Môj profil 
Predplatné
Jasovská jaskyňa je prvou sprístupnenou jaskyňou na našom území (1846). Traduje sa, že ju objavil niektorý z mníchov jasovskej rehole premonštrátov. Jaskyňa má 2 811 metrov, z čoho dĺžka sprístupneného okruhu pre verejnosť predstavuje 550 metrov. Na návštevníkov tu čaká 339 schodov. Teplota jaskyne sa pohybuje okolo 8,8 až 9,4 °C a vlhkosť medzi 90 až 98 percent. Siene, dómy, kamenné vodopády, bubny a chodby s bohatou sintrovou výzdobou bielej, šedohnedej a hnedočervenej farby vyhĺbila rieka Bodva. Na stenách jaskyne môžeme vidieť mnoho starých nápisov a kresieb. V Husitskej sieni nájdeme najcennejší a najstarší doložený nápis v slovenských jaskyniach z roku 1452, ktorý zaznamenáva víťazstvo vojsk Jána Jiskru z Brandýsa nad vojskom Jána Hunyadyho v bitke pri Lučenci. Prehliadka Jasovskej jaskyne trvá 45 minút.
V jaskyni žije až devätnásť druhov netopierov (napr. podkovár južný), ktoré sa tu zdržiavajú najmä v zime. V Dóme netopierov organizujú od roku 1995 ozdravovacie pobyty pre deti s alergiami a astmou. Okrem Jasovskej jaskyne slúžia v súčasnosti na speleoterapiu aj Belianska a Bystrianska jaskyňa.
Kláštorný komplex jasovského premonštrátskeho opátstva je pre svoje urbanistické, architektonické a výtvarné kvality od roku 1970 národnou kultúrnou pamiatkou. Je ako pomyselný kalendár – má 365 okien (dni v roku), dvanásť veľkých komínov (mesiace v roku) a štyri vstupné brány (ročné obdobia). Pre návštevníkov je sprístupnený Kostol sv. Jána Krstiteľa, reprezentačná Abrahámova sieň a rozľahlá baroková záhrada.
„V roku 1761 prišiel do Jasova maliar Johann Lucas Kracker. Opát Andreas Sauberer ho poveril maliarskou výzdobou kostola, klenby knižnice a reprezentačných priestorov prelatúry a tympanónov novovybudovanej budovy kláštora. V rokoch 1762 – 1765 tu Kracker vytvoril jedno z najvýznamnejších barokových maliarskych diel v Európe, ktoré patrí k skvostom nášho kultúrneho dedičstva,“ vysvetľuje Jozef Vaško, asistent opáta Jasovského kláštora. „Opát Sauberer mal pri výbere umelcov mimoriadne šťastnú ruku – popri maliarovi Krackerovi boli súčasťou tvorivého tímu aj architekt Franz Anton Pilgram, sochár Johann Anton Krauss a štukatér Johann Ignaz Hennevogel.“
Krackerovo umelecké majstrovstvo môžeme obdivovať aj v kláštornej knižnici, ktorú začali budovať v druhej polovici 13. storočia. Keď v roku 1787 zrušili premonštrátsky rád, dokumenty z knižnice sa dostali do Jágru a Budína. Po obnovení rádu sa z Budína vrátilo iba deväťdesiat kníh. Éra budovania dnešnej knižnice sa začala po roku 1802 a jej fond rýchlo narastal. Časť pôvodnej zbierky sa dostala do Slovenskej národnej galérie v Bratislave, Matice slovenskej v Martine a Slovenského technického múzea v Košiciach. „Ide o najväčšiu súkromnú knižnicu na Slovensku. Knižný fond obsahuje približne 50 tisíc zväzkov z odboru teológie, filozofie, prírodovedy, zemepisu, histórie a medicíny. Nechýba tu najstaršia kniha – Spisy Filipa Melanchtona z roku 1567, ani slávne ´mayovky´, najmä prvé vydanie Winnetoua v nemčine z 19. storočia, Shakespearove drámy v maďarčine, ale aj beletria. V celom kláštore je až 100 tisíc kníh,“ dodáva Jozef Vaško.
(lbr)
.jpeg)
.jpg)
.JPG)
