Podľa berlínskeho súdu bol článok, ktorý vo veľkej miere zdieľalo nemecké ľavicové investigatívne médium Correctiv a v ktorom sa tvrdilo, že na „tajnom“ stretnutí pred voľbami v Nemecku v roku 2024 diskutovalo niekoľko pravicových politikov a ďalších osôb o možnom vyhostení dvoch miliónov migrantov, „úplne vymyslený“.

Krátko po zverejnení odôvodnenia rozsudku právnik zastupujúci Gerrita Huya, poslanca AfD, ktorý podal žalobu, uviedol, že Correctiv „klamal a preháňal“.

Odôvodnenie rozsudku, ktorý vyniesol Landgericht Berlin II (Krajský súd v Berlíne) 17. marca, bolo zverejnené 15. apríla.

Článok, ktorý AfD diskreditoval a spustil demonštrácie po celom Nemecku

V článku, ktorý bol pôvodne uverejnený v januári 2024, Correctiv opisoval súkromné stretnutie, ktoré sa konalo v novembri 2023 v Postupime a ktorého sa zúčastnili členovia strany Alternative für Deutschland (Alternatíva pre Nemecko – AfD), pravicový aktivista Martin Sellner a ďalšie osobnosti.

Correctiv vykreslil toto stretnutie ako vytvorenie „hlavného plánu“ na hromadné vyhostenie nemeckých občanov, vrátane odňatia občianstva osobám s dvojitým občianstvom a schémy na obídenie viacerých článkov nemeckej ústavy.

Tiež tvrdil, že Sellner prezentoval nápady týkajúce sa zbavenia občianstva a že poslanec AfD v Spolkovom sneme Gerrit Huy navrhol odobrať osobám s dvojitým občianstvom nemecké pasy.

Tento článok, ktorý vytvoril jasné paralely s konferenciou vo Wannsee v nacistickom Nemecku v roku 1942, vyvolal intenzívnu mediálnu pozornosť v domácom aj zahraničnom prostredí. Pomohol totiž vyvolať obrovské protesty, na ktorých sa v nasledujúcich týždňoch zúčastnili státisíce ľudí po celom Nemecku.

Zúčastnili sa na nich politici z Kresťanskodemokratickej únie (CDU), Sociálnodemokratickej strany (SPD), Strany zelených (Die Grüne) a Strany ľavice (Die Linke), ktorí označili údajné plány za hrozbu pre demokraciu.

Demonštrácie sa konali v období pred voľbami do Európskeho parlamentu a rôznymi spolkovými voľbami v roku 2024.

Poslanec AfD Gerrit Huy, ktorý sa zúčastnil stretnutia v Postupime, podal žalobu proti Correctiv a viacerým menovaným novinárom, vrátane šéfredaktora Justusa von Danielsa a hlavného reportéra Marcusa Bensmanna. V zastúpení právnika Carstena Brenneckeho z advokátskej kancelárie Höcker Rechtsanwälte žiadal o vydanie predbežného opatrenia proti konkrétnym tvrdeniam.

„Tvrdenia neboli podložené dôkazmi“

V podrobnom písomnom rozsudku zverejnenom začiatkom tohto týždňa civilný súd Landgericht Berlin II rozhodol, že kľúčové tvrdenia neboli chráneným názorom, ale tvrdeniami, ktoré neboli podložené dôkazmi.

Súd zistil, že sa nediskutovalo o žiadnom „hlavnom pláne“ na vyhostenie alebo nútené vysťahovanie nemeckých občanov.

Sellner počas svojej prezentácie výslovne uviedol, že osoby s nemeckým občianstvom nemožno formálne ani násilím prinútiť k opusteniu krajiny.

Podľa súdu portál Correctiv toto vysvetlenie v článku vynechal, čím sa jeho spravodajstvo stalo „nielen v podstate nepravdivým, ale aj nejasným, nepresným a neúplným“.

Sudcovia označili toto vynechanie za podstatné, pretože celému príbehu dodalo „úplne inú váhu“.

Charakterizácia diskusie ako plánu na podkopanie ústavy bola podľa rozsudku „úplne vymyslená“ a nezakladala sa na žiadnych faktoch.

Okrem toho bolo nepravdivé tvrdenie, že Sellner navrhol „myšlienku zbavenia občianstva“ pre občanovň – zo zápisníc zo stretnutia totiž  nevyplýval žiadny takýto návrh.

Obvinenie, že Huy odporučil odňať nemecké občianstvo osobám s dvojitým občianstvom, bolo tiež nepravdivé. Súd nariadil zákaz šírenia tohto tvrdenia.

Sudcovia zdôraznili, že aj keby sa tieto pasáže považovali za úvahy a nie za fakty, boli by aj tak naďalej neprípustné, pretože nemali žiadny faktický základ v tom, čo sa na stretnutí skutočne odohralo. Obhajoba Correctivu – že išlo iba o vyjadrenie názoru – bola jednoznačne zamietnutá. Súd nariadil Correctivu a jednotlivým novinárom, aby sa zdržali šírenia nezákonných výrokov.

Organizácia a reportéri sa odvolali na Kammergericht (Vrchný krajský súd v Berlíne), čím sa rozsudok zatiaľ nestal právoplatným.

O čom stretnutie bolo?

Stretnutie v Postupime sa zameriavalo na koncept „remigrácie“, teda dobrovoľného alebo motivovaného návratu cudzincov bez občianstva alebo neasimilovaných cudzincov do ich krajín ich pôvodu, čo je politika dlhodobo diskutovaná v konzervatívnych a pravicových kruhoch, ktorá sa však odlišuje od núteného vyhostenia nemeckých občanov.

Krajský súd v Berlíne (Landgericht Berlin II) konštatoval, že účasť na schôdzi bez plánov na deportáciu občanov je „v každom prípade oveľa menej hanobná“ (osočujúca, diskreditujúca, urážlivá) ako účasť na stretnutí, na ktorom by sa takéto plány skutočne prerokúvali.

Advokát Brennecke, ktorý krátko po zverejnení odôvodnenia rozsudku zverejnil príspevok na X, opísal výsledok ako „devastujúci“ pre portál Correctiv a argumentoval, že „po vydaní predbežného opatrenia z reportáže nezostalo nič“ (podstatné).

„Correctiv klamal a preháňal; to bolo potvrdené súdom. Correctiv bol odhalený ako jednostranný tvorca verejnej mienky, ako manipulatívny politický aktivista, ktorý nemá so žurnalistikou nič spoločné,“ vyjadril sa.

„Spôsobená škoda siaha ďaleko za Correctiv: bola poškodená dôveryhodnosť médií, ktoré neoverene šírili falošnú legendu,“uviedol.

„Teraz je na týchto médiách, aby si znovu získali dôveryhodnosť. To zahŕňa sebakritický prístup k unáhlenému, neoverenému šíreniu správ,“ dodal.

Prečítajte si tiež:

• AfD opäť na čele rebríčka a posilňuje svoje postavenie 
• AfD žiada opäť spustiť jadrové elektrárne a zrušiť zákony o „zelenej“ energii