– Na Právnickej fakulte UK beží za 132 516 eur projekt, ktorý nemá len opisovať stav, ale navrhovať aj zmeny zákonov v citlivej hodnotovej téme.

– Výzvu ešte otvorila stará moc, ale zmluva, peniaze a politický účet už nesie tá súčasná.

– Najdôležitejšia otázka preto neznie, či sa univerzita smie venovať spornej téme. Znie, prečo ju v tomto smere platí štát.

Jeden by si myslel, že hodnotové spory sa vedú v parlamente a vo voľbách. Lenže časť tohto sporu sa vedie aj tichšie, cez štátne granty. Projekt APVV-23-0252 na Právnickej fakulte Univerzity Komenského má priniesť návrhy budúcich zmien zákonov, argumenty pre politikov a podklady pre tých, ktorí budú tieto otázky riešiť na súdoch, úradoch a v právnickej praxi. Skúmať má aj registráciu tretieho pohlavia a otázku, či je vôbec potrebné uvádzať pohlavie alebo rod na dokladoch. Preto tu nejde len o akademickú debatu. Ide o štátom platené právne zázemie smeru, ktorý vláda voličom nesľubovala a ktorý neladí s hodnotovou líniou, ktorú sama hlása.

Nejde len o výskum, ale o platený právny posun

Spor nie je o to, či univerzita smie skúmať citlivé témy. Smie. Spor je o to, čo si štát za verejné peniaze objednáva. Tento projekt nemá len opisovať stav. Má pripravovať zmenu.

Vo výročnej správe fakulty sa píše jasne: projekt má rozpracovať princíp sebaurčenia, posúdiť zmenu právneho pohlavia aj bez lekárskeho zásahu, navrhnúť úpravy pre intersex a nebinárne osoby a predložiť ďalšie zmeny zákonov. Výstupy nemajú zostať v akademickej debate. Majú slúžiť politikom, súdom a úradom. To už nie je neutrálne skúmanie. To je platená príprava na zmenu práva.

Ukazujú to aj ciele projektu. Tím hovorí o posilnení princípu sebaurčenia v platných zákonoch, o registrácii tretieho pohlavia aj o tom, či má štát vôbec zapisovať pohlavie alebo rod na doklady. Sám si pritom dáva ambíciu stať sa „najodbornejším hlasom na Slovensku“ v tejto debate. Kto z toho robí len nevinný výskum, zakrýva, čo sa v projekte píše.

Čo daňový poplatník za tie peniaze naozaj kupuje

Suma 132 516 eur nie je detail, ktorý sa v rozpočte stratí. Zmluva hovorí jasne. Projekt schválila Agentúra na podporu výskumu a vývoja (APVV) v máji 2024, beží od júla 2024 a trvať má do konca júna 2027. Peniaze sú naviazané na priebežné správy, odborné hodnotenie aj na ďalšie sledovanie jeho spoločenských a ekonomických prínosov po skončení.

Daňovník si neplatí liek, diagnostiku ani technológiu. Platí tím, ktorý má vyrábať odborné texty, konferencie a právne argumenty pre budúce zmeny v citlivej hodnotovej téme. Štát teda neplatí len výskum. Platí zázemie pre ďalší tlak na zmenu.

A nejde len o grant na papieri. Výročná správa fakulty za rok 2024 pri tomto projekte uvádza tri publikačné výstupy, jednu zahraničnú a jednu domácu konferenčnú účasť a jednu popularizačnú aktivitu. Medzi publikačnými výstupmi je text o rozhodnutí českého súdu v transgender veci, text o identite jednotlivca v súčasnej spoločnosti a text o medzinárodnoprávnom postavení intersex osôb. Znamená to, že projekt už produkuje obsah.

Kto to pustil k peniazom

Tému síce do systému priniesol žiadateľský tím. Lenže štát mu nepripravil úzku výzvu s jasnými vecnými hranicami. Pripravil presný opak. Výzva VV 2023 priamo hovorí, že neobmedzuje, čoho sa projekty môžu týkať, a že ich obsah si určuje žiadateľ. Zároveň sa odvoláva na vládou schválenú stratégiu výskumu a inovácií.

Lenže ani tá nekladie tvrdé hranice. Je napísaná veľmi široko. Hovorí o priemysle, mobilite, digitalizácii, zdravej spoločnosti či životnom prostredí. A pri zložitejších projektoch počíta aj s aktivitami zo spoločenských a humanitných vied.

Preto sa štát nemôže tváriť, že s výsledkom nemá nič spoločné. Túto konkrétnu tému síce nevymyslel, ale nastavil pravidlá tak široko, že ňou projekt bez problémov prešiel až k zmluve a k peniazom. Neprešiel mimo systému. Prešiel cez systém bez pevných hraníc.

