Človek, ktorý si roky tajne nahrával vlastnú manželku, nahrávky si starostlivo archivoval, a keď prišiel čas naštartovať politickú kariéru, bez váhania ich použil ako zbraň proti strane, ktorá ho dovtedy živila. Pre Druláka je to neprekročiteľná čiara, nie len politický oportunizmus, ktorý považuje za bežnú súčasť politiky.

Magyar je podľa neho celkovo slabou postavou. Nemá vlastné názory, nemá program, za všetko vďačí Bruselu a bez jeho podpory by neexistoval. Očakáva sa, že začne dôslednými čistkami a že Brusel mu ich bude podpisovať, pretože budú mať spoločný záujem. Oslabenie strednej Európy.

V rozhovore pre Hlavné správy sa venuje aj širšiemu obrazu stredoeurópskej spolupráce, ktorú vidí v ohrození vďaka Tuskovi, ako aj nastupujúcemu Magyrovi. Robert Fico podľa neho má potenciál prevziať Orbánovu rolu hlasu zdravého rozumu, ale jeho pozícia bude mimoriadne náročná.

Opisuje aj vznik Slavkovského formátu, vrátane odmietavého postoja vtedajšieho štátneho tajomníka Korčoka, ktorý na všetko reagoval len slovami – Brusel, Brusel, Brusel… Podľa neho je to jasný oportunista, ktorý bez reptania slúžil každému, kto bol práve pri moci a je vlastne slovenským Péterom Magyarom, teda umelým produktom bez názoru a vízie.

Viac sa dozviete vo videorozhovore s predsedom spolku Svatopluk, publicistom a bývalým diplomatom, prof. Ing. Petrom Drulákom, PhD.

V nedeľu sme všetci s napätím sledovali, ako dopadnú voľby v Maďarsku a napokon sme videli výrazné víťazstvo Pétera Magyra. Očakávali ste až takýto Orbánov debakel? A prehral si to podľa vás odchádzajúci maďarský premiér sám, alebo zohrala veľkú úlohu antikampaň, ktorú voči nemu jednoznačne viedol aj Brusel?

Je pravda, že som očakával skôr tesnejší výsledok. Sám som sa neodvážil stávkovať na to, kto vyhrá alebo prehrá. A to, že víťazstvo Pétera Magyara a porážka Viktora Orbána budú také výrazné, z hľadiska Orbána drvivé, to som vôbec nečakal.

Je to dané tým, že Orbán bol pri moci 16 rokov, čo je naozaj veľmi dlhé obdobie. Asi ako Angela Merkelová, tá vládla tiež 16 rokov a zvykli sme si, že Nemecko bez nej si ani nevieme predstaviť. S Orbánom to bolo podobne. Demokracia funguje a demokracia znamená, že víťaz sa občas mení.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom.

Rozhovor si môžete aj vypočuť.

Tým sa ukázalo aj to, ako falošné boli všetky tie obvinenia, že Orbán zničil demokraciu a že výmena v Maďarsku nie je možná. V minulosti tie hlasy dostával, lebo ľudia za ním skutočne stáli. Nie preto, že by vytvoril nejaký systém, ktorý nefunguje demokraticky.

Kampaň bola výrazná, zasahovanie Bruselu bolo výrazné, najmä zo strany spravodajských služieb. Myslím, že západné spravodajské služby, ktoré sa snažili zdiskreditovať vysokých maďarských predstaviteľov rôznymi únikmi nahrávok, boli do toho dosť zapojené. Ale nie som si istý, či to zohralo hlavnú rolu. Myslím si, že únava z Orbána u maďarských voličov bola zrejmá, bolo zrejmé, že obvinenia z korupcie sú oprávnené.

Jednoducho, Maďari chceli nejakú zmenu a zdalo sa im, že Péter Magyar je v niekto, kto je síce Orbánovi podobný, ale že bude ako Orbán bez tých neduhov, ktoré sa za 16 rokov objavili. Alebo ktoré sa Orbánovi, či už oprávnene alebo neoprávnene, pripisujú.

