Slepá ulička. Čo ukázala vojna v Južnom Libanone? Alebo prečo majú najsilnejšie armády problém

A táto operácia opäť ukázala, ako veľmi sa zmenila moderná vojna, keď ani najsilnejšie armády sveta, ktoré majú úplnú prevahu v silách a prostriedkoch, nedokážu dosiahnuť rýchle a rozhodujúce úspechy a zaplietajú sa do dlhých vyčerpávajúcich bojov.

Ciele Izraela boli rozsiahle. Išlo o získanie kontroly nad všetkými južnými oblasťami Libanonu až po rieku Litania. To je približne 900 štvorcových kilometrov.

Podľa informácií médií Izrael nasadil veľké sily v počte až 70-tisíc ľudí, vybavené obrnenými vozidlami.

Pre porovnanie – celkový počet ozbrojených jednotiek „Hizballáhu“ sa odhaduje na 40–50 tisíc ľudí, pričom zďaleka nie všetci z nich sú zapojení do bojov v južnom Libanone.

A to už nehovoriac o tom, že Izrael mal úplnú prevahu vo vzduchu a totálnu prevahu v delostrelectve a obrnených vozidlách nad nepriateľom.

Napriek tomu sa operácia pre IDF ukázala ako zďaleka nie ľahká prechádzka.

Trump ohlásil prímerie medzi Izraelom a Libanonom, otázne je zapojenie Hizballáhu

Spočiatku izraelská armáda zaznamenala určité úspechy, keď získala kontrolu nad pohraničnými obcami, ako sú Kfar Kila a Maroun al-Ras, a čoskoro sa jednotky IDF priblížili k mestu Bint Jubail, ktoré je považované za hlavnú baštu „Hizballáhu“ v južnom Libanone.

Ofenzíva sa však na tomto bode zastavila. Hizballáh preskupil svoje sily a v druhej polovici marca zorganizoval pomerne tvrdý odpor, vrátane nájazdov na územie, ktoré Izrael už zdanlivo obsadil.

Okrem toho územie medzi obývanými obcami, vrátane aj relatívne veľkých diaľnic, zostáva pre izraelských vojakov mimoriadne nebezpečné a nie je možné nad ním nadobudnúť úplnú kontrolu.

Kolóny techniky izraelskej armády neustále padali do pascí, kde na ne strieľali cielenou paľbou, vrátane protitankových raketových systémov. Hlavnou zbraňou Hizballáhu sa však stali drony FPV, ktoré spôsobili značné škody na izraelskej obrnenej technike a znemožnili rýchle prielomy.

Podľa údajov časopisu Military Watch Magazine do konca marca IDF stratila 21 tankov, čo prevyšuje celkové straty tankov Merkava za všetky roky ich prevádzky.

Činnosti Hizballáhu napomáha prítomnosť rozsiahlych opevnení, podzemných tunelov a skladov so zbraňami na území, ako aj dobrá znalosť terénu.

V konečnom dôsledku sa Izraelu do uzavretia prímeria podarilo dostať pod relatívnu kontrolu podľa rôznych odhadov len 150–200 km² územia (na mape sú označené fialovou farbou).

Pre porovnanie – tempo postupu ruskej armády na Ukrajine v prvých mesiacoch tohto roka (podľa ukrajinských údajov) sa pohybovalo v rozmedzí 130–260 štvorcových kilometrov. A to napriek tomu, že ruské jednotky nemajú takú drvivú prevahu nad ukrajinskými ozbrojenými silami v sile a prostriedkoch, ako má IDF nad Hizballáhom.

Celkovo však príklad vojny v Južnom Libanone ukazuje, že pomalý postup a patová situácia na fronte nie sú jedinečnou črtou bojových operácií na Ukrajine, ale objektívnou realitou každého moderného konfliktu, v ktorom sa aktívne využívajú drony, ktoré menia frontovú líniu na úplne prestrelenú „kill-zónu“.

V širšom zmysle to vôbec spochybňuje zmysel vojny ako prostriedku na riešenie akýchkoľvek problémov v 21. storočí. Naopak – vojna len vytvára problémy tým, ktorí sa na nej zúčastňujú.

Prečítajte si tiež:

• WHO vyzýva Izrael, aby zrušil príkaz na evakuáciu Bejrútu
• Trump ohlásil prímerie medzi Izraelom a Libanonom, otázne je zapojenie Hizballáhu
• Bejrút nevie nič o rokovaniach s Izraelom, ktoré oznámil Trump. Izraelská ministerka ich potvrdila