Dôležitá teda nie je len otázka, kto túto tému priniesol. Dôležité je aj to, ako má štát napísané vlastné priority, keď sa pod ne dajú schovať aj projekty, ktoré už nestoja v jadre hospodárskej a inovačnej stratégie, ale vstupujú do citlivého právneho a hodnotového sporu. Peniaze si fakulta neuvoľnila sama. Uvoľnil ich štátny grantový aparát. Problém preto nie je len v tom, čo do systému vložil žiadateľ. Problém je aj v tom, čo všetko je štát ochotný pustiť pod svoje priority.

Výzvu otvorila stará moc, účet už nesie nová

Obrana typu „to sme neotvárali my“ neobstojí. Áno, výzva VV 2023 vznikla ešte za predchádzajúcej vlády. Lenže zmluva na tento projekt sa podpísala až v roku 2024 a riešenie sa začalo 1. júla 2024. V tej chvíli už nešlo o staré dedičstvo. Išlo o rozhodnutie štátu pod novou vládou.

Súčasná vláda tento projekt síce nenapísala do programu a nepredstavila ho ako svoju prioritu. Prevzala však štátny aparát, vágnu stratégiu aj grantový systém a nechala projekt dôjsť až k zmluve, peniazom a prvým výstupom. Tým sa z neho stal aj jej problém. Nie ako autorstvo myšlienky, ale ako politická zodpovednosť za financovanie.

Ak vláda hovorí jedno a platí druhé, problém už nie je na univerzite. Je na ministerstve.

Vláda hovorí jedno, Druckerov rezort platí druhé

Programové vyhlásenie vlády hovorí o ochrane ústavného chápania manželstva, o rodine ako základnej bunke spoločnosti a o tom, že hlavnou autoritou pre hodnotovú výchovu dieťaťa je rodič. Na tejto línii vláda získala hlasy voličov. Lenže projekt APVV-23-0252 medzitým pracuje opačným smerom. V jeho dokumentoch sa hovorí o posilnení sebaurčenia, o zmene právneho pohlavia bez lekárskeho zásahu, o skúmaní registrácie tretieho pohlavia aj o tom, či má štát vôbec uvádzať pohlavie alebo rod na úradných dokladoch.

Keby s touto agendou prišli otvorene progresívci, každý by vedel, čo tým sledujú. Bola by to ich politika a ich línia. Lenže tu sa ten istý typ právneho a spoločenského posunu platí pod vládou, ktorá sa navonok tvári ako hrádza týmto trendom. Ak vláda sľubuje hodnotovú hrádzu a Druckerov rezort medzitým platí právne podklady opačným smerom, problém už nie je na univerzite. Problém je na ministerstve školstva.

Slovensko dnes nepotrebuje ďalší platený hodnotový konflikt. Spoločnosť je dosť rozdelená aj bez toho. Ak vláda tvrdí, že chce kultúrne napätie tlmiť, musí vedieť vysvetliť, prečo ministerstvo školstva pod Tomášom Druckerom financuje projekt, ktorého výstupom majú byť argumenty a návrhy pre ďalší právny posun v jednej z najvýbušnejších tém dneška.

Nikto nemusí byť za zákaz takéhoto výskumu, aby videl problém. Ten problém je politický aj mravný. Vláda nemôže hovoriť jedno a cez Druckerov rezort platiť druhé. Nemôže sa tváriť, že s tým nemá nič spoločné. Týka sa jej to presne tam, kde sa končí reč a začínajú peniaze.

Verejnosť má právo pýtať sa

Pri tomto grante sú úplne namieste tri otázky. Kto a podľa akého kľúča rozhodol, že práve toto si zaslúži štátne peniaze. Ako chce štát merať prínos projektu, ktorého jadro nie je technické ani medicínske, ale právne a hodnotové. A komu majú jeho výstupy v skutočnosti slúžiť. Lebo ak majú slúžiť politikom, súdom a úradom, už nejde len o akademickú slobodu. Ide o štátom platený podklad pre budúci spor o podobu Slovenska.

Pýtať sa treba aj na samotný systém. Na čo je stratégia a na čo je výzva, keď sú napísané tak široko, že pod ne vojde skoro všetko. Dnes cez ne Druckerovi prejde grant na právne podklady pre transrodovú agendu. Zajtra by cez tie isté deravé pravidlá mohol Gröhling poslať 200-tisíc eur na výskum ochrany života od počatia.

Preto táto téma nie je okrajová univerzitná epizóda. Je to test, či štát ešte vie držať vlastnú líniu a jasne povedať, čo chce z verejných peňazí podporovať. Alebo či má pravidlá napísané tak vágne, že cez ne prejde aj to, čo je v rozpore s tým, čo vláda sama tlačovkuje.