Podľa názoru právnikov je dôležité, aby sa slovenský právny systém zjednodušil a bol transparentnejší, najmä pri súčasných rozsiahlych podozreniach z páchania trestnej činnosti. Iniciatíva vo svojom stanovisku spomína aj nízku mieru dôvery občanov v štátne inštitúcie.
„Som presvedčený, že jedným z kľúčov je reforma advokácie, ktorá je prostredníkom medzi občanmi a mašinériou právneho štátu. Liberalizácia trhu právnych služieb prinesie konkurenciu, z ktorej budú ťažiť klienti, ktorí tak získajú dostupnejšie nástroje na vymáhanie svojich práv. Toto je cesta, ktorou môžme zvýšiť dôveru ľudí vo funkčnosť nášho štátu a odkloniť ich tak od podpory extrémistov sľubujúcich rýchle a nebezpečné riešenia,“ uviedol Porvažník.
Iniciatíva navrhuje tri úrovne zmien. Pri advokátoch by bolo podľa nej vhodné uvoľniť trh právnych služieb znížením vstupných bariér na trh s cieľom zvýšiť konkurenciu a hlavne kvalitu služieb pri zastupovaní klientov. Zároveň navrhuje presun advokátskych koncipientov pod Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré pri výkone advokátskych skúšok nebude v konflikte záujmov. Dôležitým opatrením je demonopolizácia postavenia advokátskej komory umožnením vzniku nových komôr, čo vytvorí konkurenčné prostredie pre poskytovanie kvalitnejšej podpory samotným advokátom.
V súdnictve právnici navrhujú vytvorenie nového systému, v ktorom by boli viac zapojení vyšší súdni úradníci. „V justícii Iniciatíva navrhuje vytvorenie sústavy takzvaného expresného súdnictva zapojením vyšších súdnych úradníkov do rozhodovania drobných sporov (hodnota sporu do 2 000 eur, postupne by sa hranica mohla zvýšiť až na 5 000 eur). Od tejto zmeny si Iniciatíva sľubuje skrátenie drobných sporov na niekoľko týždňov, pričom nízke súdne poplatky a procesná jednoduchosť umožnia občanom rýchly a lacný prístup k spravodlivosti,“ uvádza iniciatíva.
Podľa predsedníčky justičných odborových zväzov Ingrid Vrkočovej pomôže zapojenie vyšších súdnych úradníkov pri práci aj samotným sudcom. „Odbremenenie sudcov od agendy drobných sporov navyše umožní sudcom zamerať sa na komplexnú právnu agendu a vytvoriť tak predpoklady pre skrátenie aj veľkých sporov, ktoré dnes trvajú niekoľko rokov,“ priblížila Vrkočová.
Organizácia by tiež okresala súčasné počty okresných súdov. „Jedným z opatrení je tiež zásadné zníženie počtu okresných súdov z dnešného počtu 54 na 8 až 16, pri využití existujúcej infraštruktúry súdnictva (napríklad budov), čím nedôjde k fyzickej relokácii sudcov a justičných zamestnancov do iných miest,“ dodali právnici. Výraznou zmenou musí prejsť podľa organizácie verejná kontrola. Podľa právnikov je totiž kľúčové, aby rozhodnutia súdov či disciplinárnych senátov boli verejne dostupné.