Na Slovensku nad tými výsledkami opozičná časť politického spektra veľmi jasala, samozrejme tvrdia, že o rok a pol to na Slovensku dopadne podobne a nevedia sa toho dočkať. Sú ale aj takí, ktorí sa na veci pozerajú triezvejšie a upozorňujú, že medzi Orbánom a Magyarom až taký veľký rozdiel nie je, dokonca sa hovorí o Orbánovi light. V mnohom vraj majú podobné názory, Tisza je takisto konzervatívna, v niektorých momentoch až nacionalistická strana. Jediný rozdiel vraj bude v tom, že Péter Magyar bude mať smerom k Bruselu na perách väčší úsmev. Súhlasíte s tým?

Ja s tým nesúhlasím. Myslím si, že medzi týmito dvoma osobnosťami je priepastný rozdiel. Vôbec sa nedá povedať, že Magyar bude Orbán light, a aké má názory, je úplne jedno.

Magyar vôbec nie je človek názorov. To je človek, ktorý väčšiu časť svojho doterajšieho života strávil ako taký operátor v pozadí, ako zákulisný hráč Fideszu.

Mohlo by sa síce povedať, že keď patril k Fideszu, tak to bude blízko k Orbánovi. Ale to je omyl. Okolo Fideszu a okolo každej strany – či už je to Fidesz, Smer alebo Progresívne Slovensko – je väčšina ľudí bez názorov. Ľudia, ktorí vidia príležitosť a využijú ju. Keď sa pozriete na Magyarovu dráhu, je to presne o tom. 16 rokov bol na rôznych, väčšinou veľmi lukratívnych pozíciách, ktoré mu Fidesz prihral.

Ale čo je podstatné, on nie je politická osobnosť. Ten človek je v podstate slaboch a za všetko, čo má dnes, vďačí Bruselu. Stojí a padá s Bruselom. Tam je mnoho ľudí, ktorí Orbána neznášali, ktorí sa ho snažili zraziť z kresla a boli neúspešní. A teraz, po tých 16 rokoch, prišiel na rad Magyar. Jemu sa to podarilo.

Nie nejakými výnimočnými politickými schopnosťami, aj keď dobre komunikovať určite vie. To sa ukázalo, bez toho by nemohol byť taký úspešný. Ale teraz bude pod obrovským tlakom Bruselu.

V Bruseli bude mať síce aj veľkého pomocníka, ako doposiaľ, ale v momente, kedy by chcel robiť niečo ako Orbán, tak sa ten jeho pomocník zmení na veľmi zlého pána. Takže ja očakávam skutočne radikálny obrat maďarskej politiky.

Magyar začne predovšetkým dôslednými čistkami. Už to ostatne oznámil. Povedal prezidentovi – vymenujte ma za premiéra a potom odíďte, nechcem vás už vidieť. Toto je štýl, ktorý je ťažko predstaviteľný. Zoberte si, že toto sa nestalo ani v Poľsku. Keď nastupoval Tusk, tak samozrejme tiež došlo k obrovským čistkám, ale aby povedal prezidentovi Dudovi – vymenujte ma za premiéra a odíďte – to si nedovolil ani on.

V Maďarsku budú teda skutočne dôsledné čistky, budú likvidovať všetkých tých Fideszákov. A Magyar na to samozrejme bude potrebovať podporu Bruselu. Pretože ak robíte takéto čistky v štáte Európskej únie, musíte ničiť inštitúcie, a musíte šliapať na právo. A v Bruseli mu to pravdepodobne budú všetko podpisovať a hovoriť – áno, veď sa iba vracia k demokracii. No keby sa na to pozreli objektívne, museli by povedať, že maďarský právny štát je v ohrození. To ale samozrejme nepovedia, pretože budú mať spoločný záujem.

A potom sú tu aj peniaze. Magyar počíta s tými 20 miliardami, ktoré Maďarsku zmrazili, a teraz ich možno rozmrazia. A bude môcť povedať – vidíte, toto všetko som zachránil, a peňazí z Bruselu bude čoraz viac.

