Podľa informácií OSN išlo o budovu, ktorá mala poskytnúť 70 bytov, táto budova ešte nebola dokončená a tri domy, v ktorých žilo 17 Palestínčanov. Celkovo sa podľa OSN akcia negatívne dotkla životov 350 ľudí.
Izraelské orgány informovali o tom, že zničia uvedené budovy už v júni a dali Palestínčanom 30 dní na to, aby oblasť opustili. Najvyšší súd v Jeruzaleme schválil demoláciu z dôvodu, že domy boli podľa izraelských úradov postavené nelegálne, vedľa bezpečnostného plotu, (polohu plotu určili samotní Izraelčania v neprospech Palestínčanov).
Podľa Izraelčanov sa palestínske domy (aj keď boli na území palestínskej samosprávy) nachádzali v nebezpečnej blízkosti plota a mohli by ohrozovať životy izraelských občanov a príslušníkov bezpečnostných síl, pretože by sa v týchto domoch mohli skrývať potenciálni vrahovia. Izraelský súd tak podporil argumentáciu predsedu vlády Benjamina Netanjahua. Problém však spočíva v tom, že územie, na ktorom sa Izrael rozhodol stavať bezpečnostný plot, bolo územím pod kontrolou palestínskej samosprávy.
Bezpečnostný plot oddeľujúci Izrael od Palestínčanov začali Izraelci stavať v roku 2002, keď sa Palestínčanom podarilo niekoľkokrát úspešne zaútočiť v rámci intifády proti izraelským cieľom. Palestínčania obviňujú Izrael, že ich vyháňa z celej oblasti, nezákonne rozširuje izraelské osady a oblasť, v ktorej začal Izrael búrať domy, leží na palestínskom území v dedine Sur Bahir. Podľa Palestínčanov ide o jednoznačnú nespravodlivosť. Palestínčanov Izraelci vyháňajú z palestinskych oblastí, kde žili ich rodiny po stovky rokov.
Samozrejme, že Európska únia proti Izraelu protestuje. Protesty však znejú tak, aby sa necítil byť Izrael dotknutý. Aj keď je nútené presídľovanie, nútenie vysťahovanie, búranie a zaisťovanie domov podľa medzinárodného práva nezákonné, Brusel a Washington reagujú voči Izraelu veľmi zmierlivo.
Palestínske domy, ktoré Izrael búra, ležia na palestínskych územiach, ktoré podľa izraelsko-palestínskych dohôd z Osla podliehajú palestínskej samospráve. Netanjahu však dohodu z Osla nedodržuje, Izraelci úspešne pokračujú vo vyháňaní Palestínčanov z ich historických území. Nechcú v okolí Jeruzalema žiadne palestínske obyvateľstvo, Jeruzalem sa musí stať hlavným mestom Izraela, Palestínčania v Jeruzaleme nie sú vítaní.
Izraelskí a palestínski aktivisti sa pokúsili zastaviť búranie budov, ich akcia nebola úspešná. Z jemnej kritiky OSN a EÚ si Izrael nič nerobí, výzvy z OSN a EÚ Izrael jednoducho ignoruje. Neprijateľné je podľa Palestínčanov aj to, že Izraelci rozhodujú o stavebných povoleniach na palestínskych územiach, Palestínčania majú obrovské problémy so získaním stavebného povolenia. Prečo by však mal Izrael rozhodovať o stavebných povoleniach na palestínskych územiach nevedno.