podľa Jourovej zostáva celá plejáda nevyjasnených pripomienok a o tom, ako bude európsky prokurátor fungovať. Doriešiť treba napríklad takzvané odklony, keďže niektoré právne systémy krajín EÚ nepoznajú metódu jednania o vine a treste. Trestný proces je v každej členskej krajine iný, preto rokovania napredujú pomalším tempom.
“Náš princíp je, že niečo nie je dohodnuté, kým nie je dohodnuté všetko. Ja osobne nepovažujem to, že dnes Rada neprijala čiastočný súhlas, ako nejaký zásadný problém. Máme priestor pre prácu na ďalších článkoch a vrátenie sa k niektorým otvoreným,” skonštatovala eurokomisárka.
Priznala, že chce zapracovať na dosiahnutí zmien názorov niektorých národných parlamentov, lebo 11 krajín vystavilo “žltú kartu” ako protest proti pôvodnému návrhu európskeho prokurátora. Argumentovali pritom, že EÚ na to nemá dostatočné kompetencie. Jourová už navštívila viacero parlamentov a naznačila, že v tomto prípade naozaj nepôjde o silne centralizovanú inštitúciu ako sa niektoré štáty obávajú.
Jourová by chcela, aby sa členské štáty dohodli na Úrade európskeho prokurátora najneskôr do konca roka 2016. Potom bude nasledovať transpozičné obdobie. Vytvára sa celkom nová inštitúcia EÚ, čo si podľa jej slov vyžaduje dostatok času na prípravu a fungovanie inštitúcie v reálnom čase.
“Transpozičné obdobie bude také dlhé, aby keď úrad začne fungovať, už od samého začiatku bol funkčnou inštitúciou, so sídlom a kvalifikovanými ľuďmi,” uviedla Jourová,
Za pravdepodobné sídlo na Úradu európskeho prokurátora sa považuje Haag.
Európska komisia navrhla v roku 2013 vytvorenie Úradu európskeho prokurátora, ktorý má v celej EÚ zlepšiť stíhanie podvodov s peniazmi európskych daňových poplatníkov. Výlučnou úlohou bude vyšetrovanie a stíhanie trestných činov poškodzujúcich rozpočet EÚ a predvádzanie páchateľov pred súdy členských štátov. Nový úrad bude nezávislou inštitúciou podliehajúcou demokratickému dohľadu.