Aby mohol vôbec niečo robiť, bude musieť byť absolútne lojálny Bruselu. Toto je vývoj, ktorý očakávam. Žiadny Orbán light.

O Magyarovi lichotivo nehovoríte. Tvrdíte, že začínal ako posluhovač západných korporácií, potom čerpal veľké výhody z funkcií, do ktorých ho dosadil Fidesz. A je politický oportunista, doteraz podľa vás porušil všetky svoje sľuby, ktoré dal. Je to naozaj tak?

Viete, je tu jeden moment, ktorý ma vedie k omnoho príkrejšiemu, kritickejšiemu hodnoteniu tejto osoby, než u iných politikov. Politický oportunizmus viac-menej patrí do politického života. Málokedy nájdete nejakého úspešného lídra, o ktorom by ste nemohli povedať, že v sebe nemá črty politického oportunizmu. Vrátane politikov, ktorých si možno aj vážite.

Ale to, čo ma na tomto človeku vyrušuje – alebo čo ja považujem za neoddiskutovateľné, ako sa hovorí v Česku „cez čo nejde vlak“ – je spôsob, akým započal svoju politickú kariéru. Do roku 2024 bol v podstate neviditeľný, v rámci politického života Maďarska žiadny Magyar neexistoval.

Bol to jeden z tých ľudí, ktorí profitovali. Mal nejaký lukratívny post, sedel v dozorných radách bánk, ktoré kontroloval Fidesz. To bola jeho existencia do tej doby. A potom sa rozhodol začať vlastnú politickú kariéru.

Ale ako to urobí? Vezme rok-dva staré nahrávky svojej vlastnej manželky, ktorá je v tom čase už ex-manželkou. Jeho ex-manželka bola ministerkou spravodlivosti, v Orbánovej vláde zastávala kľúčový post. So svojím vtedajším manželom Péterom Magyarom sa po večeroch samozrejme rozprávali a ona sa sťažovala na kopu vecí. Tak, ako to ľudia zvyčajne robia, keď prídu z práce domov, rozprávajú sa s manželom a hovoria – hej, tento robí hrozné veci… A Magyar si to všetko tajne nahrával, nahrával svoju vlastnú manželku. To je dosť desivé. To je jeden moment.

Druhý moment – tie nahrávky si starostlivo archivoval. A v momente, keď začína svoju politickú kariéru, tie nahrávky využije na útok na stranu, ktorá ho dovtedy živila. Pre mňa je to niečo neospravedlniteľné. Nemyslím si, že tento človek má vo verejnom živote čo robiť. A ak v ňom je, je to chyba, a dúfam, že sa s tým Maďarsko nejako vysporiada.

Ja považujem takéhoto človeka za ľudský odpad. To je niečo odporné. Maďari ho majú teraz na čele štátu, zvolili si ho, a to je asi tak všetko, čo k tomu môžem povedať.

Aké zmeny očakávate v rámci V4? Magyar už povedal, že jeho prvé zahraničné cesty budú do Varšavy, Viedne a Bruselu, do Bratislavy nie. A tiež tvrdí, že by V4-ku rád rozšíril o zvyšok Slavkovského formátu, teda Rakúsko.

Od týchto ľudí neočakávam, že by mohli viesť nejakú rozumnú, stredoeurópsku politiku. Ja som veľkým zástancom stredoeurópskej spolupráce. Myslím si, že to je skutočne geopolitická alternatíva pre naše krajiny. Pre Slovensko, aj pre Českú republiku.

Ale aby to malo význam, a aby to plnilo tú funkciu, stredná Európa musí byť v rukách suverenisticky orientovaných politikov. Nie nejakých Magyarov a Tuskov. Neprekvapuje ma, že prvá návšteva bude vo Varšave. Magyar je vo veľmi podobnej situácii, ako bol Tusk pred pár rokmi, keď nastupoval po vláde Kaczynského a robil čistky. Asi s ním ide konzultovať, ako na to. Navyše Tusk veľmi tvrdo vstúpil do maďarskej kampane. Tusk aj Sikorski útočili na Orbána a svoje útoky stupňovali, Magyar ich teda môže ich považovať za svojich krstných otcov. A teda chápem, prečo ide do Poľska.

