Môj profil 
Predplatné
Podľa rebríčka zostaveného INEKO, sú najmenej transparentné výbery na šéfov Pôdohospodárskej platobnej agentúry a Finančnej správy SR. Naopak najtransparentnejší ostáva výber generálneho riaditeľa RTVS, no najmä pre splnenie formálnych kritérií.
Inštitút sa v novom rebríčku hodnotenia otvorenosti výberových konaní, nadväzujúci na minuloročnú analýzu, zameral na priebeh výberových konaní na vedúce posty 26 verejných inštitúcií. „Doposiaľ realizované výbery na čelné funkcie vo vplyvných verejných inštitúciách, ktoré zorganizovala nová vláda, sú málo transparentné,” konštatujú analytici INEKO vo svojom blogu.
Najmenej transparentné výbery sú podľa rebríčka inštitútu na šéfov Pôdohospodárskej platobnej agentúry a Finančnej správy SR. Menej transparentná je napríklad aj voľba riaditeľa Slovenskej informačnej služby, predsedníčky súdnej rady či predsedu Protimonopolného úradu SR. „Rovnako aj pri zvyšku spodných 11 inštitúcií zlyhali kompetentné orgány v snahe vykonať výber verejne, či transparentne. Pri všetkých chýba otvorená výzva na podávanie prihlášok, zapojenie hodnotiacej komisie, ako aj verejné vypočutie. Taktiež neboli požadované či už motivačný list, vízia riadenia, zadefinované neboli ani podmienka dosiahnutého vzdelania (s výnimkou Súdnej rady SR), podmienka praxe, či ovládania aspoň jedného cudzieho jazyka,“ uvádza INEKO.
Do skupiny najmenej transparentných patria zatiaľ všetky výbery zorganizované novou vládou, poprípade ministerstvom. „Vysoko netransparentný spôsob dosadenia nových nominantov vlády nedodáva inštitúciám a ani ich predstaviteľom na dôveryhodnosti. Nová vláda tak zatiaľ nevyužíva možnosť priniesť revolúciu v transparentnosti pri obsadzovaní dôležitých funkcií,“ hodnotia analytici.
Najtransparentnejší podľa aktuálneho rebríčka ostáva výber riaditeľa RTVS, ktorý získal hodnotenie 68 percent. Inštitút však dodáva, že výber Jaroslava Rezníka za šéfa verejnoprávneho média sa stretol aj v praxi s vlnou nevôle zo strany umeleckej komunity. Pripomína tiež, že RTVS je počas celého jeho pôsobenia kritizovaná za nevyváženosť v politickom priestore. „Za súčasného nastavenia zohráva rolu vypočúvacej komisie výbor Národnej rady SR. To v kombinácii s tajnou voľbou v parlamente môže znamenať, že aj napriek transparentnému hodnotiacemu procesu kandidátov, zostáva voľba generálneho riaditeľa viac politickou, než odbornou nomináciou,“ dodáva mimovládna organizácia.
Podľa analytikov by transparentnosti výberového konania na šéfa RTVS pomohlo, ak by bola odborná komisia zložená zo zástupcov viacerých inštitúcií, vrátane odborníkov z oblasti kultúry, politického diania, či spravodajstva. Priebeh výberového konania, najmä zverejňovanie dokumentov o kandidátoch, živý prenos vysielania a online záznam z neho, však vníma ako príklad dobrej praxe.
Vo všeobecnosti analytici hovoria, že aj keď pokyny na transparentný výber a na výkon funkcie nie sú uvedené v zákonoch, kompetentné orgány nepristúpili ani k bežne zaužívanému využitiu verejného konkurzu. „Od volieb túto prax zatiaľ nevidíme. Kandidáti do spomenutých inštitúcií neboli vybraní o nič transparentnejším či odbornejším spôsobom ako tí pôvodní, ktorých sa nová vláda tak ponáhľala nahradiť,“ upozorňuje mimovládka.
Matovičovu vládu čoskoro čaká napríklad výberové konanie na miesto odvolanej predsedníčky Úradu pre ochranu osobných údajov SR Sone Pőtheovej, predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou či voľba generálneho prokurátora. Tieto úrady, ktoré sú dnes podľa analytikov v kritickom stave aj vďaka ich bývalým predstaviteľom, potrebujú prejsť zásadnými systémovými zmenami. „Dôveru v profesionalitu nových lídrov a v ich úprimnú snahu o zmenu sa však podarí dosiahnuť len otvorením výberových procesov. To je zároveň príležitosť pre novú vládu a parlament ukázať, že majú záujem budovať transparentnejší a demokratickejší štát,“ vyzýva organizácia.
INEKO zostavilo balík odporúčaní, ktorých cieľom je pomôcť transparentnosti výberových konaní. Štát by mal podľa nich uzákoniť alebo proaktívne využívať otvorené výberové konania. „Úradom oprávneným vyhlasovať výberové konanie, ako aj inštitúciám, ktorých sa nominácia týka, odporúčame, aby sa dožadovali transparentného výberového procesu,“ navrhujú. Benefitom je podľa analytikov zvýšenie dôvery vo vládu, poslancov či pozdvihnutie dobrého mena inštitúcie a jej predstaviteľov. Za ďalšiu dôležitú súčasť považujú verejnú výzvu a jasne stanovené kritériá, ktoré musia kandidáti spĺňať. INEKO napríklad navrhuje požadovať vysokoškolské vzdelanie, prax v relevantnej sfére a schopnosť ovládať aspoň jeden svetový cudzí jazyk.
Taktiež navrhujú povoliť iniciatívnu kandidatúru, pretože pri viacerých pozíciách nemôžu potenciálni uchádzači kandidovať bez návrhu poslanca, ministra, parlamentného výboru, či inej organizácie z odboru. Toto podľa nich môže urýchliť a zjednodušiť proces hľadania vhodného kandidáta so skúsenosťami a zázemím. Okrem toho INEKO upozorňuje, že práve nominácia na post môže spôsobiť istú úslužnosť kandidátov tým, čo ich nominovali. Štát by mal podľa analytikov zaviesť inštitút verejného vypočutia či využívať odborné komisie. „Transparentne zriadená komisia by mala zverejniť slovné hodnotenie všetkých kandidátov a zabezpečiť členom komisie možnosť zverejniť nesúhlasné stanovisko ku výsledku. Dôležitým aspektom je zaviesť finančnú kompenzáciu pre členov odborných komisií, spravodlivo ich tak odmeniť za ich čas a prácu a znížiť riziko skorumpovateľnosti,“ uvádza sa v odporúčaniach.
Organizácia tiež odporúča verejné hlasovanie v parlamente, zavedenie podmienky politickej neutrality šéfov inštitúcií na dva roky pred nástupom na samotnú inštitúciu. V súčasnosti síce podmienka neutrality platí, stáva sa však, že takýto nominanti sa vzdajú svojej politickej funkcie tesne pred nástupom do tej odbornej. Na záver INEKO odporúča bez výberových konaní dosadzovať ľudí jedine na dočasné riadenie, ktoré má zabezpečiť, aby funkcia nezostala prázdna, kým neprebehne regulárne výberové konanie.
.JPG)
.jpg)
