Moskva 22. septembra 2022 (HSP/caitlinjohnstone/Foto:TASR/AP-Pavel Bednyakov, Sputnik, Kremlin)

Všetci, ktorí sa správajú, akoby to bola nová a nevídaná hrôza, kedykoľvek Putin pripomenie Západu, že vzájomne zaručené zničenie stále platí, len priznávajú, že nikdy nepochopili, o čo v tejto zástupnej vojne ide, a vždy si mysleli, že je to nejaká posratá hra, píše vo svojom poslednom príspevku Caitlin Johnstone

“Panebože, on hovorí, že by mohol použiť jadrové zbrane!” Áno, to sa stane, keď začnete zasranú vojnu s národom, ktorý má jadrové zbrane. Preto si zasraný debil, keď kričíš na tých z nás, ktorí vyzývali na deeskaláciu a détente. Zmeň sa! Prestaň fandiť tejto šialenej hre v ktorej sa ľahko zmeníme na jadrové kurča a začni vyzývať na deeskaláciu.

Je tak šialené, ako sa ľudia tvária, že USA by nepoužili jadrové zbrane v reakcii na presne ten istý typ útokov, pred ktorým Putin varuje.

Nemalo by to pre vás byť nič nové. Ak vás Putinovo zopakovanie dlhoročnej zásady vzájomne zaručeného zničenia vyvádza z miery, akoby sa hovorilo niečo nové, je to preto, že ste na hodinách dejepisu nedávali pozor. Ak ste predtým nevedeli, že hrozba jadrového zničenia bola do tejto zástupnej vojny zakomponovaná od samého začiatku, znamená to len, že je čas prehodnotiť svoju podporu tejto zástupnej vojny.

Áno, táto situácia je šialene nebezpečná. Nie, nie je to preto, že Putin niečo povedal.

Ak sa pýtate, prečo dnes vidíme viac vojnovej propagandy ako kedykoľvek od druhej svetovej vojny, veľká časť z toho je preto, že bude potrebná obrovská psychologická manipulácia, aby ľudia prijali finančné ťažkosti, ktoré ich nevyhnutne musia postihnúť ako súčasť ekonomickej vojny impéria proti Rusku. Len vďaka bezbožnému množstvu propagandy by ľudia súhlasili s vyprázdnením svojich bankových účtov pre zástupnú vojnu USA, ktorá im nijako neprospieva a ktorá ich vystavuje čoraz väčšiemu riziku jadrového vyhladenia.

Jednou z najšialenejších vecí, ktoré sa dnes vo svete dejú, je spôsob, akým výrobcovia zbraní môžu nalievať peniaze do skorumpovaných think tankov, ktoré potom priamo ovplyvňujú zahraničnú politiku a rozhodnutia o vojenskom rozpočte najmocnejšej vojnovej mašinérie, aká kedy existovala.

To, že vojnoví špekulanti môžu úspešne a veľmi účinne lobovať za ďalšie vojny, sa morálne nelíši od priemyselného vyvražďovania ľudských bytostí a predaja ich orgánov; rozdiel je len v spôsobe, akým sa peniaze zarábajú. Ak zabíjate ľudí a predávate ich telá, nazvú vás netvorom, ale ak zabijete rovnaký počet ľudí za rovnaké množstvo peňazí prostredníctvom ziskov zbrojného priemyslu vo vojnách lobovaných zbrojným priemyslom, nazvú vás priemyselným tvorcom pracovných miest.

Toto je dovolené, pretože impérium USA je poháňané ľudskou krvou. Je to symbiotický vzťah; ani zbrojársky priemysel, ani impérium nemôžu žiť bez vojny, takže akékoľvek množstvo skorumpovaného lobovania za vraždenie a ničenie je nielen tolerované, ale aj vrelo vítané.

Ukazuje sa, že bez násilia a jeho hrozby nie je možné prinútiť svet, aby sa zjednotil pod jednou mocenskou štruktúrou. Je teda len prirodzené, že v impériu, kde neexistuje jasné oddelenie korporácií a štátu, sa vojnoví špekulanti vpletú do štátnej moci.

Budúce generácie, ak nejaké budú, sotva budú môcť uveriť, že kedysi bolo legálne, aby sa korporácie, ktoré priamo profitujú z vojny a militarizmu, dostali na kľúčové miesta vplyvu a úspešne lobovali za ďalšie vojny a militarizmus.

Ľudia ignorujú politiku, pretože sa domnievajú (správne), že ani jedna z dvoch hlavných politických frakcií v ich krajine (USA) sa o nich nezaujíma, a pretože sa domnievajú (nesprávne), že tieto dve hlavné politické frakcie sú jediným možným rámcom politického konania.

Na to, aby ľudia uverili absurdnej ilúzii, že politiku status quo možno nielen použiť na zmenu status quo, ale že je to jediný spôsob, ako zmeniť status quo, sa vynaložilo obrovské množstvo manažmentu vnímania. Ľudia prestali politiku ignorovať, keď sa dozvedeli, že pod týmto klamom sa skrýva celá zmysluplná realita.

Vtedy sa apolitická väčšina stáva politickou. Keď sa im otvoria oči a zistia, že (A) veci sú v prdeli, (B) politický systém je nastavený tak, aby zostal v prdeli, a (C) že politický systém je irelevantný, pretože nás je výrazne viac ako tých, ktorí ho riadia.

Ľudstvo urobilo ďalší krok smerom k svetovej vojne medzi jadrovými veľmocami, a to je ten správny čas na prehodnotenie našich životných priorít. O čom premýšľame, o čom hovoríme, o čom sa vyjadrujeme, kam sa sústreďuje naša pozornosť, kam smeruje naša politická energia, ako a s kým trávime svoj čas na tejto zemi.

Každý, kto má záujem o úprimný vzťah s realitou, musí brať vážne možnosť, že toto všetko môže čoskoro zmiznúť, a použiť to ako vodítko pre to, ako trávi svoj čas a energiu na tejto planéte.