No práve z týchto dôvodov si nemyslím, že má zmysel uvažovať dnes s nejakými veľkými nádejami o strednej Európe, ktorú by spravovali Tusk s Magyarom. Myslím si, že to bude obrovská výzva pre premiéra Fica a samozrejme aj premiéra Babiša. Ale od premiéra Fica očakávam, že je v tých názoroch o niečo pevnejší ako premiér Babiš, aby nenechal strednú Európu zatiahnuť zasa do niečoho úplne nerozumného.

Inak, samotná myšlienka o rozšírení stredoeurópskej spolupráce o ďalšie štáty je zdravá. Najmä smerom na juh, k Rakúsku a ďalej na Balkán. Ale myslím si, že Magyar narazí už v Poľsku. Kedykoľvek sa v minulosti hovorilo o rozširovaní vyšehradskej spolupráce, Poliaci odmietali. Rakúsko je pre nich neutrálne, a teda podozrivé, a nie je ani dostatočne rusofóbne. Navyše, pre Poľsko dunajský priestor vôbec nie je stredná Európa, pre nich je to priestor medzi Nemeckom a Ruskom. Rozšírenie V4 na juh pre nich bolo vždy neprijateľné.

Ja osobne túto myšlienku považujem za veľmi dôležitú, ale nie v rukách Magyara a Tuska.

Ako by sa na niečo také podľa vás pozerali Rakúšania?

Rakúšania mali dlhodobo záujem o určité pripojenie k vyšehradskej spolupráci. Z týchto dôvodov vznikol aj Slavkovský formát. A nebudem neskromný, keď sa označím za jedného z jeho otcov. Do značnej miery to bola moja myšlienka.

Bol som námestník ministra zahraničia a s rakúskym štátnym tajomníkom ministerstva zahraničia sme hovorili práve o stredoeurópskej spolupráci. A oni prišli s tým, či by sme nezvážili rozšírenie Vyšehradu.

Vedel som, že cez Poliakov to nejde, tak som naznačil – skúsme vymyslieť formát stredoeurópskej spolupráce, kde by bolo aj Rakúsko, pretože stredná Európa bez Rakúska jednoducho nefunguje. No a vymysleli sme spolu to, čomu sa začalo hovoriť Slavkovský formát. Prijali to vtedajší politici, prijal to vtedajší český premiér, prijal to rakúsky kancelár. Nakoniec sme presvedčili aj Slovákov.

Slováci ale boli dosť problém. Vtedy bol naším partnerom štátny tajomník Ivan Korčok, o tom ste asi počuli. A tomu sa to vôbec nepáčilo. Na všetko reagoval slovom Brusel. Vždy povedal Brusel. V Bruseli predsa máme všetko, Brusel, Brusel, Brusel. Nakoniec mu asi dohovoril minister Lajčák, alebo možno aj Fico povedal, že sa mu tá myšlienka páči. A Korčok voľky-nevoľky súhlasil.

Takto teda vznikala slavkovská spolupráca. A samozrejme v momente, keby sa Vyšehrad rozšíril o Rakúsko, tak asi formát V4 stráca zmysel, a to by nebolo zlé. Nemá zmysel mať veľa formátov.

Premiér Fico už dávnejšie vyhlásil, že v prípade víťazstva pána Magyar očakáva zhoršenie slovensko-maďarských vzťahov. A tiež povedal, že je pripravený prevziať od Orbána pomyselnú pochodeň bojovníka proti nezmyslom, ktoré idú z Bruselu. Očakávate, že sa jedno, aj druhé naplní?

Čo sa týka slovensko-maďarských vzťahov, Magyar je pre mňa ťažko čitateľný. Nevidím za ním žiadne jasné záujmy, ani program.

