Môj profil 
Predplatné
V praxi by to podľa tohto modelu vyzeralo tak, že by poslanec porušil rokovací poriadok, za to by dostal sankciu, napríklad pokutu, a tú by následne napadol na európskom súde. Ak by sa Matovič takto rozhodol, podľa Hrabka by to bolo legitímne. „Zákony sa musia dodržiavať a poslanci by mali ísť príkladom. Ale toto je špecifický prípad, kedy ide o hrubé ohrozenie slobody prejavu,“ povedal Hrabko na margo novely rokovacieho poriadku, ktorú aktuálne prijal parlament.
Prekvapilo ho, že za novelu hlasoval taký renomovaný ústavný právnik ako Peter Kresák. „Sloboda prejavu sa týka prejavu vo všetkých formách, to znamená nielen slovom, písmom, obrazom, ale sú na to aj gestá či transparenty. Ale toto sa práve stalo, keď je sloboda prejavu povolená iba slovom,“ komentoval Hrabko novelu, ktorá umožňuje poslancom argumentovať verbálne, zakazuje im však transparenty, rôzne tričká či vizuálne pomôcky.
„Ústava umožňuje obmedziť slobodu prejavu za prísne stanovených podmienok, ale vôbec nemôže obmedziť druh slobody prejavu,“ povedal. Na otázku, prečo teda nie je možné realizovať slobodu prejavu napríklad kričaním hesiel počas predstavenia v kine, Hrabko reagoval, že to upravujú príslušné normy, parlamentná diskusia je však iný prípad. „Sloboda prejavu patrí k základným politickým právam, ktoré je podľa ústavy možné obmedziť len v nevyhnutných prípadoch,“ zdôraznil.
Ešte komplikovanejšia je podľa neho situácia ohľadom riešenia inej kauzy lídra OĽaNO, ktorý si v septembri nepredĺžil prerušenie živnosti, hoci zákon poslancom podnikanie zakazuje. V minulom volebnom období pritom spravil podobnú chybu.
Ak by si to výbor pre nezlučiteľnosť funkcií vysvetlil tak, že je to už druhé pochybenie rovnakého typu, Matoviča môže vydať parlamentu na hlasovanie o tom, či mu ostane parlamentný mandát. „Vôbec si netrúfam predpovedať, ako sa skončí kauza Igora Matoviča. Zákon znie v jeho prípade jasne, ak budú dodržané všetky termíny a právoplatnosti, pri druhom takomto porušení zákona by mal prísť o mandát,“ povedal Hrabko. Zároveň ale dodal, že práve právna stránka veci, teda napríklad otázka dodržania zákonných lehôt, spôsobuje nepredvídateľnosť ďalšieho vývoja kauzy.
Na margo programových téz, ktoré Smer-SD prijal na konferencii 22. októbra, Hrabko poznamenal, že treba počkať do decembra, kým stranícky snem prijme definitívne znenie programu. „A jedna vec je program a iné sú skutky,“ upozornil.
Zmeny v predsedníctve a na miestach podpredsedov Smeru-SD, ktoré avizoval predseda strany Robert Fico, by sa podľa Hrabka nemuseli týkať podpredsedníckeho postu Mareka Maďariča. Na druhej strane, očakáva, že stranícky post stratí Pavol Paška. „Túto programovú konferenciu nemoderoval, ale zobral si to samotný predseda strany,“ upozornil Hrabko.
„Myslím si ale, že gro tam ostane, ale samozrejme nejaké ‘škatule’ sa musia pohýbať. Aby bola daná aj navonok záruka, že títo ľudia budú garantovať napĺňanie toho programu, s ktorým Smer v decembri príde,“ uzavrel Hrabko.
