Nie je to ojedinelá anomália. Nie je to ani výnimka spôsobená výlučne krízou na Blízkom východe. Je to pretrvávajúca realita. Európa tvrdí, že sa chce osamostatniť od Kremľa, napriek tomu ho naďalej financuje prostredníctvom jedného kľúčového kanála: energetiky.

Španielsko bolo v marci najväčším európskym dovozcom ruského skvapalneného zemného plynu, keď nakúpilo v hodnote 355 miliónov eur, čo predstavuje nárast o 124 % v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom. Všetky jeho terminály na spätné splyňovanie zvýšili dovoz ruského LNG a Sagunto dokonca prijalo svoju prvú dodávku z Ruska od augusta 2024. Francúzsko doviezlo ďalších 287 miliónov eur a Belgicko 219 miliónov eur. Zároveň Maďarsko a Bulharsko naďalej dostávali ruský plyn cez plynovody.

Vysvetlenie je skôr materiálne ako morálne. Ruská ropa prepravovaná po mori bola sankcionovaná, rovnako ako uhlie, ale plyn nikdy nebol predmetom skutočného celoeurópskeho zákazu. Príliš veľa vlád vie, že náhle vzdanie sa ho by so sebou nieslo priemyselné, fiškálne a sociálne náklady, ktoré by bolo ťažké uniesť. Inými slovami, za súčasných okolností by to znamenalo ekonomickú samovraždu.

Po roku 2022 sa nezmenila podstata, ale forma. Časť ruského plynu prestala prúdiť potrubiami a začala sa dovážať loďami. Palivo je rovnaké, zmenila sa len trasa a politický obal. Španielsko, Francúzsko a Belgicko zohrávajú v tomto systéme kľúčovú úlohu vďaka svojim prístavom a kapacitám na spätné splyňovanie. Časť tohto plynu sa spotrebuje na domácom trhu, ďalšia časť sa redistribuuje po celom kontinente.

Údaje za marec tiež ukazujú, že závislosť neklesá. 65 % všetkých nákladov ruského LNG, ktoré v tom mesiaci dorazili do cieľa, bolo vyložených v prístavoch EÚ. Zároveň sa európsky dovoz ruského LNG v porovnaní s februárom zvýšil o 10 %.

A dovoz sa neobmedzuje len na plyn. Nepriame cesty zostávajú otvorené aj pre rafinované produkty vyrobené z ruskej ropy, ktoré vstupujú do Európy. V marci bolo v prístavoch EÚ vyložených štrnásť zásielok palív z rafinérií v Turecku, Indii a Gruzínsku, ktoré spracúvajú ruskú ropu. Hlavným príjemcom bola Francúzsko. Dodávky prijali aj Belgicko, Taliansko, Holandsko a Bulharsko.

Inými slovami, Rusko predáva energiu, tretie krajiny ju spracúvajú alebo preoznačujú a Európa ju kupuje späť. Na papieri sa mení komerčný pôvod. V praxi však závislosť pretrváva. V tomto procese však cena stúpa. Logika? Žiadna. Čistá ideológia vnucovaná Bruselom.

To je veľká chyba európskej sankčnej politiky. Komisia chce na Moskvu vyvíjať tlak, bez toho aby znášala skutočné náklady úplného prerušenia dodávok energie. Výsledkom je systém čiastočných sankcií, plný výnimiek a politicky výhodný pre všetkých – dovtedy, kým sa neobjaví štatistika.

Štyri roky po začatí vojny EÚ stále nakupuje ruský plyn a Rusko stále dostáva zaplatené. Všetko ostatné je rétorika, ktorej venuje pozornosť čoraz menej bežných občanov.

Prečítajte si tiež:

• LNG v ohrození: vojna na Blízkom východe zvyšuje energetické riziká
• Ruský LNG láme rekordy. Európa dováža, ako nikdy predtým
• Ferencz: Ruský plyn bude jednoducho prebalený, ako kurčatá z Poľska
• Slovensko nepodporí sankčný balík, ak nebude v prevádzke ropovod Družba