Ale viem si predstaviť, že premiér Fico skutočne čiastočne prevezme tú Orbánovu pochodeň, čo by bol štátnický čin. Myslím si, že Fico má už teraz značné zásluhy a asi by ich rozšíril o ďalšie. Otázka je, či by ten tlak ustál, pretože nemá tak úplne jasnú väčšinu na domácej politickej scéne, a má pomerne silného vyzývateľa.

Orbánovi sa doma tých 16 rokov vládlo oveľa jednoduchšie, ako sa vládne Ficovi. On nemá rovnaké vnútropolitické podmienky a pravdepodobne by to nebol druhý Orbán. Bol by to Fico, nie Orbán. Ale samozrejme, ak niečo z toho prevezme, bolo by to niečo, ako hlas zdravého rozumu. Orbána vnímam ako hlas zdravého rozumu. A aj Fico na to má, aby bol hlasom zdravého rozumu. Uvidíme, do akej miery mu to okolnosti dovolia.

Ale keď k niečomu takému príde, viem si predstaviť, že Magyar dostane z Bruselu požehnanie na to, aby Slovensku robil problémy. To znamená, že v momente, keď sa Fico ujme tejto úlohy, Brusel sa mu bude snažiť robiť problémy. Aj Prostredníctvom Progresívneho Slovenska – čo je v poriadku, to je normálny politický boj. Ale tiež prostredníctvom rôznych mimovládok, ktoré sú financované z Bruselu a ktoré preberajú bruselskú agendu. To bude samozrejme väčší problém. No a potom existuje aj niečo, čo je veľmi problematické a nelegitímne a po čom by Brusel siahol, aby zhoršoval slovensko-maďarské vzťahy, tým, že by budil rôznych démonov minulosti. Práve preto, aby vytvoril tlak na Fica.

Považujem za úplne nešťastné, že sa vôbec otvárajú tieto otázky, otázky vojnových dekrétov prezidenta republiky, že k tomu takto dochádza. A to, že Magyar ich využil v kampani a kritizoval tak Orbána, že nie je dostatočne nacionalistický, to bolo absurdné.

Magyar bol ten bruselský kandidát. A Brusel v čase, keď sme vstupovali do Európskej únie – keď sme si hovorili, že je to atraktívne spoločenstvo – bol predsa vždy za to, aby tieto otázky neboli politicky tematizované. A bol vlastne spokojný, ba dokonca trval na tom, že ak aj nevstúpime do Európskej únie, tieto veci, tieto rôzne spory medzi nami, ktoré sú historické, musíme uzavrieť.

Ale viete, Brusel sa za ostatné desaťročia natoľko zmenil, že by ma vôbec neprekvapilo, keby jednoducho využili rôznych ľudí. Predstaviteľov sudetských Nemcov a ďalších na to, aby tieto otázky využívali ako páky na rozdeľovanie strednej Európy. Pretože oni nemajú záujem na tom, aby sa stredná Európa zjednocovala. Nechcú, aby v EÚ vznikali nejaké bloky, pretože blok znamená potenciálny vzdor voči bruselským politikám. Ale ten vzdor môže v určitých chvíľach prísť aj od Tuska a Magyara, to rozhodne nepodceňujme.

Spomínali ste 16 rokov vlády Orbána, aj Merkelovej. Robert Fico sa tiež blíži k tomuto číslu. Na Slovensku budú parlamentné voľby približne o rok a pol. Myslíte si, že sa v nich takisto prejaví nejaká „únava materiálu“ a čaká nás podobný scenár, ako v Maďarsku?

Tak samozrejme, odhadnúť to neviem. Navyše, o rok a pol, to je v politike veľmi ďaleko. Ale viete, predsa len je tá situácia od maďarskej trochu odlišná. V tom zmysle, že premiér Fico alebo strana Smer, čelí jasne ideovo vyprofilovanému súperovi. Nech si o Progresívnom Slovensku myslíme čokoľvek, ideologicky vieme, kde stojí. Úplne jasne.

