Môj profil 
Predplatné
Bratislava 25. marca (TASR) – Jedným zo série podujatí, ktoré dnes v Bratislave pripomínajú 25. výročie Sviečkovej manifestácie bolo aj slávnostné kolokvium s názvom Príbeh našej slobody, ktoré sa uskutočnilo v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca. Medzi pozvanými hosťami bola aj manželka bývalého českého disidenta Václava Bendu Kamila Bendová či riaditeľ zastúpenia Nadácie Konrada Adenaura v Českej a Slovenskej republike Werner Boehler.
"Naším cieľom pri organizácii kolokvia bolo uskutočniť stretnutie a vyjadriť vďaku ľudom, ktorí v časoch neslobody aktívne podporovali úsilie o rešpektovanie občianskych práv a náboženských slobôd," uviedla Agáta Pešková, zástupkyňa riaditeľa zastúpenia Nadácie Konrada Adenauera v Českej a Slovenskej republike.
K hosťom kolokvia sa ako jeden z prvých prihovoril pomocný biskup bratislavskej arcidiecézy Jozef Haľko. Ako priamy účastník Sviečkovej manifestácie si spomenul na obraz, ktorý sa mu naskytol pri ceste na Hviezdoslavovo námestie. "Na úrovni bývalej predajne Slovenský spisovateľ som videl na blatníku policajného auta zapálenú sviecu," povedal Haľko. "Bol to bizarný symbol stretu tých, ktorí chcú niečo potláčať a tých, ktorí prinášajú svetlo, pričom ho prinášajú aj tým, ktorí to chcú potlačiť," povedal Haľko. V zapálenej svieci vidí aj symbolický odkaz vtedajšej demonštrácie k súčasnej spoločnosti. "Je dôležité nebáť sa povedať pravdu, zdvihnúť tú sviečku a stáť si za svojím presvedčením aj napriek riziku, že budem vystavený posmechu a nepochopeniu," uviedol pre TASR Haľko.
Ján Čarnogurský hodnotí aj po rokoch Sviečkovú manifestáciu ako prejav vôle veľkej skupiny ľudí, ktorá doteraz zjednocuje. "Nikto nikdy neprotestoval a nespochybňoval Sviečkovú manifestáciu," povedal Čarnogurský. Poukázal aj na to, že Sviečková manifestácia požadovala náboženské slobody a občianske práva. "Takúto kombináciu by nedokázal dať dokopy žiadny politologický ústav v Európe, no práve táto kombinácia spojila toľko ľudí," povedal Čarnogurský a dodal, že v tom je aj odkaz Sviečkovej manifestácie smerom k súčasnosti. "Majme odvahu byť svojskí."
Veľký význam mal 25. marec 1988 aj pre rímskokatolíckeho kňaza Antona Srholca. Nikdy nezabudnem na ten deň, keď tak pršalo a keď tisícky ľudí chceli nenásilnou formou reagovať na zlo, ktoré komunisti páchali," povedal Srholec.
Poslanec NR SR Ján Figeľ (KDH) pred hosťami ocenil fakt, že Sviečková manifestácia zviditeľnila Slovensko v zápase proti totalistickej diktatúre. "Práve toto verejné vystúpenie, ktoré bolo najmasovejším protestom proti komunistickej diktatúre od roku 1968, bolo na začiatku procesu, vďaka ktorému komunistický režim padol," pripomenul Figeľ. Odkaz Sviečkovej manifestácie vidí v potrebe pamätať si tých, ktorí sa pričinili o našu súčasnú slobodu. Odkazom je podľa neho aj potreba usilovať sa o väčšiu jednotu pri presadzovaní spoločného dobra. "Tým tretím odkazom je udržať si schopnosť byť solidárny s tými, ktorí v súčasnosti nemajú toľko slobody, ako máme dnes my aj vďaka Sviečkovej manifestácii," povedal Figeľ.
UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam.
.JPG)