To je rozdiel napríklad oproti Magyarovi, ktorý sa tváril – tak ako ste hovorili, alebo ako hovoria niektorí komentátori – že je to vlastne Orbán light. To znamená, vy nemáte situáciu Fico a Fico Light. My máme Fica, potom je priepasť a na druhej strane tejto priepasti stojí Progresívne Slovensko, Šimečka a možno nejakí ďalší.

Napríklad aj spomínaný Korčok.

Samozrejme, Korčok tiež, to je pravda, nezabúdajme. Aj keď, viete, Korčok je svojím spôsobom v podstate tiež bytostný oportunista, keď sa pozriete na jeho dráhu.

Ja nie som priaznivcom progresívcov, ale neupieram im určitú ideovú a názorovú konzistenciu. Sú to ľudia, ktorí majú úplne iný pohľad na svet, ale môžu to byť ľudia, ktorí sú osobnostne slušní a ktorí si povedia – dobre, je tu Fico, Fico je darebák, a s tým nechcem mať nič spoločné.

A potom máte Korčoka, ktorý keď tu bol Mečiar, bude slúžiť Mečiarovi. Keď Fico, tak Ficovi, veď on „vyrástol“ za Ficových vlád. No a potom Fico končí a zase hľadá niekoho iného. Takže Korčok je z tohto hľadiska taký Péter Magyar.

Takže otázka je, kto bude líder tej opozície, a možno sa veci zmenia tak, že lídrom slovenskej opozície bude niekto iný ako, Progresívne Slovensko.

Ale ako to dopadne? Z tých prieskumov vnímam, že strany sú dnes u vás pomerne vyrovnané, vedie PS, ale len s malým náskokom pred Smerom. Myslím si, že výzva na strane Smeru je iná. Nie je to o tom, aby obhájili svoj výsledok, pretože podľa prieskumov to vyzerá, že ho obhájiť môžu, budú naďalej silnou stranou. Ale majú problém s koaličnými partnermi, aby boli schopní vytvoriť koalíciu. Voľby môžu pokojne vyhrať, ale keď budú mať nejakých 20–25% a všetci ostatní budú proti nim, tak im tá výhra bude úplne na nič.

Toto je podľa mňa teraz otázka pre tú časť politickej scény, ktorá nie je ficovská – teda nie je smerácka – ale na druhej strane rozhodne nechce podporiť žiadne progresivistické bruselské experimenty. Vidím veľmi sľubný projekt Republika, a sú tu aj ďalší. Uvidíme, čo sa podarí vytvoriť, aby mohla – možno s nejakými zmenami – na Slovensku naďalej vládnuť vláda zdravého rozumu, ktorá ak by mala ešte výraznejšiu väčšinu a mohla by skutočne zaujať aj tú rolu, ktorú zohrával Viktor Orbán.

No, budúcnosť bude určite zaujímavá… Na záver, akcie združenia Svatopluk. Čo vás čaká v dohľadnom čase?

Čakajú nás veľké podujatia, ako zvyčajne. Som rád, že slovenská vetva Svatopluku sa dobre rozbehla – výlety, prednášky. Teším sa, že sa nám na Slovensku darí. Pribúdajú členovia a dúfam, že to tak zostane.

Chceme opäť urobiť česko-slovenské podujatie, tentoraz na úrovni europoslancov, plánujeme to na jún. V júli bude letná škola v Třebíči venovaná strednej Európe. Koncom júla bude veľké svatoplukovské stretnutie na Komáří Louži, pri Jindřichovom Hradci. Je to veľký rekreačný areál uprostred lesov, pre stovky členov, každý je vítaný.

Najväčšia akcia bude v septembri, veľká medzinárodná konferencia v Prahe na tému Stredná Európa a globálny juh. Pretože stredná Európa sa stále pozerá len na Američanov, Brusel a Rusov, ale svet bude čoraz viac formovať globálny juh, BRICS a podobné zoskupenia. A vzťahy medzi strednou Európou a globálnym juhom budú pre nás v podstate absolútne najdôležitejšie.